Ekonóm Goliaš: Sme v ťažkej situácii. Pred vládou sú nepopulárne opatrenia

Vláda je nútená prijímať opatrenia proti šíreniu koronavírusu a kompenzovať podnikateľom straty. Neočakávané krátkodobé výdavky ekonomika utiahne. Horšie to bude s nákladnými sociálnymi výdavkami. Ak sa Slovensko nemá nebezpečne zadlžiť, vláda bude musieť rýchlo prijať nepopulárne opatrenia, i keď budú bolieť. Hovorí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.

Aké sú podľa vás najvážnejšie dosahy opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 na ekonomiku Slovenska?

Hlavný problém je uzatvorenie rôznych prevádzok, ako sú reštaurácie, fitnescentrá a podobne. Ďalej je to zákaz zhromažďovania viac ako šiestich osôb. Toto spôsobuje najväčšie problémy dotknutým podnikateľom. Týka sa to najmä gastrosektora, cestovného ruchu, rekreácií, kultúry, verejnej dopravy aj športu, ale tiež vidíme veľký útlm napríklad v stavebníctve. Tam to nesúvisí ani tak s prijatými opatreniami vlády, ale s tým, že jednoducho výrazne klesol dopyt po stavbách. Investori sú opatrní a radšej odkladajú výdavky na lepšie časy.

Je to teraz rovnaké ako počas prvej vlny pandémie?

Treba rozlišovať medzi prvou a druhou vlnou pandémie. Tá prvá vlna mala podstatne negatívnejší dosah na ekonomiku, keďže dochádzalo k výpadkom v medzinárodných reťazcoch, a to už postihlo aj náš priemysel. V prvej vlne boli zatvárané aj veľké priemyselné podniky, takže vplyv na ekonomiku bol podstatne silnejší. V druhej vlne toto, našťastie, zatiaľ nepozorujeme. Priemyslu sa darí a tak je postihnutý menší segment ekonomiky.

Výrazne klesol počet pracujúcich v prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka. Medziročne sa znížil o 65-tisíc a zamestnanosť klesla na 71,7 percenta, čo je najnižšia úroveň od roku 2017. Je to len prechodný stav spôsobený pandémiou a opatreniami alebo to môže spôsobiť trvalejší pokles zamestnanosti na Slovensku?

Dosah na zamestnanosť bol veľký najmä v prvej vlne, keď bola zavretá veľká časť ekonomiky. Treba povedať, že úbytok pracovných síl bol najmä na začiatku v mesiacoch marec, apríl. Dotkol sa tých najzraniteľnejších ako gastrosektora, ubytovacích služieb, turistického priemyslu a podobne. Jednoducho všade tam, kde nebola perspektíva na to, aby sa to zlepšilo. Postupne do toho prišiel aj priemysel a stavebníctvo. Najmä tie firmy, ktoré nedokázali čerpať pomoc od štátu alebo sa im zdalo, že je príliš malá, sa rozhodli prepúšťať. Tá vlna prepúšťania sa preniesla až do jesene. Mierne sa to zlepšilo počas leta. Dosah druhej vlny na zamestnanosť ešte nepoznáme, ale vieme, že vláda prijala viaceré opatrenia, ktoré majú zmierniť tieto dôsledky.

Najväčšia časť pomoci išla veľkým podnikom, pilierom ekonomiky na Slovensku sú však malé a stredné podniky zamestnávajúce až tri štvrtiny pracovnej sily. A práve tie sa sťažujú, že museli najviac prepúšťať. Nie je toto väčší problém?

Na pomoc mal nárok každý, bez ohľadu na veľkosť. Zamestnávateľov je veľa a je jasné, že veľké firmy čerpajú viac, pretože zamestnávajú viac ľudí. Možnosť čerpať však mali aj malé firmy a samostatne zarábajúci živnostníci. V prvej vlne bol skôr problém v tom, že pomoc bola veľmi nízka a podnikatelia si mohli povedať, že sa im nechce ísť do boja s administratívou, a radšej sa rozhodli prečkať horšie časy z vlastných úspor. Na jeseň, od októbra sa pomoc výrazne zvýšila a navyše sa rozšírila na viacero osôb. Upravili sa podmienky tak, aby mohli pomoc čerpať aj tí ľudia, ktorí sa k nej nedostali, napríklad z dôvodu súbehu príjmov alebo preto, že mali inú právnu formu. Tieto problémy sa odstránili a pri druhej vlne by už nemali byť také viditeľné.

