Očkovanie pediatrickej populácie je témou dňa. Mutácie koronavírusu spôsobujú častejšie šírenie nákazy medzi deťmi a v ojedinelých prípadoch aj postcovidové zdravotné problémy. Deti sú tiež prenášačom infekcie, a preto podľa niektorých odborníkov nie je možné zvíťaziť nad pandémiou bez ich vakcinácie.

Farmaceutické spoločnosti pôvodne o potrebe očkovať deti neuvažovali. Pozornosť sa sústredila najmä na rizikové skupiny a ľudí z prvej línie a kritickej infraštruktúry. Ďalšia na rade bola produktívna populácia, ktorá je vo všeobecnosti aktívnejšia, čiže vírus rýchlejšie prenáša.

Úmrtia detí v súvislosti s ochorením COVID-19 sú stále zriedkavé a pohybujú sa približne na úrovni 0,01 – 0,1 percenta. S postupom pandémie sa však vyskytli postcovidové problémy.

Britská mutácia B.1.1.7 napáda aj mladšie vekové kategórie a nositeľmi sú často aj deti. Dokáže sa totiž lepšie naviazať aj na detské receptory. Zdá sa, že mutácia je takisto agresívnejšia. Rovnako sa zvyšuje počet detí, ktoré po prekonaní COVID-19 potrebujú hospitalizáciu.

Postcovidový syndróm u detí

Nákaza dominantným kmeňom SARS-CoV-2 sa u detí spravidla výraznejšie neprejavovala. V ojedinelých prípadoch dochádzalo po prekonaní infekcie k vzniku tzv. multisystémového zápalového syndrómu u detí (PIMS-TS).

„Typickými príznakmi sú vysoká viacdňová horúčka, veľmi typicky najmä tráviace ťažkosti (bolesti brucha, vracanie, hnačky) a kožná vyrážka. Asi u polovice prípadov sa pridružuje závažný zápal srdcového svalu a potreba intenzívnej liečby v nemocnici,“ uviedol pre Štandard Martin Záhorec, primár Kardiologického oddelenia NÚSCH v Bratislave.

Rýchlejšie šírenie britského variantu a premorenie obyvateľstva počas jesennej druhej vlny pandémie viedli k tomu, že stúpol aj počet nakazených detí. To sa prejavilo aj na stúpajúcom čísle detí s PIMS-TS, ktoré potrebovali hospitalizáciu. Postcovidový syndróm môže mať veľmi ojedinele aj dlhotrvajúce dôsledky. Momentálne však nie je dostatok dôkazov, aby sme mohli v tomto smere vyvodiť nejaké závery.

„V dlhodobom sledovaní môže veľmi zriedkavo pretrvávať porucha funkcie myokardu, pozápalové rozšírenie koronárnych tepien alebo zmeny na EKG. Preto sa odporúča dispenzár kardiológom minimálne rok po prekonaní PIMS-TS,“ vysvetľuje Záhorec.

Dôvody na zvýšenú paniku zatiaľ rodičia nemajú, ale odborníci bijú na poplach a varujú ich, aby deti zbytočne nevystavovali kontaktu s vírusom. Najlepšou prevenciou je podľa lekárov dôkladne dodržiavať protipandemické opatrenia. Objavuje sa však aj iná možnosť.

Výsledky klinických skúšok by mohli byť už v marci

Mutácie a nové varianty vírusu SARS-CoV-2 ukazujú, že je nutné preočkovať aj pediatrickú populáciu.

Existujú totiž predpoklady, že pre porazenie koronavírusu nebude stačiť dosiahnutie kolektívnej imunity, a teda preočkovanie 60 – 80 percent obyvateľov jednotlivých štátov. Deti sú v mnohých štátoch, najmä rozvojových, početnou skupinou a mohli by vírus ďalej prenášať.

„Začína sa preto uvažovať o úprave očkovacích látok pre deti nastavením nižšej dávky imunogénnej zložky vakcíny. Napriek tomu, že nejde o zmenu v samotnej podstate očkovacej látky, bude si to vyžadovať doplnenie klinických testov v rámci detskej vekovej kategórie,“ uviedol pre Štandard Libor Grubhoffer, riaditeľ Biologického centra AV ČR.

Okrem vyhnutiu sa postcovidovému syndrómu a prenášaniu vírusu existujú aj ďalšie výhody očkovania mladších ročníkov. Vakcíny by mohli ochrániť deti, ktoré trpia ťažkými neurologickými chorobami a opakovanými infekciami dýchacích ciest, ktoré si vyžadujú nepretržitú domácu starostlivosť.

Spoločnosť AstraZeneca začala vo februári testovať svoju vakcínu, ktorú smú aktuálne používať len ľudia nad 18 rokov, na vzorke s približne 300 dobrovoľníkmi. Jeho cieľom je zistiť imunitnú odpoveď vo vekovej kategórii 6-17 rokov.

Spoločný výbor pre očkovanie a imunizáciu (JCVI) odporúča mRNA vakcínu od spoločností Pfizer/BioNTech pre osoby staršie ako 16 rokov. Aktuálne prebiehajú klinické testy pre deti vo veku 12 až 15 rokov a ich výsledky by mali byť verejnosti známe do konca marca.

V marci plánuje zahájiť vakcinačné skúšky pre maloletú a mladistvú populáciu aj spoločnosť Johnson&Johnson. Najpomalšie postupuje spoločnosť Moderna, ktorá bude mať výsledky imunitnej odpovede pre mladšie ročníky zrejme až na začiatku roka 2022.

Pomoc pri obnove prezenčného vyučovania?

Treba tiež podotknúť, že koronakríza minimalizovala deťom kontakt s vonkajším svetom, čo ich na jednej strane ochránilo pred nákazou, no minca má dve strany. O možných negatívnych psychologických aj vzdelanostných dosahoch sme napísali článok.

Pre deti je nepochybne dôležité vrátiť sa do školského systému a opätovne si vybudovať návyky. Práve v tom by im mohli pomôcť vakcíny proti covidu. Kedy by teda mohli byť dostupné?

Americký lekár Anthony Fauci, riaditeľ Národného ústavu pre alergie a infekčné choroby (NIAID), je presvedčený, že očkovať by sme mohli školopovinné deti od 6 rokov približne v septembri. Začiatok budúceho školského roka by tak pre mladistvú populáciu mohol mať aj iný symbolický rozmer.

Deti sú nepochybne citlivou témou pre každú spoločnosť. Ich ochrana pred SARS-CoV-2 je nielen praktickou nevyhnutnosťou, ale aj etickou povinnosťou. Je preto potrebné počkať si na výsledky klinických skúšok a v prípade ich úspechu deti bezpodmienečne zaočkovať.

Podľa odborníkov by sme sa už vopred mali pripraviť na dezinformačné kampane, ktoré budú rodičov presviedčať o negatívnych dosahoch vakcinácie. Z historického hľadiska však poznáme viacero prípadov ochorení, pred ktorými sme deti ochránili práve ich očkovaním.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.