Rozhodnutie slovenskej vlády nakúpiť dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V využili niektoré ruské médiá na zdôraznenie neschopnosti Bruselu vyrokovať pre občanov EÚ dostatok očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19. Tento argument však rozhodne nepostavili len na Slovensku.

Slovenský premiér Igor Matovič v pondelok na košickom letisku oznámil nákup dvoch miliónov ruských vakcín Sputnik V, pričom zároveň doviezli aj ich prvý náklad. Minister zdravotníctva Marek Krajčí následne udelil výnimku na používanie neregistrovanej vakcíny. Nákup vyvolal pnutie v koalícii. Odchod z nej i zo strany Za ľudí oznámil v dôsledku udalostí poslanec Národnej rady a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek. Viacerí politici aj verejne činné osoby vládu obvinili, že zradila spojencov a napomáha šíreniu ruského vplyvu v Únii. Ako vidia situáciu ruské médiá?

Nepolitizovať záchranu ľudských životov

Ochota Slovenska nakúpiť vakcínu Sputnik V nenechala ruské médiá chladné. Viaceré bezprostredne po potvrdení obchodu mylne informovali, že Slovensko sa stalo druhým štátom EÚ a 39. krajinou na svete, ktorá registrovala vlajkovú loď ruskej vakcinológie – v skutočnosti u nás látku doteraz nezaregistrovali. Hoci na Slovensku ruské médiá obratom obvinili z propagandy a šírenia dezinformácií, treba poznamenať, že tejto chyby sa dopustil aj opozičný portál Fontanka, ktorý sa k politike Kremľu stavia vo všeobecnosti kriticky.

Médiá uviedli, že Matovič vyjadril svoju vďaku predstaviteľom Ruska za rýchle odsúhlasenie slovenskej žiadosti o nákup očkovacej látky. Spravodajská agentúra RIA Novosti pritom zdôraznila premiérove slová o tom, že ruskou vakcínou by sa podľa dostupných údajov dalo zaočkovať až 73 percent respondentov prieskumu verejnej mienky.

Predaj vakcíny vo všeobecnosti vykresľovali ako pomoc národu v núdzi. „Moskva pomohla Bratislave. Prvá várka Sputniku V dorazila do Bratislavy,“ hlásal napríklad titulok článku, ktorý uverejnila ruskojazyčná mutácia portálu Euronews. Väčšina ruských spravodajských kanálov a portálov sa primárne zamerala na zlú epidemiologickú situáciu na Slovensku, pričom dávala hlavne priestor hlasom spochybňujúcim akýkoľvek geopolitický rozmer dodávky ruskej očkovacej látky na Slovensko.

Oznam zverejnený na oficiálnom účte ruskej vakcíny Sputnik V na sociálnej sieti Twitter. Zdroj: Twitter.

Ruský informačný portál Vesti.ru citoval Matovičove slová o tom, že Bratislava sa rozhodla nepočkať na schválenie ruskej očkovacej látky Európskou liekovou agentúrou (EMA), pretože „vakcín nie je na Slovensku dostatok a každý deň na COVID-19 umierajú desiatky našich spoluobčanov“. „Rozhodnutie Slovenska používať ruskú vakcínu je jednoznačne dobrým znamením. Aj pre záchranu ľudí na Slovensku, aj pre to, aby práve záchrana ľudských životov triumfovala nad vôľou politizovať ruskú vakcínu,“ vyhlásil riaditeľ ruského fondu na rozvoj priamych investícií Kirill Dmitrijev.

Výsmech neefektívnosti Bruselu

„V radoch EÚ sa objavuje odpor. Niektoré [štáty] si v súvislosti s pomalou distribúciou vakcín pod patronátom EÚ začali hovoriť ‚čo je veľa, to je veľa‘,“ uviedla reportérka ruskej spravodajskej stanice RT. Slovensko sa podľa nej stalo poslednou z krajín Únie, ktorá dospela k záveru, že musí nakúpiť ruskú vakcínu. Maďarsko už svojich občanov Sputnikom V očkuje a Česká republika prejavila vážny záujem.

Ochota Slovenska nakúpiť ruskú vakcínu sa tak pre viaceré ruské médiá skutočne stala prostriedkom na zdôraznenie neschopnosti Bruselu zabezpečiť dostatočné množstvo očkovacích látok. Vesti v tejto súvislosti pripomenuli opakované Matovičove slová o tom, že sľúbené vakcíny od západných spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca „meškajú a navyše sa dodávajú v menších objemoch, než bolo dohodnuté“.

Kritika Európskej komisie na čele s Ursulou von der Leyenovou zo strany ruských médií sa však v otázke pomalej distribúcie vakcín rozhodne nezakladala len na správe o nákupe Sputniku V Slovenskom. Viaceré médiá zdôraznili, že Česko sa už tiež prestalo spoliehať na rýchlu pomoc Únie a český prezident Miloš Zeman sa so žiadosťou o pomoc obrátil na svoj ruský náprotivok Vladimira Putina.

„Ruská, čínska. Podobné geopolitické reči môžeme viesť, ak sa rozprávame o jadrových elektrárňach. Čo sa však týka vakcín, ak ich používajú inde vo svete, prečo by sme nemali aj v našej krajine. Sú u nás ľudia, ktorí sa chcú očkovať Sputnikom V. Na svete má o ruskú očkovaciu látku záujem 65 štátov. Šesť z nich sú členmi EÚ,“ pripomenula nedávne slová českého premiéra Andreja Babiša spravodajská stanica Rossija 24.

Rossija 24 ďalej zdôraznila, že ruskou vakcínou už očkuje aj San Marino po tom, ako Taliansko nebolo schopné dodať sľúbené dodávky vakcín. Pre nespokojnosť s tempom distribúcie očkovacích látok pod patronátom EÚ už podľa stanice začali Rakúsko a Dánsko rokovať s Izraelom o výrobe spoločných vakcín.

Dovoz ruskej vakcíny na Slovensko tak síce skutočne napomohol ruským médiám poukázať na relatívne pomalé dodávky očkovacích látok pre občanov EÚ, no zďaleka pre ne nebol jediným podnetom. O to viac, že za byrokratický a neefektívny označujú postup Európskej komisie aj európske médiá. Sériu chýb pritom pri zabezpečovaní vakcín nakoniec na pôde Európskeho parlamentu ešte vo februári priznala aj predsedníčka von der Leyenová.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.