Už ste hovorili o tom, že veľmi utrpeli práve podniky v gastrosektore, ubytovacích službách a podobne. Asociácia hotelov a reštaurácií upozorňuje, že bez adekvátnej pomoci skrachuje do dvoch mesiacov takmer 47 percent ubytovacích a stravovacích zariadení, ďalších 44 percent neprežije jar 2021. Je takýto obrovský dosah podľa vás reálny?

Pokiaľ by situácia zostala v takom stave, ako je teraz, teda že interiéry sú zatvorené a môžu vydávať len na terasách alebo cez okienko, tak pokles tržieb je pre ne obrovský a sú odkázané na pomoc, ktorú dostávajú od štátu. Tá je však pre dlhodobé udržanie podnikania nízka. Je to len na prežitie a nie rozvoj. Došlo by teda k takémuto útlmu. Preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili čo najefektívnejšie zvládnuť pandémiu za pomoci rôznych opatrení. Prinajmenšom, v tých regiónoch, kde sa podarí znížiť počet novoinfikovaných ľudí, by bolo dobré postupne pristúpiť k uvoľňovaniu. Pretože títo ľudia nemôžu donekonečna prežívať na štátnej pomoci. Oni sa musia postaviť na vlastné nohy tým, že budú môcť podnikať.

Je teda nedostatočná pomoc jedným z dôvodov, pre ktoré sa podnikatelia v gastrosektore rozhodli radšej prepúšťať?

Podľa mňa toto platilo pre prvú vlnu pandémie. U nich je možné, že sa tak rozhodli, pretože vtedy bola pomoc skutočne nízka. Navyše sa k nej viacerí z rôznych dôvodov nedostali. Myslím si však, že pri druhej vlne to už neplatí. Pomoc je širšia a išla o 50 percent hore.

Čoraz častejšie sa hovorí o tom, ako oživiť ekonomiku a vrátiť ľudí späť aj do prevádzok, ako sú reštaurácie a podobne. Ako sa dá podľa vás oživiť ekonomika a zároveň zachovať zdravotné riziká na minime?

Momentálne sa to nedá, pretože nárasty počtu chorých sú relatívne vysoké, aj keď sa to zlepšuje. Treba počkať, ako zaberú opatrenia plošného testovania antigénovými testami. Opatrenia, ktoré sa týkajú obmedzenia pohybu ľudí, už zabrali. Vidíme, že pokles tu je, ale otázka je, či aj plošné testovania dokážu zraziť počty infikovaných nižšie. Myslím si, že pokiaľ by sa podarilo dostať ich počet pod úroveň 500 denne, tak môžeme hovoriť o opatrnom otváraní už aj v gastrobiznise. Ale tiež je dôležité sledovať vývoj podľa jednotlivých regiónov a tie okresy, kde je situácia lepšia, by mohli byť otvárané skôr.

Spomínali ste spomalenie aj v stavebníctve, nie je to aj tým, že je nedostatok zahraničných pracovníkov, ktorí by na stavbách pracovali? Alebo je to vyslovene tým poklesom kúpyschopnosti obyvateľstva?

Hlavný problém je práve pokles kúpyschopnosti obyvateľstva a odklad investícií, čo sa týka súkromného aj verejného sektora. Verejný sektor po nástupe novej vlády znížil investície na minimum, pretože vyhliadky sú neisté, a to je pre stavebníctvo problém. Zdá sa, že sa z toho tento segment dostane, až keď sa nájde trvalé riešenie v podobe nejakej vakcíny alebo podobne. Veľmi dôležité je tiež to, kedy a v akom objeme prídu nové eurofondy na Slovensko a ako sa začnú míňať. Vieme, že je v pláne, aby veľká časť z týchto prostriedkov išla na obnovu budov. To by znamenalo veľké oživenie stavebníctva.

Keď hovoríme o poklese v konkrétnych oblastiach ekonomiky, tak spomeňme, že tržby v priemysle za prvých deväť mesiacov tohto roka klesli medziročne o 13 percent, z toho výroba automobilov o takmer 19 percent. Aký vplyv to má na našu ekonomiku závislú od vývozu automobilov?

