Šéfka komory laborantov: Sputnik politickú orientáciu nemení, myslela som, že chceme chrániť životy

AKTUALIZOVANÉ Väčšina zdravotníckych stavovských organizácie sa k očkovaniu ruskou vakcínou Sputnik stavia pomerne rezervovane. Objavujú sa však aj hlasy, že v prípade jej schválenia zo strany európskeho regulátora pôjde vďaka nášmu náskoku o výhru pre Slovensko a že zmena politickej orientácie sa tým nemení. Najväčšie obavy zatiaľ panujú z faktu, že by mali zodpovednosť za prípadné vedľajšie účinky viesť lekári a nie štát.

Dovoz ruskej vakcíny Sputnik V je na Slovensku témou číslo jeden. Diskutujú o nej hlavne samotní občania, pričom pre niektorých ide o najpreferovanejšiu očkovaciu látku proti ochoreniu COVID-19 vôbec. Podľa prieskumu pre Štandard by sa ňou dalo zaštepiť 16,7 percenta opýtaných.

Podľa infektológa Pavla Jarčušku väčšina expertov nepochybuje o tom, že Sputnik bude prínosom. Niekdajší šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana hovorí o hazarde a biochemik Pavol Čekan sa nechal počuť, že touto látkou sa osobne očkovať nedá, ale údajne ide o vec slobodnej voľby.

Aký je však názor na import tejto látky od odborníkov priamo z medicínskej praxe, z ktorých väčšina už vakcináciu sama absolvovala a ktorí ju budú občanom osobne sprostredkovávať? Dali by sa ňou zaočkovať aj oni? A čo hovoria na fakt, že minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) pripísal zodpovednosť za očkovanie neregistrovaným Sputnikom ošetrujúcim lekárom? Z odpovedí pre Štandard vyplýva, že v týchto otázkach medzi zdravotníkmi konsenzus neexistuje.

Komora lekárov Sputnik víta, no má výhrady

„V situácii, v akej sa naša krajina nachádza, sme presvedčení, že treba túto iniciatívu jednoznačne privítať. Každá vakcína, ktorá môže zachrániť čo i len jeden ľudský život, je vítaná,“ zdôrazňuje Slovenská lekárska komora (SLK) s tým, že v tomto ohľade existuje stále množstvo otázok, avšak dúfa v skoré odpovede.

Komora ale neodpovedala na našu otázku, či by sa dali jej vedúci predstavitelia touto látkou očkovať pred registráciou zo strany Európskej liekovej agentúry (EMA), prípadne po nej, alebo či by sa ňou očkovať nedali vôbec.

Princíp zodpovednosti lekárov schválený Krajčím však odmieta. „Podľa zákona o liekoch za použitie neregistrovaného lieku/očkovacej látky, na ktorej použitie dalo súhlas ministerstvo, zodpovedá lekár. Zároveň si však myslíme, že v prípade vakcinácie akoukoľvek vakcínou by mal jednoznačne prebrať zodpovednosť štát, pretože očkovanie obyvateľstva je v záujme štátu,“ konštatuje šéf SLK Marian Kollár s tým, že je potrebné pristúpiť k takým legislatívnym úpravám, aby medicínsky pracovník zodpovednosť neniesol.

Využívanie proruského sentimentu?

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) upozorňuje, že Sputnik V je neregistrovanou vakcínou a súčasný proces regulácie považuje za správny. „Samotné posudzovanie lieku, či vakcíny je vedecky podložené a preto by mali mať občania k dispozícii také vakcíny, ktoré prešli procesom registrácie,“ dodáva komora.

Organizácii zároveň prekáža, že sa do procesu vnáša politika a že politici sa údajne začali zameriavať na city a emócie ľudí. „V tomto prípade využili pozitívne naladenie staršej generácie občanov na Rusko, respektíve všetko ruské. V žiadnom prípade tu nejde o vakcínu, ktorej politici určite nerozumejú,“ domnieva sa riaditeľ kancelárie SKSaPA Lukáš Kober.

