Rusi a alkohol. Konečne sa niečo zlepšuje

Ako vyzerá ruská vojna s alkoholizmom. A kde je ruská politika úspešná a kde narazila na odpor.

Rusko a vodka, čím by bolo Rusko bez 100 gramov ľadovej vodky na prípitok? Alkohol patrí k Rusku rovnako ako mrazivá zima. Len si skúste spomenúť na film, knihu alebo hoc aj osobné stretnutie s Rusmi, kde nehral alkohol rolu.

Alkohol, to však nie je kapitola z ruskej kultúry, ale jeden z najväčších vnútorných nepriateľov Ruska. Rusi sa opíjali odjakživa, spíjali sa boľševici, v alkohole topili svoje trápenia aj ich poddaní. Vypiť sa dá všeličo, ako to dokázali sovietski vojaci v Afganistane na príklade nafty. Alkohol je tam preto vážna celospoločenská a možno sa netreba báť povedať, že aj politická téma. Medzi najúspešnejších reformátorov patrili tí, ktorí dokázali so spotrebou či skôr kvalitou vypitého alkoholu niečo urobiť. Napríklad taký Mendelejev, autor chemickej tabuľky prvkov, ktorí sa pričinil o zmenu výroby vodky, keď sa sprísnilo destilovanie, čo malo okamžité pozitívne následky.

Alkohol, ako si spomenú čitatelia, ktorí si pamätajú na prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina a jeho opilecké trapasy, trápi Rusko aj po páde komunizmu.

Ruská vláda však zmenila prístup a dostavili sa viaceré úspechy.

Za uplynulé roky sa viedlo niekoľko kampaní, aktívna bola napríklad žena bývalého premiéra – a na jedno obdobie aj prezidenta – Svetlana Medvedevová, ktorá sa angažovala vo viacerých spoločenských kampaniach. Ale po roku 2012 prišli v Kremli na niečo šikovnejšie. Prvým výstrelom bolo nariadenie zakazujúce predaj alkoholických nápojov v obchodoch od 23:00 do 8:00 ráno. Časové limity nie sú vo svete až tak neobvyklé, v Amerike sa napríklad obmedzuje predaj alkoholu v nedeľu dopoludnia a sú aj iné prípady.

Vráťme sa však do Ruska. Boj s nadmerným požívaním alkoholu úspešne pokračuje aj po ôsmich rokoch. Hoci vláda v tomto smere dosiahla úspechy, ktoré medzitým začala vyzdvihovať aj Medzinárodná zdravotnícka organizácia, úspech má svoje limity. Ruská dedina a najmä sever krajiny stále odolávajú.

Ako sa Rusko stalo premiantom v znižovaní konzumácie alkoholu

Najvyšší čas túto tekutú tému zachytiť v nejakých číslach. Podľa dokumentu, ktorý v roku 2018 zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), klesla od roku 2003 spotreba alkoholu na osobu v Rusku až o 43 percent. Tento úspech sa podľa organizácie počas sledovaného obdobia priamo odzrkadlil aj na poklese celkovej mortality v Rusku. Ide o nemalé čísla: mortalita klesla až o 39 percent v prípade mužov a o 36 percent u žien. Stredná dĺžka života ruských mužov, ktorí ešte v 90. rokoch umierali približne vo veku 57 rokov, dosiahla aj vďaka tomuto trendu 68 rokov.

„Dramatický pokles konzumácie podomácky vyrobeného, pašovaného, alebo iného nelegálneho alkoholu v Ruskej federácii je výsledkom rozhodnutia vlády zaviesť opatrenia na kontrolu spotreby alkoholu, ktoré sa zakladajú na dôkazoch. Tieto výsledky ukazujú, že kroky, ako napríklad zavádzanie monitorovacích systémov, zvyšovanie cien a sťažovanie prístupu k alkoholu, zachraňujú životy. Veríme, že aj ostatné štáty Európy prijmú podobné opatrenia na ochranu zdravia svojich občanov,“ uviedla v roku 2019 správa WHO.

Pokračujúci boj proti alkoholizmu je tak možné považovať za jeden úspechov režimu Vladimira Putina, ktorý sám má imidž športovca, pestuje zdravý životný štýl a vyhýba sa nadmernej konzumácii alkoholických nápojov. Ide však o vojnu, ktorá je ešte ďaleko od konca, pričom na mnohých frontoch sa ruská vláda ešte stále nemá čím pochváliť.