Našťastie, v priemysle má tá krivka tvar písmena V. To znamená, že tam bol síce prudký prepad na jar, pretože vypadli zahraničné reťazce. Výroba jednoducho nefungovala, lebo vo viacerých krajinách došlo ku karanténnym opatreniam, ktoré postihli práve výrobný reťazec, a tak aj naše firmy museli byť odstavené. Keď sa podarilo epidemickú situáciu koncom jari a v lete zlepšiť, tak to nabehlo naspäť a dnes je priemysel už v plusových číslach. Dlhodobé dôsledky by teda nemali byť žiadne.

Ako hodnotíte opatrenia vlády pri uzatváraní ekonomiky? Vidíte v nich nejaké pozitíva v porovnaní s tým jarným lockdownom?

Myslím si, že zatváranie bolo nevyhnutné. Dokonca si myslím, že prišlo neskoro. Náznaky, že sa situácia zhoršuje, boli badateľné oveľa skôr, už v septembri. Keby sme to nespravili, tak dnes by sme mali oveľa vyššie čísla infikovaných aj mŕtvych ľudí. Jediné, čo si myslím, že by vláda mala využívať viac, sú regionálne prístupy. Teda k tým regiónom, okresom, kde je situácia horšia, by mala vláda pristupovať tvrdšie. Naozaj sa tam dalo uvažovať o skoršom zatváraní ekonomiky, škôl a podobne. Okresy, v ktorých sa, naopak, nákaza šíri pomalšie, by mohli mať reštriktívne opatrenia menej prísne.

V sobotu 14. novembra sa má končiť núdzový stav zavedený ešte v októbri. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) je rázne proti takémuto kroku a chce začať otvárať ekonomiku. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) zase tvrdí, že ak chceme uvoľňovanie opatrení, tak budeme musieť buď absolvovať ďalšie testovanie, alebo robiť každé tri týždne na týždeň lockdown. Ktorý z týchto prístupov je vám bližší?

Treba si počkať ešte dva týždne, ako sa vyvinú čísla, aby sme si boli istí, do akej miery zabralo plošné testovanie. Súčasne treba testovanie antigénovými (AG) testami využívať najmä na ohniská alebo aspoň na potenciálne ohniská nákazy. Pokiaľ sa ukáže, že tieto opatrenia zaberajú, tak môžeme pristúpiť k otváraniu ekonomiky v tých okresoch, ktoré na tom budú lepšie. Pokiaľ by klesli celkové počty nových infikovaných pod 500 denne, tak môžeme otvárať ekonomiku aj oveľa širšie ako len v jednotlivých okresoch. To je rozhodujúce. Inak sa obávam, že pokiaľ to nezaberie, tak lockdown bude musieť v nejakej podobe zostať pravdepodobne až do neskorej jari.

Aj Nemecko napríklad hovorí o úplnom otvorení ekonomiky a uvoľnení všetkých opatrení až na jar 2021. Ale čo ak potom príde ďalšia vlna koronavírusu a ďalší lockdown? Čo by sa stalo, keby nastala ďalšia vlna pandémie a znova by došlo k takému prísnemu obmedzeniu ekonomiky, ako sa to stalo na jar?

Musíme robiť všetko pre to, aby sa to nestalo, pretože už teraz sa zdravotnícky systém dostal na hranu a dostali sme sa od kolapsu na pár týždňov. To by bolo veľmi zlé, pretože by zbytočne zomierali ľudia. Zatváranie ekonomiky je nevyhnutné. V tomto móde musíme nejak fungovať aj naďalej a prežiť zimu aj skorú jar, pokiaľ sa neukáže, že AG testy zaberú. V tomto smere som skôr optimista a myslím si, že tieto testy majú veľký potenciál. Najmä čo sa týka zastavenia šírenia nákazy v ohniskách. Tam to môže zabrať. Samozrejme, podmienkou je opakované testovanie. Nie jeden alebo dvakrát, ale opakovane testovať tam, kde sa nákaza vyskytuje najčastejšie. Nehovorím teraz len o okresoch. Ide aj o zdravotnícke a sociálne zariadenia. Konečným riešením však bude až príchod účinnej vakcíny.