Stavovská organizácia sa vyhla priamej odpovedi, či by si jej vedúci členovia nechali túto látku aplikovať. „Samotné očkovanie je dobrovoľné. V žiadnom prípade nemôžeme ovplyvňovať a posudzovať ochotu našich členov dať sa zaočkovať registrovanou či neregistrovanou vakcínou. Väčšina zdravotníckych pracovníkov bola očkovaná v prvej fáze, a to registrovanou vakcínou,“ zaznelo.

Podobne ako lekárska komora, aj komora sestier sa nazdáva, že v prípade masového podávania neregistrovanej vakcíny môžu nastať komplikácie, no zdôrazňuje, že podávanie neregistrovaných liečiv nie je nič nové a vraj je nutné vždy zohľadniť prípad každého pacienta zvlášť a podľa toho stanoviť postup.

Sputnik je vraj alternatíva a politickú orientáciu nemení

V prospech použitia ruskej vakcíny sa najviac vyslovila prezidentka Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov (SKMTP) Iveta Šluchová. Domnieva sa, že v zložitej pandemickej situácii, v akej sa Slovensko nachádza, je „jedinou nádejou“ práve očkovanie.

„Keďže v rámci EÚ pociťujeme akútny nedostatok vakcín schválených EMA, vidím ako alternatívu zakúpenie vakcín Sputnik V,“ domnieva sa a prikláňa k názoru infektológov, epidemiológov a iných expertov vo svojom odbore, akými sú Vladimír Krčméry, Pavol Jarčuška, Jozef Kubík a Marian Kollár, ktorí sa k Sputniku V stavajú pozitívne.

„Nevnímam tento krok ako zmenu politickej orientácie, skôr ma zaráža používanie tohto termínu od čelných predstaviteľov štátu ako nástroja na vytĺkanie politického kapitálu. Mala som doposiaľ dojem, že chceme zachraňovať ľudské životy. Sama pracujem v zdravotníckom zariadení, nápor na personál je enormný a je až neuveriteľné, že zdravotníci ešte stále stoja na nohách a bojujú,“ pokračuje.

Šluchová, ktorá zdôrazňuje, že hovorí svoj osobný názor a nemôže sa v tejto veci vyjadrovať za všetkých kolegov, si myslí, že nariadiť očkovanie touto neregistrovanou vakcínou by nebolo správne, avšak nie je proti, keď sa pre ňu niekto rozhodne s plným vedomím a súhlasom.

Štát vraj stavia lekárov do ťažkej pozície

„Dovoz vakcíny Sputnik V bude pre Slovensko výhrou v prípade jej schválenia Európskou liekovou agentúrou (EMA). Ak sa tak stane, bude Slovensko vo výhode oproti krajinám, ktoré ho ešte nemajú nakúpený. Registrácia a bezpečnosť vakcíny je kľúčovým predpokladom a okamihom zvýšenia dopytu aj po vakcíne Sputnik V,“ povedala pre Štandard Zuzana Dolinková, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) s tým, že otázka bezpečnosti je kľúčová.

Dolinková zároveň uviedla, že rozhodnutie nielen bežných občanov ale aj lekárov dať alebo nedať sa zaočkovať neregistrovanou vakcínou Sputnik V je v súčasnosti platnom režime slobodným a informovaným rozhodnutím.

Prezidentka sa tiež nechala počuť, že verdikt vlády stavia lekárov vo vzťahu k pacientom do ťažkej komunikačnej a argumentačnej pozície a nadšená tým nie je. Problém zodpovednosti podľa jej mienky nerieši ani informovaný súhlas s podaním neschváleného preparátu, nakoľko v konečnom dôsledku vraj aj tak ostane na pleciach kompetentného lekára.

„Vnímame časť obyvateľstva, ktorá je vzhľadom na dostupné informácie ochotná sa dať zaočkovať neregistrovanou vakcínou. Štát nechal rozhodovanie o podaní neregistrovanej vakcíny, ktoré bude sprevádzané významným tlakom a vypätými emóciami zo strany pacientov, na pleciach lekárov,“ uzatvára.

(ste, tod)