Narodil sa 25. februára 1842, aj keď tento rok nemá okrúhle výročie, za krátku výpravu do krajiny Karla Maya to rozhodne stojí.

Nemožno povedať, že by som nemal odvážnejšie túžby, ale dlho som si prial zájsť sa pozrieť do rodiska svojho obľúbeného spisovateľa, ktorého som čítal v detstve a ku ktorému sa chcem pomaly zase vracať.

Áno, vyšiel som si do Saska, do krajiny Karla Maya, v ktorej prežil s výnimkami svojich niekoľkými dlhších ciest v čase slávy (aj keď vždy obmedzenej len na strednú Európu) celý život. Použil som pritom železnicu, ten prostriedok, ktorým sa výhradne prepravoval on sám a ktorý mu slúžil aj ako stály zdroj motívov a zápletiek. Veď ušľachtilý boj indiánov so zradnými belochmi, to je vlastne boj so železnicou! Tú príde na Divoký západ vymeriavať aj saský inžinier Karl, čiže Charlie, ktorému sa to však rozleží v hlave, začne sympatizovať s domorodým obyvateľstvom a stane sa vďaka svojej germánskej oceľovej paži Old Shatterhandom.

Takže som prišiel po polhodine jazdy z mesta Cvikova, teda Zwickaua, na stanicu v meste Hohenstein-Ernstthal, vystúpil z tichej súpravy, rozhliadol sa a na nízkej zástavbe zbadal grafiti so známou tvárou staršieho muža s vlasmi sčesanými dozadu a s úzkou briadkou, ktorú si nechal v 90. rokoch narásť po vzore Buffala Billa. Potom tam bolo ešte niekoľko ďalších výjavov: indián v prérii, muž v Oriente, bizón v zapadajúcom slnku... Bol som na správnom mieste.

Hohenstein-Ernstthal. Foto: Wikipedia

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.