Vláda sa pre Sputnik nemôže rozpadnúť, politikov by ľudia vysmiali.

Hovorili si štvorlístok, spomínate? Znie to ako vtip. Rok po voľbách je vláda v takej kríze, ako bol Ficov kabinet po vražde Kuciaka. A z akého dôvodu?

Trochu si to rozoberme.

Ostatnú krízu spustil Sputnik, samo o sebe nezmyselná kauza, ktorá žiadnou kauzou byť nemala. Keby sa vládla rozpadla pre Sputnik, krajina by vládnych politikov vysmiala. Viac ako Sputnik ale prekáža Remišovej a Sulíkovi Matovič, zároveň ale dobre vedia, že v tejto kauze ťahajú za kratší koniec. Prvý chybu teda urobili oni a ich predskokan Valášek, že pre ruskú vakcínu išli do takéhoto sporu.

Problém druhý, Sulík ani Remišová nedokážu použiť najsilnejšiu zbraň. Sulík nechce a nemôže spôsobiť predčasné voľby, neodíde z vlády, ani jej nevysloví nedôveru. Nie teraz.

Remišová tiež nepoloží vládu. Bol by to jej koniec, aj koniec väčšiny poslancov tejto strany. A z akého dôvodu? Stal by sa z toho vtip ďaleko za hranicami republiky.

Strany SaS aj Za ľudí môžu síce každá sama odísť z vlády a tváriť sa, že im ide o česť. Nezmení to nič, silné sú len spolu, len bez nich spoločne vláda nemá väčšinu.

Spoločný postup je však problém. Tieto strany sú každá v inom stave.

Sulík vidí útes, z ktorého nechce skočiť, nechce sa k nemu ani priblížiť. Je ním rozpad vlády. Opakuje to systematicky, niekoľkokrát to povedal aj dnes. Nepodporí žiadne predčasné voľby. Sulík ich nechce ani vyvolať, ani nepriamo spôsobiť. Je to jeho lekcia z roku 2011, keď pre spor o euroval, kde trval na svojom programe, padla Radičovej vláda. Druhýkrát nechce do tej istej rieky. Aj keby mal pravdu (tak ako v roku 2011).

Hrá teda s otvorenými kartami a Matovič to vie.

Remišová je na tom inak. Jej strana kráča v stopách Procházkovej Siete. Kiska je už mimo rovnako, ako bol Procházka, strana dodáva vláde hlasy, ale nedokáže fungovať ako strana, iba ako skupina ambicióznych jednotlivcov, ktorí viac myslia na seba, ako niečo, čo by ich malo spájať. Predviedol to poslanec Kollár, po ňom poslanec Valášek, najnovšie je to hlavný problém medzi ostatnými poslancami, ktorí dokážu rokovať hodiny bez záveru.

Ešte včera stála otázka tak, či majú vo vláde zostať alebo odísť.

Dnes už dilema vyzerá inak, či majú vytvoriť funkčný dvojblok s SaS alebo riešiť včerajší bolehlav.

V jednom aj druhom scenári najhoršie dopadne Remišová.

Vnútri čelí tlaku a ambíciám nespokojných. Ak bude chcieť stranu udržať ako tak jednotnú, bude sa musieť podeliť so svojimi kritikmi vedenými Jurajom Šeligom o zvyšky moci, bude im musieť ustupovať, zvýšiť ich váhu v strane. Ak by to tak dopadlo, bude z toho len viac disharmónie, viac hlasov, ešte viac rozporov.

Ak na to rezignuje, odídu jej niektorí poslanci za Kollárom a Valáškom. Ak ich odíde viac, môže stratiť postavenie vo vláde, možno aj jedno ministerstvo, možno aj klub v parlamente.

Aj ona má teda dosť slabé karty. Na predčasné voľby si sama netrúfne, bol by to jej koniec v politike.

A je tu ešte jeden mantinel.

Ak chcete vládnuť s nejakou stranou, jej nominácie sú jej vec. Je to základné pravidlo politiky. Môžete sa rozhodnúť, s kým chcete vládnuť, ale nie koho táto strana pošle do vlády.

Sulík sa to pokúša prelomiť. Aké sú jeho šance?

Výmenu Matoviča nemôže dosiahnuť svojimi rukami.

Môže si to stokrát želať, ale rozhodnúť o tom môže iba niekto iný. Ak počujete to ticho z Matovičovho poslaneckého klubu, tak viete, čo si asi o takýchto nápadoch myslia v OĽaNO. Matovič tam má absolútnu podporu.

Je vôbec niečo, čo by mohol Sulík dosiahnuť?

Tlak. Alebo väčší tlak. Ale rozhodnúť môže len Matovič, ani nie jeho strana, keďže niečo také neexistuje.

Teoreticky môže navrhnúť, aby predsedovia strán neboli vo vláde. Takou výnimkou bola už krátka Moravčíkova vláda v roku 1994, keď sa strany, ktoré sa nedostali k moci po voľbách a tie najbližšie hneď drvivo prehrali, dohodli, že predsedovia strán nebudú vo vláde. To sa napodobniť dá, ale nefunguje to. Lepšie, vyvolá to nové a ešte väčšie problémy.

A preto teraz platí, že Sulík ani Remišová nemajú v spore s Matovičom navrch. Všetko drží v rukách Matovič. Tak je to napokon od začiatku.

Za vládu s Igorom, ako ho zvykli familiárne volať, sa platí. Ako mi nedávno povedal jeden bystrý známy. Iní pred ním kradli peniaze, on dokáže ukradnúť česť.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.