Odpor proti reforme súdnictva, ako ju neoblomne presadzuje ministerka spravodlivosti, rastie. Stavajú sa proti nej už aj vládne ministerstvá. Kým ešte nedávno žiadali o vypočutie hlavne sudcovia, dnes sa o slovo hlásia najvyšší predstavitelia prokuratúry, advokácie a najvýznamnejších justičných inštancií.      

Reformy ministersky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) dostávajú jednu trhlinu za druhou. V závere minulého roka sa jej podarilo v parlamente s jednoznačnou podporu koaličných partnerov presadiť novelu ústavy, podľa ktorej sa menia pravidlá na volenie ústavných sudcov, majetkové preverovania sudcov, či umožňuje sa zriadenie úplne nového Najvyššieho správneho súdu. Nástup reforiem sa ukazoval ako nezvratný. No po pár mesiacoch sa konkrétne reformné kroky, kde už nerozhoduje politická matematika, zadrhávajú.    

V závere minulého týždňa sa do výberového konania na sudcov Najvyššieho správneho súdu prihlásilo minimum funkčných správnych sudcov a kandidát na jeho predsedu svoj predchádzajúci záujem oželel. Výstižné sú jeho slová, prečo tak urobil. Jaroslav Macek, ktorý mal 2. marca ako jediný uchádzač prejsť pred potenciálnym nástupom do funkcie hodnotením v Súdnej rade, svoje odstúpenie od pôvodného úmyslu na poslednú chvíľu zdôvodnil zložením prihlásených uchádzačov o posty na tento súd. S nimi by nebol schopný zabezpečiť implementovanie svojho projektu.

Zo strany trucujúcich správnych sudcov išlo o vyjadrenie nespokojnosti s reformnými spôsobmi Kolíkovej. O pár dní na to sa potvrdil ďalší, vážnejší prejav nesúhlasu so zámermi, alebo ešte lepšie uplatňovanými spôsobmi, ministerstva spravodlivosti. Po viacerých protestoch proti forme zriadenia novej súdnej mapy, sa viaceré inštitúcie, vrátane vládnych, postavili rezervovane alebo rovno proti zákonnému návrhu Kolíkovej. Vyplýva to z vyjadrení z medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa skončilo 28. februára.  

Neoblomná ministerka si ide za svojim

Nová súdna mapa je jednou z kľúčových reforiem ministersky Kolíkovej a celej vlády. Počet súdov na Slovensku by sa mal podľa nej znížiť a upraviť. Sudcovia by sa mali v koncentrovanejších útvaroch špecializovať. Výsledkom by malo byť kvalitnejšie a rýchlejšie rozhodovanie súdov. Podľa predstáv ministerky by malo viesť nové usporiadanie súdov zároveň k pretrhnutiu korupčných väzieb z minulosti. Justícii by sa mala vrátiť dôvera v časoch, keď sú na Slovensku väzobne stíhaní viacerí sudcovia.   

O projekte novej súdnej mapy sa uvažovalo na ministerstve spravodlivosti už od roku 2017. Východiskový problém bol, že rekonštrukcia súdov sa po novom územnosprávnom členení Slovenska vykonala v roku 1997 z politickej vôle vlády Vladimíra Mečiara. Súdy sa rozdrobili a po niekoľkých zmenách v tom stave ostali v podstate doteraz.

Do podrobnejšieho rozpracovania sa projekt dostal až v minulom roku. Terajších 54 obvodov existujúcich súdov sa má znížiť na 30. Súdy v Bratislave a v Košiciach sa majú zliať do ucelených inštitúcií – mestských súdov. Zúžiť a zmeniť sa má aj štruktúra odvolacích krajských súdov, pričom Bratislava a Košice majú o ne prísť v prospech Trnavy a Prešova.

Toto je kostrou návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ako sa oficiálne volá návrh novej súdnej mapy. Ministerstvo spravodlivosti ho chystalo v priebehu druhej polovice minulého roka. Viacerí sudcovia protestovali, že ich ministerstvo neprizvalo k príprave reformy, hoci sa ich bytostne týka. Sťažovali sa na nezáujem Kolíkovej o komunikáciu. Ku kritike sa neskôr pridali ďalšie profesie, napríklad advokáti, prokurátori.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Foto: Matúš Zajac

V decembri preložilo ministerstvo napriek výhradám zainteresovaných návrh zákona o novej súdnej mape na medzirezortné pripomienkové konanie. Po predchádzajúcej kritike avizovala ministerka ochotu na diskusiu aj tým, keď v rozhovore pre Štandard potvrdila, že pripomienkové konanie predĺži o mesiac, do konca februára. Prísľub dodržala, ale podľa výsledkov predĺženého pripomienkového konania sa ukázala diskusia ako sporadická a neplodná.

Šité horúcou ihlou a bez diskusie

Nesúhlas s návrhom novej súdnej mapy neskrývali viacerí sudcovia. V polovici januára dokonca 320 sudcov, čo predstavuje štvrtinu sudcovského stavu na Slovensku, napísalo Kolíkovej otvorený list, kde navrhli, aby sa návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu a pripravila sa zmena návrhu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie. Ministerka ostala trvať na svojom.

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave a jednotlivých súdov v hlavnom meste, ktorí vyvinuli najväčšiu iniciatívu, potvrdili pre Štandard, že na svojom postoji trvajú. Napokon to vyjadrili hromadnou pripomienkou  k predloženému návrhu zákona, pod ktorú sa podpísalo osem stoviek sudcov a zamestnancov súdov zo Slovenska. Jediným riešením je podľa nich stiahnutie materiálu z legislatívneho procesu a otvorenie širokej diskusie k novému návrhu. Reforma by sa tak posunula, možno až o niekoľko rokov.

