Väčšina tradičných miest na zoznámenie je teraz skrátka nedostupná. Ako sa dá vôbec randiť v čase korony?

Svetová pandémia koronavírusu spôsobila rozvrat snáď vo všetkých oblastiach života. Obchody, reštaurácie, kaviarne, múzeá a kiná sú zatvorené. Deti – s občasnými prestávkami – neboli takmer rok v škole. Výlet do zahraničia je pre väčšinu ľudí možný len v spomienkach. Všetky tieto prípady sú v médiách dobre zdokumentované a strasti rodičov, detí, krčmárov, majiteľov kaviarní, kaderníkov, učiteľov a ďalších sa takmer denne pripomínajú a stali sa aj súčasťou politického boja. Je tu však ešte jedna skupina ľudí, ktorým samotné ochorenie aj opatrenia proti nemu stavajú do cesty takmer neprekonateľné prekážky. Reč je o tých, ktorí hľadajú lásku (poprosím čitateľa o romantický povzdych) alebo niečo, ehm, na ten spôsob.

Pravdou je, že nezadaní ľudia túžiaci po zoznámení to majú v súčasnej situácii značne ťažšie. Bary sú zatvorené, párty zakázané a električky poloprázdne. Malá ukážka bezradnosti: Jeden známy sa vraj pokúšal nadviazať rozhovor s dievčaťom v MHD tým, že sa jej opýtal: „Slečna, tiež idete touto električkou?“ Nuž, väčšina tradičných miest na zoznámenie je teraz skrátka nedostupná.

Milenci v parížskom parku v čase covidu. Foto: Raimbault/flickr.com

Potiahnuť doprava

Nadväzovanie známostí, ako väčšina ľudských činností v tomto čase, sa presunulo do virtuálnej sféry. Najznámejšou zoznamovacou aplikáciou je zrejme Tinder. Užívatelia si na ňom založia jednoduchý profil, pár fotografií, krátky popis a môžu začať hľadať partnera či partnerku. Následne sa človeku zobrazujú profily potenciálnych drahých polovičiek. Potiahnutím snímky doprava sa dáva najavo záujem, potiahnutím doľava opak. Ak dvaja ľudia potiahnu vzájomne na svojich fotografiách doprava, aplikácia ich prepojí a môžu spolu chatovať. Zvyšok je potom už len na nich. Potom je tu aplikácia Bumble, „feministická“ obdoba Tinderu, lebo prvý krok, teda poslanie prvej správy, musí spraviť vždy žena. V Amerike je populárna aplikácia Hinge, tá má vraj podporovať hľadanie dlhodobých zmysluplných vzťahov.

Správajú sa bezstarostne ako manželia. Ale ktovie? Foto: H Bo/flickr.com

Od minulého marca, keď pandémia dorazila do západného sveta, tieto služby a im podobné zažili obrovský nárast. Osmička najpopulárnejších zoznamovacích aplikácií hlási za rok rast počtu užívateľov o 12,6 percenta. Tie úplne najpopulárnejšie, ako napríklad Tinder a Bumble, vzrástli o 19 až 26 percent. V marci Tinder zažil najväčší počet „svajpov“, čiže potiahnutí za deň vo svojej histórii – tri miliardy. OKCupid, jedna z najväčších klasických internetových zoznamiek, zasa tvrdila, že počet rande zariadených ich prostredníctvom vzrástol o 700 percent. Z Bumble hlásili, že počet videohovorov cez ich aplikáciu vzrástol o 70 percent.

Svetový trh so zoznamovaním ovláda Match Group. Jej podiel je približne 60 percent. Do impéria firmy patrí 45 zoznamiek, vrátane už zmieneného Tindra, Hinge alebo OKCupid. V druhom štvrťroku minulého roka spoločnosť oznámila nárast užívateľov o 15 percent.

Hľadanie partnera či partnerky teda v čase pandémie rozhodne neustalo. Ako zložitejší sa zato ukazuje druhý krok – kam ísť na rande. Skoro všetky vhodné miesta sú totiž zatvorené. Nedá sa ísť do kaviarne, reštaurácie, klubu alebo divadla. Problém majú aj tí kultúrne náročnejší. Múzeá, galérie ani divadlá im zvyčajný krátkodobý azyl poskytnúť nemôžu.

