Minister Gröhling zásadným spôsobom zmenil pravidlá schvaľovania didaktických prostriedkov. Odborné stanoviská budú potrebné v oveľa menšej miere a ministerstvo ich podľa novej smernice môže dokonca ignorovať.

O snahe ministra Gröhlinga liberalizovať školstvo sme už písali: v pripomienkovom konaní je návrh zákona, ktorým sa má liberalizovať trh s učebnicami, zrušiť overovanie alternatívnych vzdelávacích programov v praxi, zaviesť vágny princíp inkluzívneho vzdelávania a rešpektovania rozmanitosti, ako aj zaviesť povinnosť škôl vydávať potvrdenia o absolvovaní školy so zmenenými údajmi, ak dodatočne dôjde ku zmene pohlavia.

Hoci je tento návrh reformy školského zákona ešte len na začiatku legislatívneho procesu a nie je isté, v akej podobe prejde, minister Gröhling sa do liberalizácie trhu s didaktickými prostriedkami už pustil, a to zásadnou zmenou ministerských smerníc. Spravidla sa najskôr zmení zákon, až potom sa upravujú vykonávacie predpisy. Minister Gröhling zvolil opačný postup a do zásadných zmien sa pustil aj bez zmeny zákona.

Odborníci už nie sú potrební

Na to, aby sa učebnica oficiálne používala na škole, potrebuje buď schvaľovaciu doložku (učebnica sa vtedy automaticky hradí zo štátneho rozpočtu), alebo odporúčaciu doložku (štát ju hradí, len ak tak určí ministerstvo, inak si ju platia školy z vlastných zdrojov). 

Keď na ministerstvo nastúpil terajší minister, pravidlá schvaľovania didaktických prostriedkov sa riadili Smernicou č. 22/2017. Podľa nej sa na udelenie schvaľovacej doložky pre novú učebnicu či iný didaktický prostriedok vyžadovali najmenej tri kladné recenzné posudky (recenzným posudkom je odborné stanovisko, ktoré obsahuje najmä hodnotenie súladu didaktického prostriedku s príslušným štátnym vzdelávacím programom a odporúčanie vydať alebo nevydať doložku).

Branislav Gröhling s Richardom Sulíkom. Foto: Jakub Kotian/TASR

V septembri 2020 však minister Gröhling vydal Smernicu č. 33/2020 o didaktických prostriedkoch, podľa ktorej na schválenie stačia dva recenzné posudky (nespomína sa už, že majú byť kladné) a jeden tzv. priamy posudok, ktorý vypracuje zamestnanec príslušnej ministerstvom riadenej organizácie, ktorou je buď Štátny pedagogický ústav (posudzuje didaktické prostriedky pre všeobecno-vzdelávacie vyučovacie predmety), alebo Štátny inštitút odborného vzdelávania (posudzuje didaktické prostriedky pre odborné vyučovacie predmety).

Vo februári 2021 minister vydal Smernicu č. 5/2021, ktorou pravidlá opäť zmenil a na vydanie schvaľovacej doložky stačí už len jeden recenzný posudok a jeden priamy posudok. Smernica však tiež uvádza, že ak sa v registri recenzentov nenachádza recenzent pre príslušný vyučovací predmet, recenzný posudok netreba vôbec. Smernica obsahuje aj ustanovenie pre prípad mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhlásených v súvislosti s ochorením COVID-19, podľa ktorého sa recenzný posudok nevypracúva ani vtedy, ak recenzent a jeho náhradník odmietnu vykonať alebo nevykonajú posúdenie didaktického prostriedku. Ako toto súvisí s covidom, nie je jasné, ide však o ďalšiu okolnosť, kedy sa žiadny recenzný posudok vypracovávať nebude. Treba ešte poznamenať, že register recenzentov vedie ministerstvo školstva, má teda vplyv na to, či tento register bude funkčný.

Pri schvaľovacej doložke sme sa teda za úradovania ministra Gröhlinga z troch recenzných posudkov (ktoré museli byť kladné) dostali na číslo jeden alebo nula.

