Predĺženie núdzového stavu ukázalo pokrytectvo Smeru a ĽSNS

Parlament v piatok odsúhlasil predĺženie núdzového stavu. Kritike nielen z radov opozície pritom niekoľko dní čelil text vládneho návrhu, podľa ktorého je trvanie núdzového stavu podmienené získaním kolektívnej imunity pri zaočkovaní 60 – 80 percent populácie. Za pozmeňovací návrh Martina Čepčeka, ktorý s touto podmienkou vyslovoval nesúhlas, však Smer, kotlebovci ani poslanci okolo Petra Pellegriniho nezahlasovali.

Poslanci Národnej rady SR v piatkovom hlasovaní odsúhlasili predĺženie núdzového stavu. Zo 118 prítomných hlasovalo za 83, proti bolo 35 poslancov. Núdzový stav predĺžila vláda od 8. februára na ďalších 40 dní.

Ide o reakciu na zhoršujúcu sa epidemickú situáciu v podmienkach Slovenska. Podľa rezortu spravodlivosti by vláda bez núdzového stavu prišla o možnosť centrálneho riadenia boja s pandémiou.

Opozícia má iný pohľad na vec

Opozičné strany argumentovali, že predĺženie núdzového stavu nebolo patrične odôvodnené. Tŕňom v oku bolo znenie návrhu vlády, ktoré hovorí, že núdzový stav je potrebný dovtedy, kým sa nezaočkuje dostatočný počet ľudí.

„Kolektívnu imunitu dosiahneme približne pri zaočkovaní 60 – 80 % populácie. Konečná hladina závisí aj od toho, aké varianty sa dovtedy vyvinú a aká bude konečná efektivita vakcín. Až po dosiahnutí kolektívnej imunity môžeme hovoriť o návrate do normálu, keď už núdzový stav nebude potrebný,“ píše sa v návrhu.

Podmienku zaočkovanosti kritizoval napríklad poslanec Smeru Boris Susko. Ten upozornil, že podľa prieskumov sa chce dať zaočkovať menej ľudí ako 60 až 80 percent populácie. Nebolo preto podľa neho jasné, dokedy tu budeme mať núdzový stav, pričom parlament vraj svojím súhlasom dá „bianco šek“ vláde, aby si mohla nastaviť akékoľvek opatrenia.

„Matovičova vláda v oficiálnom zdôvodnení priznala, že núdzový stav bude predlžovať, až kým nebude zaočkovaných 60 až 80 percent populácie. To znamená, že núdzový stav môže ešte trvať aj viac ako jeden rok,“ sťažoval sa zase poslanec ĽSNS Andrej Medvecký.

Kolíková: nešťastná formulácia

Aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v reakcii priznala, že ide o nešťastnú formuláciu, ktorú do návrhu doplnili na základe údajov od analytikov rezortu zdravotníctva.

Ide podľa nej len o opis ideálneho stavu. „Núdzový stav nie je podmienený až do momentu, keď bude takto zaočkovaná populácia,“ upozornila s tým, že takáto ústavnoprávna podmienka zo strany vlády neexistuje ani nikdy nebude.

Čepčekov návrh podporila len Kresťanská únia

S takto odôvodneným predĺžením núdzového stavu nesúhlasil ani poslanec Martin Čepček, ktorý ma pre hlasovanie s opozíciou pozastavené členstvo v poslaneckom klube OĽaNO.

Čepček pritom podal dva pozmeňovacie návrhy. V prvom z nich požadoval, aby vláda predložila iné legislatívne opatrenia na zvládanie pandémie, než je inštitút núdzového stavu, ktorý neprimerane obmedzuje základné ľudské práva. Dlhodobý núdzový stav podľa neho ekonomicky Slovensku neprilepšil a rovnako je na tom zdravotný stav obyvateľstva.

Čepček tiež nesúhlasil s tým, aby podmienkou ukončenia núdzového stavu bolo zmienené zaočkovanie 60 – 80 percent populácie Slovenskej republiky. Upozornil, že samotná ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) v rozprave priznala, že toto tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá plánu vlády SR.

Napriek hlasnej kritike z radov opozície za Čepčekove pozmeňovacie návrhy zahlasovali len poslanci Kresťanskej únie a nezaradený poslanec Ján Podmanický. Z radov KÚ išlo menovite o Katarínu Hatrákovú, Radovana Marcinčina, Jána Szőllősa a Annu Záborskú. Nikto zo Smeru, ĽSNS alebo nezaradených poslancov okolo Petra Pellegriniho za návrh nezahlasoval.

Kedy budeme kolektívne imúnni?

Podľa profesora Krčméryho by sme mohli kolektívnu imunitu dosiahnuť na jeseň. V tomto smere však nepanuje medzi odborníkmi konsenzus.

Ochota zaočkovať sa proti COVID-19 na Slovensku po počiatočnej skepse v úvode pandémie však narastá. Podľa exkluzívneho prieskumu pre Štandard, ktorého výsledky sme publikovali koncom januára, by vakcináciu postúpilo 67 percent populácie, čo sa podľa vedcov blíži k hranici dostatočnej pre vytvorenie kolektívnej imunity.

(ste, est)