Magritte a korona. Foto: Hen-Magonza/flickr.com

Jednou z mála aktivít, ktoré sa dajú na prvom rande robiť, je prechádzka. Či už v mestskom parku alebo v prírode mimo mesta. Zdá sa, že je to celosvetový fenomén. Denník Guardian písal o mladých Britoch, ktorí majú pocit, že sa vrátili do viktoriánskych dôb, keďže väčšina „dvorení“ spočíva v dlhých potulkách po parku. Podľa televízie CNN chodia zase Kalifornčania randiť na túry do hôr. Z anekdotických správ zo svojho okolia sa autor domnieva, že prechádzanie sa po parku či meste je momentálne tiež hlavný spôsob rande aj pre mladých ľudí u nás.

Park nie je sexi miesto

Lenže – ako sa sťažuje pre Guardian Rosie, tridsaťpäťročná Londýnčanka – „park proste nie je sexi miesto“. Treba dodať, že obzvlášť v zimných mesiacoch, keď sú cesty rozbahnené a stromy bez lístia, pôsobia ako mŕtvy les niekde v Mordore.

To, ako sa jednotlivé štáty postavili k randeniu počas korony, niečo napovedá o ich národnom charaktere. Britská vláda zakázala stretávanie ľudí mimo domácnosti. Keď sa objavili námietky, že to diskriminuje oddelene žijúce páry, kabinet povolil takzvané „podporné bubliny“: domácnosť sa môže stretávať ešte s jednou domácnosťou. To síce vyriešilo problém pre dlhodobé vzťahy, ale nie pre tých, ktorí partnera či partnerku len hľadajú. Podľa vládnych nariadení by museli so svojím novým „objavom“ zostať až do konca pandémie, čo je predsa len už závažný krok. Na druhej strane by to možno podporilo rast nukleárnej rodiny. Navyše mnoho mladých Britov praktizuje zdieľané bývanie, čo znamená, že legálne sa všetci môžu stýkať len s jednou ďalšou domácnosťou. Randiť legálne je teda v Británii takmer nemožné. Pre tento stav sa vžil pojem „sex ban“ alebo „zákaz sexu“. Kritici to označili za dôkaz toho, že tradičná britská hanblivosť nezmizla. Prípadne za dôsledok blahosklonnej vlády konzervatívcov, ktorá myslí len na potreby rodín a nie nešťastných osamelých jedincov.

Na druhej strane sa nezdá, že by sa „zákaz sexu“ široko dodržiaval. Akákoľvek ochota podriadiť sa padla potom, čo profesor Neil Ferguson, ktorého epidemiologický model presvedčil britskú vládu k zavedeniu prvého lockdownu, v máji porušil vládne nariadenie a stretol sa so svojou vydatou milenkou. Navyše pocit nelegálnosti určite dodáva začínajúcemu vzťahu istú dávku dobrodružstva.

Profesor Neil Ferguson, epidemiológ s povesťou pokrytca. Foto: wikimedia

Američania, teda aspoň tí ochotní hovoriť so CNN, si z pandemického randenia urobili malé progresívne peklo. Single Američania skúmajú, či ľudia na svojich zoznamovacích profiloch držia transparenty Black Lives Matter, aby signalizovali správnu angažovanosť, alebo majú na fotografiách rúška, aby ukázali, že berú protipandemické opatrenia vážne.

Veľkou témou amerických sexuálnych vzťahov je už niekoľko rokov takzvaný consent (konsenzuálne zvolenie). Ide o to, aby obe strany vzťahu vyjadrili zrozumiteľný súhlas s tým, čo sa bude diať. Ako väčšina progresívnych nápadov to začalo dobrým úmyslom, hlavne snahou upozorniť na to, že opité dievča na univerzitnej párty, celkom častý úkaz, nemusí byť v stave, aby vedela, čo robí, keď si ju niekto odvedie domov, a upozorniť muža, že také správanie je minimálne nemorálne a v niektorých prípadoch trestné. Lenže, ako zvyčajne sa to prepísklo, takže výsledkom sú školenia na amerických univerzitách, ako rozpoznať správny consent, ale aj nápady, aby ľudia pred každým sexuálnym aktom podpisovali zmluvu.