Ešte výraznejší posun vidieť v prípade odporúčacej doložky. Smernica z roku 2017 vyžadovala aspoň tri kladné recenzné posudky. Smernica zo septembra 2020 hovorila už len o jednom recenznom posudku, jednom priamom posudku zamestnanca príslušnej priamo riadenej organizácie a jednom aplikačnom posudku (ktorý sa vypracuje z vyplnených dotazníkov troch pedagogických zamestnancov).

No smernicou z februára 2021 sa latka znížila ešte viac, pretože aktuálne sa recenzný ani aplikačný posudok nevyžaduje vôbec, potrebný je len jeden priamy posudok zamestnanca priamo riadenej organizácie. Zaujímavé je aj to, že ak zamestnanec nedá kladný posudok, musí zasadnúť komisia, ktorá môže zaujať opačný postoj. Ak zamestnanec vydá kladný posudok, komisia zasadať nemusí. Systém je teda nastavený tak, aby bola šanca na schválenie didaktického prostriedku čo najväčšia.

Hovorí sa, že viac očí viac uvidí. Pri schvaľovaní učebníc je to obzvlášť dôležité, pretože nechceme, aby sa k našim deťom dostávali nekvalitné alebo ideologické materiály. Preto dáva zmysel, aby didaktický prostriedok posúdilo viacero odborníkov. Zdá sa, že ministrovi školstva ide o presný opak – aby tých očí, ktoré môžu vyjadriť nesúhlas s nevhodnou učebnicou, bolo čo najmenej.

Hlavné slovo si zobralo ministerstvo

Okrem zosekania recenzných posudkov nastali aj ďalšie posuny. Uveďme príklad: didaktické prostriedky sa majú posudzovať aj z hľadiska dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, čo okrem iného znamená, že majú podporovať medzikultúrne porozumenie, povedomie o rozmanitosti kultúr, rovnosť, toleranciu či demokratické hodnoty. Nič proti tomu, len je naozaj veľmi dôležité, kto tieto otázky posudzuje, pretože práve toto sú témy, v ktorých sa zvádza kultúrny zápas a delí sa spoločnosť – multikulturalizmus, ochrana života, LGBT… Kto tieto aspekty nakoniec posúdi a rozhodne, ktorý pohľad na kontroverzné témy sa stane tým oficiálnym, s potrebnou doložkou?

V tejto súvislosti je dôležité upozorniť, že ministerstvo výrazne posilnilo svoje vlastné postavenie pri schvaľovaní didaktických prostriedkov. Nielen oslabením vplyvu recenzentov, ale napokon aj oslabením postavenia priamo riadených organizácií – Štátneho pedagogického ústavu a Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

V smernici z roku 2017 platilo pravidlo, že ak priamo riadená organizácia odporučí doložku nevydať, ministerstvo ju vydať nemohlo. Minister Gröhling však toto pravidlo zrušil, po novom má stanovisko priamo riadenej organizácie len odporúčací charakter.

Miroslava Hapalová, šéfka Štátneho pedagogického ústavu. Foto: Martin Baumann/TASR

Po voľbách sa novou riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu stala Miroslava Hapalová, ktorá bola osem rokov riaditeľkou slovenskej pobočky neziskovej organizácie Člověk v tísni a venovala sa najmä začleňovaniu Rómov do spoločnosti. V júni minulého roka, teda ešte pred prijatím nových smerníc o schvaľovaní didaktických prostriedkov uviedla: „Za účelom zvýšenia transparentnosti a objektivity schvaľovania učebníc budú vydané nové kritériá na ich posudzovanie. To budú vykonávať dvaja nezávislí a náhodne pridelení recenzenti z oblasti didaktiky a odboru predmetu.“

Po dvoch smerniciach ministra Gröhlinga je však stav taký, že náhodný recenzent je len jeden alebo žiadny. Nikde v smernici sa už nehovorí, že recenzný posudok má byť kladný, a tak Štátny pedagogický ústav zrejme môže vydať odporúčanie, aké chce. A ani týmto odporúčaním sa nemusí riadiť ministerstvo a o doložke môže rozhodnúť úplne inak. Obávam sa, že tieto nové pravidlá ambíciu „zvýšenia transparentnosti a objektivity schvaľovania učebníc“ nenaplnili.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.