Podobne ako niektoré stavovce, aj sépie rozumejú princípu oddialenej odmeny, dokazujú vedci z Cambridgeskej univerzity. Sú schopné zvládnuť aj test určený pre ľudské deti.

Nemali by sme podceňovať chytrosť morských živočíchov. Hlavonožce sú zrejme ešte múdrejšie, ako sa predpokladalo. Potvrdzovať to má nový výskum, pri ktorom sépie úspešne podstúpili test určený pre ľudské deti.

Ide o takzvaný štandardný test penovým cukríkom, pri ktorom dajú malému dieťaťu cukrík. Následne mu povedia, že ak ho zvládne nezjesť, tak o 15 minút dostane dva takéto penové cukríky – a smie oba zjesť.

Tento test preukazuje mysliace schopnosti, hlavne schopnosť budúceho plánovania. Pri deťoch sleduje, v akom veku dokážu pochopiť princíp oddialeného uspokojenia – teda odoprieť si niečo dobré teraz, ak to znamená, že dostanú niečo lepšie neskôr.

Tento jednoduchý test dokáže byť využitý aj pri zvieratách. Je známe, že niektoré primáty, psy či vtáky (čeľaď krkavcovitých) vedia vykazovať pochopenie oddialenej odmeny. Test zvládli aj spomínané sépie. Vedci z Cambridgeskej univerzity sa však rozhodli otestovať túto schopnosť využitím zložitejšieho testu.

Rozumejú znakom

Šesť sépií bolo umiestnených do špeciálnych akvárií, tvorených dvoma priehľadnými nádobami. Na jednej strane bola umiestnená sépia a jedlo – konkrétne kus kráľovskej krevety. Na druhej strane bola omnoho zaujímavejšia cena – živý garnát.

Medzi akváriami boli dvere, ktoré niesli tri druhy symbolov. Vedci ich sépie naučili rozoznávať. Kruh znamenal, že dvere sú otvorené. Trojuholník predstavoval oneskorené otvorenie (v intervale 10 až 130 sekúnd) a štvorec znamenal zatvorené dvere.

V testovacej skupine boli sépie vložené do akvárií dverami s časovo oneskoreným otváraním (trojuholník). Vo všetkých prípadoch si tvory radšej počkali na lahodnejšieho živého garnáta a ignorovali kúsky krevety. Podľa vedcov dokázali sépie tolerovať časové oneskorenie nad rámec limitu od 50 do 130 sekúnd.

Kontrolná skupina postavila sépie pred zatvorené dvere (štvorec). V týchto prípadoch sa sépie nenamáhali s čakaním, pretože dvere by sa aj tak neotvorili, a zjedli dostupné kúsky krevety.

Vedieť si počkať

„Všetky sépie v tejto štúdii boli schopné počkať si na lepšiu odmenu, tolerovali meškania v rozmedzí 50 až 130 sekúnd, čo je porovnateľné so stavovcami s veľkými mozgami, akými sú šimpanzy, vrany či papagáje,“ hovorí Alexandra Schnellová, výskumníčka spolupracujúca na štúdii.

Je teda jasné, že sépie vykazujú sebaovládanie. Vedcov teraz trápi otázka prečo. U stavovcov bola schopnosť oddialenej odmeny spojená s využívaním nástrojov, tvorením zásob či spoločenským správaním.

Sépie však podľa našich doterajších znalostí nevykazujú ani vysoké spoločenské správanie či používanie nástrojov. Výskumníci si preto myslia, že nové preukázané schopnosti sú výsledkom procesu, akým si sépie zaobstarávajú potravu.

„Sépie trávia väčšinu svojho času kamuflážou, ležaním a čakaním, prerušené krátkymi chvíľami získavania potravy,“ vysvetľuje Schnellová. Predpokladá preto, že porozumenie oneskorenej odmeny sa vyvinulo v dôsledku tohto čakania a číhania na čo najlepšiu korisť.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.