Prípad údajnej vraždy Violy Macákovej je na konci. Vražda to nebola. Čo to presne bolo, sa už ťažko dozvieme. Voda z Dunaja vsiaknutá v šatách Macákovej však bola od začiatku zdvihnutým varovným prstom. Médiá ho však ignorovali.

Dnes ráno som si v podcaste Denníka N vypočul, že vraj seriózna tlač a seriózni autori šírili hoaxy. Spájali úmrtie Macákovej s témou odmietnutia Istanbulského dohovoru: „Mohli sme si prečítať, že mŕtva sa stala obeťou rodovo podmieneného násilia, alebo že krv na rukách majú tí, pre ktorých bol Istanbul len cynickou hrou. Ako sa ukazuje, niekedy je lepšie počkať a nevynášať bárs aj s dobrým úmyslom tvrdé súdy pred tým, než sú známe aspoň základné fakty.“

Áno, presne toto sa dialo v denníku SME.

Len načrtnem. Autorka denníka SME Soňa Jánošová písala 20. novembra 2019 o znásilnení, brutálnom mučení a pohodení bezvládneho tela Macákovej do chladu noci a spomenutej cynickej hre a krvi na rukách. O deň neskôr zas kmeňoví novinári SME Zuzana Hanzelová a Roman Cuprík natočili podcast s názvom „Prípad Violy je brutálny a otvára tému rodovo podmieneného násilia“. Hanzelová uviedla prípad ako vraždu, ktorej údajne predchádzalo brutálne znásilnenie.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.