Hovorili ste o tom, že pomoc je už teraz dostatočná. Menší podnikatelia, živnostníci a podobne, ktorí mohli mať v druhej vlne otvorené prevádzky, však nemajú zákazníkov, keďže je obmedzený pohyb osôb. Nie je to nespravodlivé, že napríklad reštaurácie môžu mať otvorené terasy a vydávať jedlo cez okienka, ale nemajú zákazníkov a nemôžu si nárokovať až také náhrady od štátu?

K povinnému zavretiu prevádzok sa pristupovalo podľa toho, kde je najväčšie riziko nákazy. Tam, kde sa zhromažďuje najviac ľudí, tam k tomu prísnemu zatvoreniu došlo. Teraz môžeme diskutovať o tom, či je väčšie riziko nákazy vo fitnescentre alebo v kaderníctve, ale ja nie som epidemiológ, aby som toto posúdil. Keď sa epidemiológovia rozhodli, že fitnescentrá sú rizikovejšie, tak došlo k ich zatvoreniu. Dodal by som, že pomoc je nastavená nie na prevádzky, ale na kompenzáciu straty tržieb. Takže aj prevádzky, ktoré zostali otvorené, ale majú väčší pokles tržieb, sú podporené zo strany štátu.

Áno, ale táto podpora zrejme prichádza až po nejakom čase. Nenastáva tu problém, že títo podnikatelia musia tak či tak platiť účty a nájmy?

To sa ukázalo ako problém v prvej vlne, keď pomoc prišla neskôr, ale teraz sa zdá, že je to administratívne zvládnuté a pomoc prichádza do niekoľkých dní.

Takže na súčasnej pomoci vidíte pozitíva, ale myslíte si, že by mohlo k spomínanému uvoľňovaniu dôjsť už pred Vianocami, alebo to bude zase vykúpené nejakými testami, ako avizoval premiér?

Môžeme v to len dúfať. Ako som povedal, teraz treba dva týždne počkať, pričom je nutné pokračovať v testovaní ohnísk a hraníc, kde sa testovanie rozbieha, a tiež je to veľmi dôležité. Ja mám skôr nádej, že sa to podarí zraziť, lebo si myslím, že testy sú efektívny nástroj v boji s koronou. Je však ťažké niečo teraz predvídať. O dva týždne už budeme oveľa múdrejší.

Bude sa teda podľa vás situácia meniť v takto rýchlych horizontoch?

Určite áno, pretože tá choroba má pomerne rýchly priebeh a človek, ktorý sa nedostane do komplikácií, sa s ňou dokáže vyrovnať v priebehu dvoch týždňov. Inkubačná doba je niekoľko dní a to znamená, že pokiaľ sme stiahli naozaj z obehu veľký počet infikovaných, ktorí sa zdajú infekční, tak efekt by mal byť badateľný veľmi rýchlo.

Hovorili sme o najviac upadajúcich segmentoch ekonomiky, ale ktorý z nich na tejto pandémii, naopak, zarobí v tejto situácii?

Už zarobil technologický sektor. Všetci, čo využívame prácu a komunikáciu na diaľku, tak k tomu potrebujeme rôzne zariadenia, či už softvérové alebo hardvérové, a firmy, ktoré tento tovar dodávajú, na tom zarábajú.

INEKO kritizoval výrazne rozpočet štátnej správy. Najmä rast dlhu, ktorý sa predpokladá. Vyzýva vládu, aby pripravila dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami. Čo by malo byť v tých opatreniach?

My hovoríme, že v čase krízy je určite potrebné pomáhať ekonomike, ale dočasnými cielenými a čo najviac adresnými opatreniami. Naopak, netreba udržiavať sociálne alebo rôzne výdavkové programy, ktoré sú plošného charakteru. To znamená, že sú aj menej efektívne. Súčasne treba hľadať opatrenia, ktoré zvyšujú efektívnosť vo výdavkoch verejnej správy, a možností je veľmi veľa. INEKO napríklad predstavil možnosť, ako usporiť v liekovej politike 50 miliónov eur len lepším využitím generických a biosimilárnych liekov. Dali sme aj konkrétny návrh, ako to vyriešiť. Možností na zvýšenie efektívnosti je určite oveľa viac. Ale potom sú tu aj sociálne programy, ktoré sa týkajú množstva výdavkov štátu alebo, naopak, udržiavania množstva daňových výhod a výnimiek, na ktoré naša ekonomika v súčasnosti nemá a dlhodobo už vôbec nie. Tieto výdavky treba postupne rušiť. My sme pomenovali viaceré z nich.