Dáme si dolu rúška?

V čase covidu sa k tomu pridal ešte epidemiologický consent. Očakáva sa teda, že ľudia dajú najavo, že sú v pohode nielen s intimitami, ale taktiež s opustením zásad sociálneho dištancovania. Napríklad, istý Alec Mahon povedal CNN, ako zistil, že dievča, s ktorým sa zoznámil cez Hinge, je tá pravá: vyrazili spolu na prvé rande na 4,8-kilometrovú túru a v polke sa zhodli, že si dôverujú natoľko, aby si dali dolu rúška. Musel to byť krásny romantický moment.

Podobný magický moment zažila slečna Jessica Gerhardtová na prvom rande s chlapcom, s ktorým sa najskôr vídala tri mesiace len formou videohovoru. Potom sa rozhodli vyraziť na prechádzku po jej štvrti. Na začiatku obaja vyjadrili súhlas, že sa na zvítanie objímu. Na konci sa ho spýtala: „Súhlasíš s tým, že si dáme dolu rúška?“ A on odpovedal: „Súhlasím.“

Consent na americký spôsob. Foto: Mackenna L/flickr.com

Niektorí si však pochvaľujú, že nútený vzťah na diaľku im umožnil lepšie sa spoznať a viesť hlboké rozhovory. Afroameričanka Liz Dwyerová si začala písať s bielym Francúzom Demisom Courquet-Lesaulnierom. Mali v pláne stretnúť sa osobne, ale koronavírus to prekazil. Namiesto toho Demis zostavil zoznam 54 filmov, ktoré mu majú pomôcť pochopiť, „čo znamená byť černochom v Amerike“. S Liz to potom rozoberajú.

V kontinentálnej Európe, zdá sa, k tomu majú praktickejší prístup. V Belgicku napríklad vymysleli pojem knuffelcontact čiže „kontakt so zámerom objať“. Také kontakty majú oficiálnu výnimku. Nikto nepredstiera, prečo je to eufemizmus. Bruselská asociácia hotelov vyzvala ľudí robiacich knuffelcontact, aby sa ubytovali v ich zariadeniach, a pomohli tak pokryť výpadok z turizmu.

Výnimka pre zamilovaných

Taliani zase oznámili, že výnimku z nestretávania majú „príbuzní, manželia, spolubývajúci, dlhodobí partneri a zamilovaní“. Pod pojmom „zamilovaní“ sa dá samozrejme predstaviť kadečo.

V Česku legálnosť randenia doposiaľ zaisťovalo povolenie „zdržiavať sa na verejne dostupných miestach najviac v počte dvoch osôb“, aj keď nariadenie „obmedziť pohyb na verejne prístupných miestach na dobu nevyhnutne nutnú a zdržiavať sa v mieste svojho bydliska“ znamená, že randiace osoby sa pohybovali na tenkom ľade. Pokiaľ rande dobre dopadlo, minimálne jedna z nich sa na mieste svojho bydliska nezdržiavala. Nehovoriac o porušení nariadenia „zachovávať pri kontakte s ostatnými osobami odstup najmenej dva metre“. So zákazom cestovať mimo okres a príkazom obmedziť aj návštevy príbuzných sa však zdá, že aj v Českej republike zaviedli minimálne na tri týždne „zákaz sexu“ v anglickom štýle.

Z pozorovania okolia sa zdá, že českí single pri hľadaní partnera či partnerky predchádzajúce opatrenia príliš nedodržiavali, čo samozrejme neznamená, že by im bezpečnosť bola ľahostajná. Hoci pri správe typu: „Prepáč, nasledujúcich štrnásť dní to nepôjde, izolujem sa, aby som mohla ísť za babičkou,“ je občas ťažké rozlúštiť, či ide skutočne o zodpovedné správanie, alebo o výhovorku, ako sa vyhnúť stretnutiu s niekým, kto na druhý pohľad už nie je taký sympatický. Uvidíme, či sa tentokrát podriadia, alebo bude polícia stíhať milencov za prekročenie hraníc okresu.

Článok vyšiel pôvodne v českom týždenníku Echo.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.