Rusko má už tri vakcíny. Uznania sa dostalo hlavne Sputniku V

Každá z troch vakcín funguje na inom princípe. Rusko tak chce v boji proti pandémii umožniť svojim občanom zaočkovať sa látkou, ktorá bude najlepšie zodpovedať ich potrebám a zdravotnému profilu. Ruský vývoj vakcín tak dáva nádej na efektívnejší boj proti pandémii, no naďalej pri ňom pretrváva viacero nejasností.

Rusko schválilo 20. februára v poradí tretiu domácu vakcínu s názvom KoviVak. Očkovacia látka z dielne štátneho Výskumného centra M. P. Čumakova nie je na rozdiel od väčšiny vakcín proti ochoreniu COVID-19 produktom genetického inžinierstva, ale ide o takzvanú celú viriónovú inaktivovanú vakcínu, ktorá využíva priamo deaktivovaný vírus SARS-CoV-2.

KoviVak – overená technológia

„Dnes sme zaznamenali, že bola zaregistrovaná tretia vakcína KoviVak, ktorú vyvinulo Čumakovovo centrum. Už v polovici marca by malo byť v obehu medzi občanmi 120-tisíc dóz tejto očkovacej látky,“ vyhlásil 20. februára ruský premiér Michail Mišustin. Paralelne s distribúciou najnovšej vakcíny by sa po jej schválení mala začať tretia fáza testovania na skupine tritisíc dobrovoľníkov.

Špecifikom novej vakcíny je, že používa celý vírus, ktorý je však deaktivovaný a nemôže poškodiť ľudský organizmus. Imunita po očkovaní touto látkou sa vytvára približne rovnako ako pri skutočnom ochorení. Ide o prístup klasickej virológie.

Riaditeľ Čumakovovho centra Ajdar Išmuchametov zdôraznil, že prevažnú väčšinu vakcín, ktoré sa dnes vo svete využívajú v boji proti rôznym patogénom, predstavujú práve celé viriónové inaktivované vakcíny. Podľa jeho slov ide o technológiu, ktorá sa používa už sto rokov a je overená časom. „Sú dobre preskúmané a my všetci dobre vieme o ich vplyve na imunitný systém človeka, s čím súvisí aj porozumenie prípadným negatívnym vedľajším účinkom,“ uviedol. Centrum Čumakova vyrába tento typ vakcín už 60 rokov.

KoviVak by sa mala aplikovať dvakrát, pričom by mala dosahovať imunologickú účinnosť 85 percent. Trvanie imunity nateraz nie je známe. Táto vakcína by oproti ostatným nemala spôsobovať takmer žiadne výraznejšie vedľajšie účinky a mala by tak byť vhodnejšia pre citlivé, dlhodobo choré osoby i pre ľudí s imunosupresívnymi a imunodeficientnými stavmi. Približne 15 percent dobrovoľníkov cítilo jemnú bolesť v mieste vpichu a jedno percento sa sťažovalo na mierne bolesti hlavy.

Sputnik V – šampión Kremľa

Gam-Kovid-Vak je skutočný názov vakcíny známej ako Sputnik V, ktorú vyvinulo Výskumné centrum N. F. Gamaleja. Očkovacia látka sa preslávila ešte v auguste 2020, keď ju ruská vláda schválila ako prvú vakcínu proti novému koronavírusu na svete. Skutočnosť, že vakcínu schválili už po druhej fáze testovania namiesto štandardných troch, sa však najmä na Západe stretla so značnou kritikou.

Stigmy nedôveryhodnosti zbavila Sputnik V do značnej miery až štúdia, ktorú 2. februára 2021 zverejnil renomovaný medicínsky časopis Lancet. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že Sputnik V je efektívny na 91,6 percenta bez akýchkoľvek neobvyklých vedľajších účinkov. Vakcínu okrem Ruska zaregistrovali v ďalších 30 štátoch.

Sputnik V je vektorová vakcína vytvorená genetickým inžinierstvom, pričom využíva dva kmene živých ľudských adenovírusov zbavených schopnosti reprodukcie. Podáva sa dvakrát s odstupom troch týždňov.

Imunita by podľa odhadov mala trvať dva roky, pričom zatiaľ sa dokázala v trvaní deviatich mesiacov. Očkovanie môže spôsobiť príznaky podobné chrípke: teplotu 37 – 38 stupňov Celzia, bolesti svalov a kĺbov, bolesti hlavy a celkovú slabosť. Symptómy by nemali trvať dlhšie než jeden až dva dni. Menej často zaznamenali nevoľnosť, dyspepsiu, zníženú chuť do jedla a niekedy zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín. U niektorých pacientov sa môžu vyvinúť alergické reakcie, krátkodobé zvýšenie hladiny pečeňových transamináz, kreatinínu a kreatínfosfokinázy v krvnom sére.

EpiVakKorona – vakcína z tajomného centra Vektor

EpiVakKorona bola v poradí druhou domácou vakcínou, ktorú ruská vláda schválila ešte v októbri minulého roka. Za jej vývojom stojí centrum Vektor. To sa v minulosti podieľalo napríklad na vývoji vakcíny proti ebole či pravým kiahňam. V časoch Sovietskeho zväzu však bolo tiež jedným z hlavných centier vývoja biologických zbraní a dodnes ho stráži pluk ruskej armády. Ako v nedávnom článku písal Štandard, centrum Vektor má ambíciu stať sa lídrom vo výskume paleovírusov z mrcín dávno zamrznutých zvierat, ktoré začína v čoraz väčšej miere odhaľovať topiaci sa permafrost.

V prípade vakcíny EpiVakKorona ide o peptidovú vakcínu vytvorenú pomocou genetického inžinierstva. Využíva umelo vytvorené peptidy, ktoré kopírujú fragmenty koronavírusu. Podáva sa dvakrát s odstupom dvoch, troch týždňov. Pri tejto očkovacej látke, ktorú nateraz schválili v Rusku a Turkmenistane, udáva výrobca až 100-percentnú efektívnosť.

U viacerých dobrovoľníkov sa však napriek týmto vyhláseniam podľa ich slov nevytvorili protilátky. Vo Vektore ešte predtým uviedli, že špecifikom peptidovej vakcíny je skutočnosť, že negarantuje ochranu pred nakazením, ale dokáže v absolútnej miere ochrániť pred ťažším priebehom ochorenia.

Ruská vláda na výrobu EpiVakKorony vyčlenila dve miliardy rubľov (približne 22 miliónov eur) s cieľom vyrobiť viac než dva milióny ampuliek. Vakcínou sa už medzitým začalo očkovať po celom Rusku. A to napriek tomu, že tretia fáza jej testovania by sa mala skončiť až v júni a o látke sa zatiaľ nenapísala žiadna štúdia v recenzovanom časopise.

Okolo vakcíny EpiVakKorona tak pretrváva najviac nejasností. Tak tomu však už tradične je aj pri jej producentovi – centre Vektor.