Napríklad?

Takými najznámejšími príkladmi sú daňové zvýhodnenia rekreačných poukazov, 13. a 14. platov. Potom je to ohlásená doprava zadarmo v autobusoch. Týmto rozšírením sa vlastne znižujú príjmy alebo sa zvyšujú výdavky verejného sektora o 70 miliónov eur. Ďalšie opatrenie, ktoré bolo prijaté, je znižovanie dôchodkového veku žien. Ide o viac ako 100 miliónov eur ročne. Ďalšie je zvyšovanie výdavkov na vianočný príspevok, to je okolo 150 miliónov ročne. Takýchto opatrení je veľmi veľa a myslíme si, že vláda by mala pripraviť plán konsolidácie na zvyšok volebného obdobia, aby sme dostali verejný dlh pod kontrolu a hlavne aby sme znížili štrukturálny dlh verejných financií. Inak nám hrozí, že štrukturálny deficit, teda deficit očistený o jednorazové opatrenia aj hospodársky cyklus, sa nám bude pohybovať na úrovni päť, šesť percent HDP najbližšie dva, tri roky. A to je veľmi vysoká úroveň. Mimochodom najvyššia v regióne. Všetci naši susedia sú z tohto pohľadu na tom lepšie. Znamená to v konečnom dôsledku prudký nárast dlhu.

Kedy by mal prísť plán konsolidácie?

Očakával som, že plán konsolidácie bude predstavený už s návrhom rozpočtu na roky 2021 až 2023, ale nestalo sa tak. Vláda nepočíta s konsolidáciou v budúcom roku. Do návrhu rozpočtu napísala, že bude nejaká konsolidácia v roku 2022, ale nepovedala, aké špecifické opatrenia chce v tomto smere prijať. Ako keby sa čakalo na to, že prídu eurofondy, trochu nám pomôžu a konsolidácia sa udeje niekedy neskôr. Riziko je, že neskôr už bude blízko k parlamentným voľbám a pred voľbami má každá vláda problém prijímať nepopulárne opatrenia. Riziko teda je, že sa to nepodarí a dlh bude stúpať.

Hovoríte o úsporách rádovo v stovkách miliónov eur, ale tie opatrenia z prvej, druhej vlny pandémie sa počítajú na miliardy eur. Do akej miery takýto menší podiel pomôže pri takýchto obrovských číslach?

Rozlíšil by som tie opatrenia. Pretože tie, ktoré sa prijímajú na dočasnú pomoc ekonomike, nie sú problém. Budú totiž platiť len tento rok, možno ešte na budúci a to my aj schvaľujeme, aby vláda dala miliardu eur na boj proti korone na budúci rok. To sú však všetko dočasné opatrenia. Problém sú tie opatrenia, ktoré trvajú dlho, ako je napríklad zvýšenie vianočných príspevkov, daňové úľavy, o ktorých som hovoril, a ďalšie. Keď znížite dôchodkový vek žien, tak výdavky Sociálnej poisťovne budú dlhodobo vyššie, a toto je problém. Tie výdavky, ako aj daňové úľavy, ktoré presahujú obdobie krízy a sú neefektívne, by sa mali znížiť alebo odstrániť.

Ako politicky priechodné sú takéto škrty?

Teraz je tu šanca vysvetliť národu, že sme v ťažkej situácii a hrozí nám, že vyjdeme s naozaj veľkým dlhom. Niektoré výdavky sú, jednoducho, neúnosné. Je šanca vysvetliť to ľuďom zrozumiteľne, ale určite to bude niesť so sebou politické náklady. O tom to je, že konsolidácia trochu bolí a nie je to niečo jednoduché, čo viete urobiť len tak. Na druhej strane považujem za nesprávny postoj politikov, ktorí hovoria, že radšej nebudeme robiť nič alebo budeme dokonca zvyšovať výdavky, aby sme sa zapáčili voličom, pričom nám rastie prudko dlh.