Armáda proti premiérovi. V Arménsku sa schyľuje k vojenskému prevratu

Armáda vyzvala pôvodne prozápadnú vládu premiéra Nikola Pašinjana na okamžité odstúpenie. Obvinila ju okrem iného aj z mimoriadne chybnej zahraničnej politiky, ktorá „priviedla štát ku krachu“. Premiér hovorí o vojenskom prevrate a vyzýva svojich stúpencov, aby vyšli do ulíc. Ťažko skúšanej krajine hrozí ďalšie krviprelievanie.

Reťazec udalostí, ktoré priviedli Arménsko na pokraj prevratu, spustila Pašinjanova nerozvážna, no na pohľad nevinná, kritika ruských riadených striel Iskander. Je možné, že premiér, ktorého k moci dostala prozápadne ladená revolúcia, svojimi vyhláseniami definitívne rozhneval Moskvu v čase, keď doma stratil po porážke vo vojne o Náhorný Karabach pôdu pod nohami.

Výsmech s trvalými následkami

„Dovoľte mi spýtať sa, prečo rakety Iskander nevybuchli. Alebo prečo vybuchli len na desať percent napríklad?“ Takýmito slovami reagoval Pašinjan na otázku reportéra portálu 1in.am v súvislosti s kritikou zo strany arménskeho exprezidenta Serža Sarkisjana. Ten premiéra kritizoval za nevhodné použitie Iskanderov v nedávnej vojne o Náhorný Karabach, ktorú Arménsko prehralo.

Pašinjanove vyhlásenia následne vyvolali búrku v arménskych médiách, ktoré sa rozhodli v danej veci osloviť zástupcu náčelníka generálneho štábu Tirana Chačatrjana a opýtať sa ho, či je možné, aby rakety Iskander vybuchovali len na 10 percent. To priviedlo k druhému dejstvu celej drámy. Chačatrjan sa totiž v reakcii na otázku novinárov najprv dlho smial a následne odpovedal: „Samozrejme, že je to nemožné. Ako? Iskander? Jeden výstrel? Na 10 percent? Prepáčte, ale toto je neseriózne (ďalej sa smeje). Nedajú sa robiť podobné vyhlásenia a podobné závery,“ odpovedal Chačtarjan. Novinárov následne vyzval, aby tému už ďalej neriešili a nevytvárali nepresné predstavy o podobnej vojenskej technike. Chačatrjan, národný hrdina Arménska, bol krátko po interview odvolaný zo svojej funkcie.

Tento krok sa stal iskrou, ktorá naplno roznietila dlhodobé napätie medzi vládou a armádou. Generálny štáb obvinil Pašinjana, že odvolanie je neopodstatnené, odporuje národným a štátnym záujmom, pričom ho majú poháňať osobné ambície predsedu vlády. Pašinjana následne vyzval na odstúpenie okrem iného aj pre „neefektívne“ riadenie štátu a „vážne chyby v zahraničnej politike, ktoré priviedli krajinu ku krachu“. Premiér už medzitým na Twitteri označil vyhlásenie generálneho štábu za pokus o prevrat a povolal svoje, síce preriednuté, no stále veľké zástupy podporovateľov do ulíc.

O umení podpíliť pod sebou posledný konár

Pašinjan nemusí prípadnú vzburu armády ustáť. Svojím vyhlásením o Iskanderoch totiž nerozhneval len vlastnú generalitu, ale aj Kremeľ, ktorý za ním doteraz aspoň formálne stál. Moskva je totiž mimoriadne citlivá na kritiku vlastných zbraňových systémov, čo dokazuje aj nedávny zákaz dovozu azerbajdžanských paradajok do Ruska. Ten nasledoval krátko po tom, ako Azerbajdžan počas vojenskej prehliadky pri príležitosti víťazstva vo vojne v Náhornom Karabachu prezentoval zajatú arménsku vojenskú techniku ruského pôvodu.

Pašinjanova vláda mala v očiach Moskvy už od začiatku žltú kartu za to, že vznikla v dôsledku revolúcie a profilovala sa opatrne prozápadne. Po porážke vo vojne sa však arménsky premiér primkol bližšie k Moskve a rezignoval na akékoľvek zbližovanie so Západom. Jeho nerozvážna kritika ruských zbraní ho mohla v tejto situácii pokojne priviesť až k červenej karte.

Vyhlásenie arménskej generality o tom, že krajinu priviedli na pokraj katastrofy „vážne chyby v zahraničnej politike“ Pašinjanovej prozápadnej vlády dokazujú, že cieľom prevratu bude obnovenie lojálneho proruského režimu. Naznačujú to aj nedávne vyhlásenia bývalého arménskeho prezidenta Roberta Kočarjana, ktorý je blízkym priateľom Vladimira Putina. Kočarjan vyhlásil, že Arménsko by sa malo hlbšie integrovať s Ruskom. O tejto téme sa môžete dočítať viac v článku denníka Štandard.