Prvý rok vlády Igora Matoviča v boji proti korupcii možno vnímať ako úspešný. Brzdou v protikorupčnom boji je neplnenie sľubov o vyššej politickej kultúre či návrh zníženia transparentnosti zadávania verejných zákaziek.

Počet stíhaní pri korupčných trestných činoch narástol podľa TIS v roku 2020 medziročne viac ako o tretinu, obžalôb dokonca o polovicu na najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. Šípoš vyhlásil, že protikorupčné nastavenie vlády vytvorilo slobodnejšie podmienky na to, aby mohla polícia či prokuratúra ísť po doteraz nedotknuteľných ľuďoch. „Ako sú kontroverzní podnikatelia (Zoroslav Kollár, Norbert Bödör, Jaroslav Haščák), ale aj donedávna vysokopostavení verejní funkcionári (bývalý minister Peter Žiga, bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, exprezidenti polície Tibor Gašpar a Milan Lučanský, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ako aj viacerí sudcovia),“ doplnil Gabriel Šípoš.

V mnohých prípadoch koalícia stransparentnila výber kádrov do kľúčových funkcií, od voľby generálneho a špeciálneho prokurátora po manažérov štátnych firiem. „Mnohé z nich boli robené podrobným verejným vypočúvaním a vo výberových komisiách mali zastúpenie aj externí odborníci či zástupcovia mimovládnych organizácií vrátane Transparency International,“ podotkol s tým, že stále nemožno hovoriť o bežnej praxi, ako bolo vidno aj pri nomináciách v zdravotníctve či na pozície šéfov okresných úradov.

Pozitívne vníma aj reformy súdnictva, majetkových priznaní funkcionárov či prístupu občanov k informáciám, ktoré majú okrem iného za cieľ znížiť priestor pre korupciu či neetické konanie.

TIS konštatuje neplnenie sľubov vlády v súvislosti s vyššou politickou kultúrou. „Premotivovaná kritika médií či odborníkov s iným názorom, ako má predseda vlády, má ďaleko k štandardnému rešpektu v demokracii,“ skonštatoval Šípoš. Kritizuje aj nevyvodenie zodpovednosti plagiátorstva predsedu vlády či parlamentu, „čo podkopáva sľuby vlády o trestaní prešľapov bez ohľadu na politické tričko“.

Viaceré vládne nominácie niesli podľa neho príznaky straníckeho klientelizmu. „Nulový deklarovaný majetok predsedu vlády a neochota ukázať majetok jeho manželky, na ktorú svoje aktíva dávnejšie prepísal, je aj na svetové pomery raritou,“ zdôraznil s tým, že negatívom je aj návrh zníženia transparentnosti zadávania verejných zákaziek, ktorého presadením by až miliarda eur v štátnych nákupoch zišla z dohľadu verejnej kontroly.

(tasr)

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.