Biskup Eľko prelamuje jemný odstup, ktorý si slovenskí evanjelici udržiavali od tých katolíckych politických aktivít z čias komunizmu, čo nezapadali do evanjelickej tradície. Zároveň chápe, že interpretácia minulosti má obrovský dosah na prítomnosť. To je dôležité, lebo určitá ľahostajnosť k minulosti predstavuje na Slovensku problém.

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. (ECAV) Ivan Eľko napísal pred pár dňami článok, v ktorom pripomína 100. výročie ľubochnianskeho zjazdu ľavicových sociálnych demokratov, ktorým sa na Slovensku etablovala komunistická, leninská strana, a 70. výročie popravy členov Bielej légie Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára komunistickým režimom. Publikovali ho na stránke ECAV a pod názvom Komunistická idea a jej obete ho prevzal denník Štandard.

Ivan Eľko. Foto: Pavol Zachar/TASR

Musím povedať, že biskupov článok na mňa urobil veľmi dobrý dojem. V Eľkovom prípade to bolo za pol roka už druhýkrát, čo som mal taký dojem. V prvom prípade to bolo pri jeho videorozhovore s Zuzanou Kovačič Hanzelovou na Sme v júli 2020, v ktorom sa riešila otázka progresivistických kňazov v ECAV presadzujúcich LGBT agendu, teda registrované partnerstvá či až „sobáše“ osôb rovnakého pohlavia. Eľko obhajoval biblické chápanie ľudskej sexuality a rodiny. Svoje postoje podával v zásade miernym, až pokorným spôsobom, ale krištáľovo jasne.

Než sa dostanem k obsahu biskupovho článku, dovoľte pár slov o mojom vzťahu k evanjelikom.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.