Náreky z periférie

Ruská vakcína spustila pudy, aké dokáže vyprodukovať iba skutočná periféria.

Včera večer nebolo úniku, vo viacerých televíziách išlo súčasne to isté – všade samí vtáčkovia, siroty a blázni. Niekde ako film, inde v správach, komentároch. Pridali sa ešte aj webové portály.

Dovoz ruskej vakcíny je dobrá správa. Sputnik sa používa v desiatkach krajín, ak je dobrý pre Maďarsko či Srbsko, San Marino a Argentínu, ak zámer kúpiť podpísal Izrael, ak Sputnik vyrába Južná Kórea, ak sa o vakcínu usilujú ďalšie národy, vakcínu podporujú odborníci v Česku a inde, nie je dôvod, aby sme sa na Slovensku strápňovali. Napriek tomu sa práve to deje.

Strápňujú sa v prvom rade rusofóbni politici na čele s poslancom Valáškom.

Ešte predtým však venujme pozornosť premiérovi a ministrovi zdravotníctva. Oni nesú hlavnú zodpovednosť.

To, že chce Matovič ruskú vakcínu, je v poriadku. Robí sa to ale inak. Je milé, že si pamätá krstné meno Kirilla Dmitrijeva, s ktorým rokoval, ale Matovič zastupuje štát, nie svoj fanklub. Minister zdravotníctva Krajčí konečne rozhodol, ale aj tu to bolo naopak. Najskôr tu boli vakcíny, až potom súhlas. Času mal dosť, ale najskôr mlčal, potom bočil, hovoril o vedcoch a schvaľovaní, a nakoniec vykladá škatule bez riadneho schválenia. Tie škatule sú v poriadku, to minister sa strápnil.

Nie je a nemá to byť politická, ale odborná téma. A on je rezortný minister.

Politruci našej doby

Poďme k politike. Nikto sa nestrápňuje viac ako tí, čo myslia politicky o všetkom. Primát patrí poslancovi Valáškovi. Vstúpili sme podľa neho do „siene hanby“ a so Sputnikom dávame „ešte aj pľuvanec našim európskym partnerom“.

Naozaj?

Aká sieň hanby? Aký pľuvanec? Pozerá poslanec Valášek správy? V jednom rebríčku sme na čele a je to niečo horšie ako hanba.

Podobný talent urážať a poučovať iných sme tu už dávno nemali. Maďari normálne Bruselu oznámili, že chcú ruskú vakcínu, a Brusel sa k nim normálne správal, vakcínu si mohli sami schváliť, ale nesmú ju (lebo spoločný trh) predávať a distribuovať mimo svoje hranice. Podobné právo má každý štát EÚ. Nikto to nezakazuje. Nikomu sa tým do tváre nepľuje.

Brusel má dosť svojich problémov a ako hovoria naši eurofili, sme stále suverénnym štátom, v EÚ máme byť rovnocenní iným. Potom aký pľuvanec?

Jedinú relevantnú námietku z našej strany, čo som počul, bolo, že nemáme dostatok vedcov a vedeckých kapacít, aby sme podobný proces doma zvládli. Prosím. Ale to sa dá riešiť. Napríklad konzultáciami v Maďarsku či Izraeli, kde také kapacity zjavne majú. Alebo pokojne aj v krajine, ktorá by Sputnik ako nebezpečný odmietla. Keby taká bola.

Nestačí, ďalší v rade sa volá Ondrej Dostál.

Poslanec Dostál za dovozom vakcíny vidí „úspech propagandistických hier Putinovho Ruska“, obáva sa, že sa tým spochybňuje príslušnosť Slovenska k Západu. Celý status si možno prečítať tu:

Trápnosť sa nám kopí.

Aké hry, aké spochybnenie?

Z toho mála, čo vieme, je dovoz Sputniku výlučne Matovičova iniciatíva. Čím presne podľahli Rusku zdravotníci v San Marine, čím v Spojených arabských emirátoch alebo Mexiku, prípadne v Číne, keď štepia Sputnikom? Pozerá Ondrej Dostál správy?

Malá odbočka. V rámci kolektívneho spolitizovaného po hranicu zblbnutia nám tu v poslednej zanikla jedna kategória. Pestovala sa tu kritika Ruska, ktorá po Adamovi Michnikovi desaťročia opakovala, že oni Rusko a všeličo ruské radi, len neradi Putina. Že sú vlastne rusofili, takí skutoční, s láskou k ruskej kultúre. Masky spadli, dnes keď v televízii pustia ruský seriál, pozvú hosťovať ruskú hudbu alebo si dovezieme ruský liek, je to pre nich hneď Putin. Všetko je už len a len politika.

Ale pozor, nečakajte v tejto skupine ľudí, ktorí pred rokom 1989 odolávali členstvu v strane, v združení socialistickej mládeže (podľa veku) alebo boli na Sviečkovej, kdeže. Podstatou tohto postoja nie je disidentstvo, podstatou je niečo úplne iné – zapáčiť sa.

Nikto zo Západu to od nich nežiada, sami sa hlásia. Ťažko nájdete krikľavejší znak periférie.

Tretí príklad. Vraj takú propagandu ako Sputnik tu nikto nemal.

Najjadrnejšie to vyjadril Štefan Hríb: „Sme ešte členmi EÚ, alebo sme už satelit Moskvy? Na Slovensko chodí viacero západných vakcín, ale žiadna nedostala od predsedu vlády také ponížené PR ako ruský Sputnik. Prečo?“

To, že sa to napíše, ešte neznamená, že to tak je. Spomínate?

Bolo 26. decembra večer, priamy prenos, slávnostné zaštepenie Vladimíra Krčméryho. Hovorkyňa ministra zdravotníctva sa s pohnutým hlasom Krčméryho pýta, ako sa cíti.

A bol to problém?

Nie. Pretože vakcína je jediná cesta, ako z tohto zavretého sveta von. Že bol prvý Pfizer, to nikomu neprekážalo, a ani prekážať nemá.

Prečo zrazu prekážajú škatule so Sputnikom? Najmä ak všetci zodpovední hovoria dve veci: Po prvé, že viac vakcín je pre spoločnosť výhoda. A Sputnik si musíte dobrovoľne vybrať, aby ste sa ním nechali zaštepiť.

Vždy znovu ma prekvapí, keď tu ducha periférie najsilnejšie presadzuje naša elita. Problémom nie je, že by sme teraz boli niekoho satelit, problémom je, že mnohí ním byť chcú za každú cenu.