Už sme horší ako Švédsko. Od začiatku pandémie máme viac mŕtvych

Dnes sa stalo to, čo som predpovedal pred pár dňami. Od začiatku pandémie koronavírusu máme už na milión obyvateľov viac mŕtvych ako Švédsko, ktoré sa profilovalo v boji s covidom stratégiou, ktorá bola dlho veľmi benevolentná, čím upútala pozornosť v celej Európe.

Tu vidíte dnešnú informáciu zo stránky Worldometers:

Ku dnešnému dňu máme na milión obyvateľov 1 276 zomrelých na covid a Švédsko 1 265, čo vidíme v poslednom stĺpci výrezu tabuľky. Medzi 43 európskymi krajinami (nerátame trpasličie štátiky) sme boli k 1. máju minulého roka na treťom mieste s tretím najmenším počtom zomrelých. Postupne sme klesali a dnes sme klesli až na 29. miesto v tabuľke a vymenili sme si pozíciu so Švédskom, ktoré je teraz na 28. mieste.

To, že je Švédsko na tom už tesne lepšie, prináša potrebu porovnať naše stratégie. Bez akéhokoľvek zámeru niekoho kritizovať, lebo ľudia už majú dosť aj proticovidových opatrení, aj kritiky tých opatrení.

Ako postupovalo Slovensko

Najprv k našej stratégii. Veľmi prísne opatrenia na jar, keď sme mali veľmi malé počty infikovaných. Už na jar boli zavreté školy, v čase, keď sme mali iba niekoľko stoviek infikovaných. Myslím tým niekoľko stoviek dohromady za dva mesiace. Dnes nám niekoľko stoviek pribudne za pár hodín. Zavreli sme už vtedy reštaurácie a zaviedli povinné nosenie rúšok na verejnosti, vrátane otvoreného priestranstva. Zavreli sa kostoly. Na Veľkú Noc bol dokonca zákaz vychádzania. Športové podujatia boli bez divákov, zavreli sa kiná a divadlá. To všetko v čase, keď sme mali priemerný denný prírastok infikovaných cca 10 – 20, čo je menej ako stotina dnešného stavu. Dnes pôsobia tie opatrenia neuveriteľne prehnane. Ale tak či onak, našu maličkú epidémiu sme zrazili dole tak, že začiatkom júna bol priemerný prírastok nakazených 1 (slovom jeden).

Lenže zákonite prišla druhá vlna. Potom sme sa v októbri rozhodli pre opätovné zavedenie obmedzení, plošné zavretie kostolov, reštaurácií, športových podujatí, škôl. Ani sme nečakali na vyhodnotenie opatrení a nastala éra dobrovoľne-povinného antigénového testovania s klamnou nádejou, že testovanie bude vstupenkou na slobodu, čo nebolo. Aktivity priniesli pokles a falošné uspokojenie. Prišiel vzostup a nekonečné váhanie s opätovným lockdownom. Ten začal až na Nový rok. A od novembra je tu s nami umieranie. Situácia je ako-tak stabilizovaná. Počty zomrelých sú vysoké už dlhé týždne, v priemere 90 denne, neklesajú, ale aspoň nerastú.

Stručná charakteristika našej stratégie

Charakterizovali nás tri pravidlá. Prvé: Alebo sme radikálni alebo váhame. Druhé: Všetko robíme plošne. Keď testovanie, tak všade. Keď niečo zatvárame, trebárs školy, tak tiež obyčajne všade. Tretie: Nečakáme na účinky jedného opatrenia a už robíme druhé. Štvrté: Robíme to takou komunikáciou, z ktorej je spoločnosť maximálne frustrovaná. Dôsledkom je vyčerpanosť.

Švédsky prístup

Nepochybne platí, že švédska stratégia bola spočiatku neuveriteľne benevolentná. Občania sa v podstate mali dobrovoľne chrániť sami, nič sa nezatváralo radikálne, o nejakých povinných rúškach nebola reč.

Počas jari však stratégia dostala úder v podobe veľkého počtu zomrelých, šlo najmä o starých ľudí v domovoch dôchodcov. Priebeh zomierania vidíme na tabuľke (zdroj: Worldometers). Za štyri mesiace jari v prvej vlne zomrelo 5 000 ľudí, počas druhej vlny za ostatné štyri mesiace tiež asi 5 000.

Po prvej vlne dochádzalo k postupnej zmene stratégie. Reputácia antipandemického guru Andersa Tegnella sa oslabovala, neskôr švédsky kráľ verejne hovoril o zlyhaní vlády a švédska stratégia sa začala tiež pritvrdzovať, zavádzali sa prísnejšie opatrenia, a dnes Švédi robia to, čo sa blíži k európskym zvyklostiam.

Zaujímavé je však to, že Švédi nikdy neprikročili k úplnému zavretiu kostolov, reštaurácií, divadiel, kín a športových podujatí, len obmedzili počet zhromaždených. A nezavreli školy. Napriek tomu zvládli aj druhú vlnu. Stratégiu menili postupne a a rozvážne.

Otázky, ktoré neodídu

Vari si covid vyberá svoj podiel ľudských životov bez ohľadu na to, ako intenzívne robíme opatrenia? Neviem to prijať, ale skrátka človeka to napadne. Výhoda menšej koncentrácie obyvateľstva v mestách je na slovenskej strane, vo Švédsku je väčší podiel obyvateľstva žijúceho v mestách.

Sme menej disciplinovaní ako Švédi? Majú lepšiu organizáciu? Alebo sú jednoducho zdravší, čo je pre prekonanie choroby dôležité? V každom prípade, pri menej radikálnych opatreniach začínajú byť na tom lepšie ako my.

Alebo je to tým, že náš postup bol jednoducho (zbytočne) vyčerpávajúcejší?