Pred troma desiatkami rokov sa rozbiehali osudové diskusie o kompetenciách v československej republike. Petr Pithart mal k Slovensku blízky vzťah, podporil by zachovanie spoločného štátu. Slovensko však už nastúpilo cestu k samostatnosti.

Václav Havel mal rád Slovensko. Zdeněk Jičínský mi raz povedal, že má rád slovenské sny. Jan Sokol sa ako minister školstva v roku 1998 zasadil, aby slovenskí študenti mohli bezplatne študovať v Čechách. A takto by sme mohli pri opise vzťahu mnohých Čechov k Slovensku pokračovať. Ale poznal som iba Petra Pitharta, ktorý miloval Slovensko, stopom ho za mladosti prejazdil a ako jediný hovoril, že Česi potrebujú Slovensko ako zrkadlo na pravdivý pohľad na seba.

S Pithartom som sa osobne spoznal v roku 1990, keď som sa stal predsedom Slovenskej národnej rady, a on po voľbách 1990 pokračoval na poste predsedu českej vlády. Viazala nás úzka spolupráca pri rokovaniach českých a slovenských republikových reprezentácií o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa. V čom tkvel ich neúspech z odstupu tridsiatich rokov?

Petr Pithart správne tvrdí, že dvojročné volebné obdobie 1990 – 1992 bolo príliš krátke, aby sa v ňom mohli vyriešiť základné štátoprávne otázky. Na Slovensku by však dlhšie volebné obdobie prinieslo ešte väčšie komplikácie.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.