Limity úspechu

Ako nedávno napísal americký expert na Rusko Paul Goble, mnohé štúdie naďalej upozorňujú, že Rusi majú stále jednu z najnižších stredných dĺžok života. Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že „naďalej pijú viac než väčšina národov a robia to spôsobom, ktorý mimoriadne škodí ich zdraviu a životnej úrovni“. Obyvatelia najväčšieho štátu na svete totiž naďalej pred pivom a vínom dávajú prednosť tvrdému alkoholu a „nestriedmy spôsob, akým ho konzumujú“ je dôvodom smrti viac než polovice Rusov v produktívnom veku. Nejde len o dĺžku a kvalitu života, dôsledky nestriedmej konzumácie alkoholu znižujú HDP Ruska v priemere o päť percent.

Nemožno povedať, že by štúdie, na ktoré sa vo svojom článku odkazuje Goble, netvrdili pravdu. Chybné nie je ani hodnotenie WHO, za „pokračujúci úspech“ označil politiku ruskej vlády na zníženie spotreby alkoholu okrem iných aj lekársky akademický časopis The Lancet. Boj proti nadmernej spotrebe alkoholu v Rusku úspešný je, avšak len do určitej miery a zďaleka nie vo všetkých jeho regiónoch.

Keď opatrenia narazia na múry chudoby

Hlavnou prekážkou, na ktorú opatrenia Kremľa narážajú, je najmä vysoká miera nezamestnanosti v izolovaných vidieckych regiónoch, kde ľudia hľadajú na dne pohárika únik od každodennej jednotvárnosti alebo beznádeje. Práve z takýchto oblastí sa v prevažnej miere skladá rozľahlý ruský sever. Medzi regióny s najväčšou mierou konzumácie alkoholu na osobu patria práve Čukotka, Nenecko, Sachalinská a Magadanská oblasť  –  všetko odľahlé severné kraje, kde Moskva už dlhodobo nedokáže riešiť vážne socioekonomické problémy.

„V 34 rokoch som už nemal zuby a vyzeral som ako troska. Vypil som všetko, čo horelo,“ opísal svoj nakoniec úspešný boj s alkoholom Alexander z Velikého Novgorodu. Ten podľa svojich slov začal piť, aby pocítil trocha eufórie, no príjemné pocity pri opitosti sa u neho postupne otupovali. Na alkohole sa postupne stal závislým fyzicky aj psychicky.

Ako ukazuje príbeh Alexandra, situácia nie je o nič lepšia ani na podobne chudobnom severozápade krajiny. Tam podľa aktivistov zlyháva aj samospráva, pričom miestni obyvatelia sa v honbe za alkoholom naučili šikovne využívať medzery v zákonoch. Mnohé malé sídliskové večierky sa napríklad pridaním barových stoličiek k pultu razom zmenili na kaviarne, typicky na východoeurópsky spôsob a vďaka tomu môžu alkohol predávať aj po jedenástej hodine.

„Je vidieť, že sa trocha boja. Na kase okamžite otvoria fľašku, akože nie je na vynesenie von, ale na vypitie v ich falošnej kaviarni. A ďalej si rob s tou fľaškou, čo chceš, pričom ja ju rýchlo beriem domov tak, ako aj všetci ostatní v rade za mnou. Každý vie, o čo ide,“ povedal v tejto súvislosti pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa Jevgenij z Velikého Novgorodu.

To, že za pretrvávajúcim alkoholizmom v daných oblastiach nie je len špecifická severská klíma a jej pochmúrne počasie, svedčí okrem iného aj kontrast medzi Leningradskou oblasťou a Petrohradom, ktorý je jej hlavným mestom. Zatiaľ čo chudobná Leningradská oblasť je v štatistikách konzumácie alkoholu jednou z najhorších, bohatý Petrohrad sa spolu s moslimskými republikami severného Kaukazu umiestnil v prvej pätke najtriezvejších.

Ťaženie ruskej vlády proti alkoholizmu tak musí byť aj ťažením proti chudobe v izolovaných oblastiach Ruska. Oba faktory sa totiž vzájomne posilňujú – chudoba vedie k alkoholizmu a ten ešte viac prehlbuje chudobu. Vzhľadom na negatívny dosah, ktorý alkohol aj napriek úspechom z posledných rokov stále má na ruskú spoločnosť a ekonomiku, pritom môže ísť o jeden z rozhodujúcich bojov ruských dejín.

Foto: Miron Zownir, Moskva