Analytik: Virálna nálož sa zrejme posúva. Vplyv na testovanie môže byť zásadný

Stále viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že za šírenie ochorenia COVID-19 na Slovensku môže najmä nedôsledný lockdown a prílišná mobilita obyvateľstva spôsobená aj masovými plošnými testovaniami či skríningami.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) trvá na tom, že jedine plošné antigénové (AG) testovanie pomohlo vlani na jeseň zlomiť krivku nárastu pandémie.

Za alarmujúci počet hospitalizovaných a obetí podľa premiéra „každý nesie svoj diel viny“ a rovnako zodpovedný je vraj každý, kto sa snažil s opatreniami „vybabrať“, alebo ich znevažoval, obchádzal ich, či zosmiešňoval. Svojich koaličných partnerov, ktorí chceli ešte vlani uvoľňovanie opatrení, viní z toho, že sú zodpovední za súčasný stav.

Matovič tvrdí, že lockdown a COVID automat na Slovensku nefungujú, pretože veľa ľudí opatrenia obchádza. Dodal pritom, že silovo sa podľa neho opatrenia vymáhať nedajú. Silových zložiek máme vraj príliš málo na to, aby sme boli schopní prinútiť päť miliónov ľudí, aby dodržiavali pravidlá.

Klamlivé AG testovanie, karanténa musí byť dlhšia

Analytik a poradca na ministerstve školstva Martin Smatana v súvislosti s neustávajúcim šírením covidu na Slovensku upozorňuje na štúdiu z Harvardu, v ktorej odborníci porovnávali priebeh ochorenia u pacientov s britskou mutáciou B.1.1.7 a bez nej.

Podľa zistení amerických vedcov britská mutácia dosahuje podobné virálne nálože ako pôvodný vírus. Mutácia sa však replikuje aj odstraňuje dlhšie, čo podľa expertov znamená, že celková dĺžka infekcie sa posúva z osem na priemerných trinásť dní.

Väčšia dĺžka infekcie je preto podľa autorov štúdie jeden z dôvodov, prečo sa britská mutácia šíri rýchlejšie. Práve tento britský kmeň koronavírusu je na Slovensku v súčasnosti dominantný. Aký to má vplyv na presnosť AG testov?

Zaužívaný predpoklad bol podľa analytika taký, že „AG testy zachytávajú pozitívnych najpresnejšie pár dní po infikovaní, kedy sa predpokladá najväčšia virálna nálož“. To znamená, že ak bol človek v kolektíve napríklad v pondelok a chcel mať istotu, že je v poriadku, tak vo štvrtok šiel na antigénový test. Pre mnohých to tým bolo „vybavené“ a mysleli si, že sa môžu slobodne pohybovať, ale Smatana upozorňuje, že takéto správanie neodporúča.

Minimálna dĺžka karantény musí byť podľa zistení amerických vedcov 13 a viac dní, aby sme mali istotu, že priemerného infikovaného izolujeme. Na Slovensku sme začiatkom februára ohlásili predĺženie karantény z 10 na 14 dní, za čo Smatana pochválil Úrad verejného zdravotníctva.

„Ak sa ale virálna nálož a celkové trvanie B.1.1.7 posúva v čase (napr. proliferačná fáza sa posúva z 2 na 5,3 dní), tak sa zaužívaný modus operandi mnohých ľudí a veľkej časti nášho testovacieho prístupu rozpadá. Toto môže mať výrazne dopady na celkovú presnosť AG testov, ako aj následné šírenie vírusu,“ varuje Smatana na svojom facebookovom profile.

S týmto názorom analytika a bývalého šéfa Inštitútu zdravotnej politiky súhlasí v komentároch pod statusom aj bioinformatik Tomáš Szemes. „Úplný súhlas, nehovoriac o riziku, kedy si pri testujúcom človeku dajú dole rúško desiatky ľudí,“ komentuje Szemes.

2 milióny ľudí mimo lockdownu?

Aj experti z Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica za neutíchajúcim šírením pandémie na Slovensku vidia nedostatočný lockdown a prílišnú mobilitu, ktorej príčinou je aj plošné AG testovanie po Novom roku premenované premiérom na masový skríning.

Organizácia v komentári píše, že už dva mesiace upozorňuje na skutočnosť, že v „lockdowne“ zavedenom v januári nie je viac ako 2 milióny ľudí a nedošlo k racionálnemu sprísneniu opatrení.

„V SR sa ďalej v práci stretáva vyše 700-tisíc ľudí. Spolu s ich rodinnými príslušníkmi sa tak reálny lockdown netýka viac ako 2 miliónov ľudí,“ upozorňuje inštitút. Dodáva pritom, že zamestnanci sa navyše po príchode na pracovisko spolu prezliekajú v šatniach, využívajú počas dňa spoločné toalety, spoločne sa stravujú a po spoločne odpracovanej smene následne spolu opäť cestujú domov.

Do práce dochádzajú zamestnanci pracujúci v relevantných priemyselných odvetviach bez administratívnych pracovníkov. Uvedené čísla vypočítali v Inštitúte stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica na základe dostupných údajov zo Štatistického úradu SR.

Absurdná situácia

„Aj naďalej teda pretrváva absurdná situácia, v ktorej je bránené sa stretávať s najbližšou rodinou, ako sú rodičia, deti nechodia do školy a športovci nemôžu trénovať ani na vonkajších plochách, ale zároveň naplno fungujú podniky, v ktorých sa intenzívne stretávajú tisíce ľudí dochádzajúcich denne do práce z desiatok dedín a miest,“ argumentuje mimovládka.

Podľa Inštitútu stredoeurópskych štúdií vláda ponechala testovanie na samotné podniky a venovala energiu plošnému testovaniu, ktoré podporuje neželanú mobilitu.

Navyše ľudia s negatívnymi výsledkami AG testov nadobudnú často mylnú predstavu o neinfekčnosti, a tak poľavujú v dodržiavaní opatrení a bezpečnostných návykov. Vzhľadom na to, že antigénové testy zachytávajú omnoho menšie percento nakazených a mnohí, ktorým vyjdú negatívne výsledky, môžu byť o pár dní nato v PCR testovaní pozitívni.

Slabý lockdown

Aj matematik Ivan Bošňák, ktorý stojí za projektom Dáta bez pátosu, už dávnejšie upozornil, že príčinou alarmujúceho stavu v nemocniciach je práve to, že vláda vlani počas jesenných opatrení netrvala na prísnejšom obmedzení mobility.

„Pri vysokej mobilite nie je možná izolácia, nie je možný odstup a ak aj je, tak sme nevideli pri odstupe ochranu. A 17 výnimiek k tomu, asi nie dobre,“ uviedol Bošňák v polovici februára.