Odmeranosť ku Kolíkovej novele vyjadrili vo vlastných pripomienkach k novej súdnej mape aj predstavitelia centrálnej justičnej inštancie. Najvyššiemu súdu chýba pri navrhovanej reforme „dôkladná analýza, riadna diskusia s dotknutými subjektmi a na základe nich spracovaný legislatívny zámer, tiež podrobený riadnej diskusii a pripomienkovaniu“. Na návrh Najvyššieho súdu by sa mali zmeny rozdeliť na viacero fáz, napríklad najskôr by prišli zmeny týkajúce sa výkonu súdnictva na okresných, potom na krajských súdoch. Jednotlivým fázam by sa mal venovať dostatočne dlhý čas.

K sudcom sa pridali advokáti. Slovenská advokátska komora v pripomienkovom konaní upozornila, že navrhovaný prístup, s akým prišlo ministerstvo spravodlivosti, bude v prípade realizovania „spôsobovať neprimerané prieťahy a sám o sebe spôsobí predĺženie súdnych konaní“, takže výsledkom nebude rýchlejšie a efektívnejšie súdne konanie. Advokáti, podobne ako sudcovia, nepovažujú reformu v takej rýchlosti, ako ju navrhlo ministerstvo, za uskutočniteľnú a Kolíkovej pripomínajú potrebu diskusie so zainteresovanými.

Notárska komora upozornila, že navrhovanými zmenami sa zníži dostupnosť súdov pre občanov, najmä pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ktoré sú najčastejšie účastníkmi súdnych konaní. Rovnako avizuje spomalenie niektorých súdnych konaní.

Kritický prístup k zákonu zaujala v pripomienkovom konaní Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: „Nepredpokladáme, že ambíciou predkladateľa je robiť reformu na dva – tri roky. Ak chce predkladateľ dosiahnuť stabilné usporiadanie sídiel, sústavy a kompetencií súdov, mal by preferovať pred ʻpretláčanímʻ vlastnej predstavy o reforme hľadanie odborného konsenzu a pred rýchlosťou radšej dostatočný čas na diskusiu…na prípravu a na spustenie reformy.“

Odpor k navrhovanej reforme na ministerstvách

K návrhu ministerstva spravodlivosti sa nezvyčajne kriticky postavili v pripomienkovom konaní niektoré vládne rezorty. Podľa vyjadrenia ministerstva životného prostredia „reforma súdnej mapy skomplikuje a predraží účastníkom súdnych konaní a ich právnym zástupcom prístup k súdu“. Do právneho postavenia sudcov a zamestnancov súdov, ktoré sa majú zrušiť, vnáša neistou a neprispeje ani k zvýšeniu dôveryhodnosti občanov v justíciu, vyjadril sa rezort vedený Jánom Budajom (OĽaNO).

S negatívnym vyjadrením sa pripája ministerstvo vnútra na čele s Romanom Mikulcom (OĽaNO). Zrušenie niektorých krajských súdov bude predstavovať výrazný zásah do systému súdov a sťaženie dostupnosti spravodlivosti pre účastníkov konania. Podľa ministerstva navrhovaná reforma neposilní špecializáciu sudcov, ani neoslabí miestne väzby, ale predraží súdne konanie a hlavne sťaží dostupnosť a vymožiteľnosť práva pre občanov.

Do tretice prichádza s vážnymi výhradami ministerstvo financií. Tomu sa nepáčia hlavne finančné prepočty. Napríklad, v prípade zriadenia troch nových správnych súdov k začiatku roka 2022 možno podľa predloženého materiálu očakávať „negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy“.

Minister financií Eduard Heger. Foto: Martin Baumann/TASR

Výdavky súvisiace s novou súdnou mapou treba podľa ministerstva financií vedené Eduardom Hegerom (OĽaNO) zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. Zároveň upozorňuje, že hoci sa celkové výdavky na reformu v objeme približne 320 miliónov eur predpokladajú pokryť z Fondu obnovy, teda z európskych zdrojov, ak by nastala situácia, že by sa to v niektorých oblastiach nepodarilo, musí si to rezort na čele s Kolíkovou zabezpečiť sám.

Iniciatívu preberajú tí, ktorých reforma zasiahne

Celkovo prišlo k návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov 452 pripomienok. Teraz je na ministerstve spravodlivosti, aby tieto pripomienky vyhodnotilo a rozhodlo sa, ako bude postupovať ďalej. Ako to avizovala Kolíková v rozhovore pre Štandard ešte v polovici januára, diskusii bude otvorená až dovtedy, kým návrh zákona neprejde parlamentom.

Kým sa tak stane, dokument si bude musieť osvojiť vláda. Ako sme uviedli, v pripomienkovom konaní sa dôležité vládne ministerstvá postavili k návrhu rezervovane. Významný bude postoj ministerstva financií, ktoré má zabezpečiť financovanie reformy, čo bude zásadné. Otázkou je, či sa tieto nezhody podarí prekonať, aby vláda dokázala poslať návrh zákona do parlamentu.

Ukazuje sa, že ešte predtým čaká Kolíkovú vážna diskusia o podstate reformy, ktorej sa podľa zainteresovaných doteraz bránila. Najnovšie informácie naznačujú, že kritici nachádzajú stále viac prienikov svojich čiastkových záujmov a vystupujú jednotnejšie.

Podľa agentúrnej správy sa včera mali zhodnúť predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta, šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka a predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas na tom, že dobrá súdna mapa si vyžaduje diskusiu. Formu a rozsah tejto diskusie s ministerkou Kolíkovou nešpecifikovali. V každom prípade však ich odhodlanie prichádza vo vysokom štádiu spracovania problematiky rezortným ministerstvom, čo naznačuje úplne novú polemiku o podstate reformy a avizuje oddialenie jej spustenia.   

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.