Takmer každý štvrtý pacient s covidom v našich nemocniciach zomrie

Údaje o priebehu pandémie na Slovensku, ako je dĺžka hospitalizácie či vekové zloženie pacientov, boli doposiaľ pre verejnosť do veľkej miery neznámou. Inštitút zdravotných analýz vo svojom najnovšom komentári odhalil podrobnosti o týchto štatistikách v deň, keď u nás pribudlo najviac pozitívnych prípadov za uplynulé týždne.

Počty hospitalizovaných v slovenských nemocniciach lámu deň po dni nové smutné rekordy. V stredu (24. februára) pribudlo 3 547 nových prípadov ochorenia COVID-19, čo je najviac za uplynulé týždne, a v nemocniciach sa momentálne nachádza s touto infekčnou chorobou 3 682 pacientov, u ktorých ju testy potvrdili.

Covidu už na Slovensku podľahlo 6 775 ľudí a to, čo vedcom najčastejšie chýba, sú podrobnejšie dáta o tom, ako sa u nás pandémia vyvíja v čase. Inštitút zdravotných analýz (IZA), ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, je jednou z inštitúcií, ktorá spolu s ďalšími úradmi, ako je napríklad Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), spolupracuje na zbere a vyhodnocovaní takýchto dát.

Už v prvej polovici februára sa Štandard dostal k draftu vtedy ešte rozpracovaného komentára z dielne IZA a čiastkové informácie z neho v krátkosti uverejnil. Išlo o vekové zloženie pacientov od začiatku pandémie, ktoré bolo až do tej chvíle neznáme. Údaje o vekovom rozdelení pacientov s covidom, ktoré prednedávnom zverejnil Štandard, sú o niečo málo nižšie ako tie, ktoré teraz oficiálne uverejnila IZA na stránke ministerstva zdravotníctva, keďže sú v nich započítaní aj pacienti z uplynulých týždňov.

Aktuálne uverejnené čísla potvrdili už známy fakt, že riziko hospitalizácie a ťažkého priebehu ochorenia sa výrazne zvyšuje s vekom. Najčastejšie končia v nemocniciach pacienti, ktorí majú viac ako 60 rokov. Napriek tomu nemal podľa zistení IZA najmladší hospitalizovaný pacient s ochorením COVID-19 ani jeden rok. Najstarší evidovaný mal 101 rokov.

Mediánový vek hospitalizovaných pacientov je 69 rokov. Najviac ľudí, ktorých covid dostal do nemocníc, viac než 8-tisíc, patrilo do vekovej kategórie 70-80 rokov. Druhá najpočetnejšia skupina hospitalizovaných sú ľudia vo veku 60-70 rokov s takmer 7 500 pacientami.

Z celkového počtu prípadov s covidom skončilo počas pandémie v nemocniciach takmer 7,2 percenta ľudí. Podiel pacientov, ktorých respiračná infekcia spôsobená koronavírusom SARS-Cov-2 a jeho mutáciami dostala na nemocničné lôžka, nie je možno až taký vysoký, ale oveľa alarmujúcejší je počet tých, ktorí v nemocniciach zomrú.

Z hospitalizovaných pacientov takmer 8 percent končí na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) a 9 percent na umelej pľúcnej ventilácii (UPV). Hrozivé však je, že až 23 percent ľudí počas hospitalizácie ochoreniu podľahne. Priemerný vek pacientov, ktorí ochoreniu podľahnú, je 74,8 roka, zatiaľ čo priemerný vek tých, ktorí ochorenie prekonali, je 64 rokov.

To, že covidu podľahne takmer každý štvrtý pacient, ktorý sa dostane do slovenských nemocníc, je skutočne alarmujúce číslo svedčiace o obrovskej preťaženosti celého systému a personálnom deficite v slovenskom zdravotníctve, na ktorý dlhodobo upozorňujú odborníci.

Ešte keď bolo v slovenských nemocniciach začiatkom januára hospitalizovaných okolo 2 800 pacientov s covidom, hovorili experti o tom, že nedostatok personálu je to, čo v kombinácii s napĺňajúcimi sa kapacitami nemocníc robí Slovensku najväčšie problémy pri liečení pacientov postihnutých týmto infekčným respiračným ochorením. Dnes je takýchto chorých v nemocniciach ešte o tisíc viac a systém je doslova na hranici svojich možností.

Treba však dodať, že vysoká úmrtnosť na ochorenie COVID-19, ktorá je podľa IZA u hospitalizovaných až 23 percent, je vypočítaná z počtu hospitalizovaných pacientov. Z celkového počtu nakazených zomrie na COVID len 1,6 percenta z nich. Riziko hospitalizácie či úmrtia je však výrazne ovplyvnené nielen vekom, ale aj zdravotným stavom pacienta.

Dĺžka hospitalizácie rastie s vekom

Analytici z IZA na čele so šéfom inštitútu Matejom Mišíkom vo svojom najnovšom komentári zverejnili okrem dát o vekovom zložení pacientov aj ďalšie dôležité zistenia vyplývajúce z informácií, ktoré sa podarilo zozbierať od začiatku pandémie až do zverejnenia textu.

Pozoruhodná je dĺžka hospitalizácie pacientov. Minimálna bola jeden deň kým maximálna až 61 dní. Mediánová dĺžka hospitalizácie však doposiaľ nepresiahla 9 dní. Podobne je to s pľúcnou ventiláciou, na ktorej pacienti trávia v priemere 10 dní.

IZA upozorňuje, že dĺžka hospitalizácií pacientov sa s postupom pandémie na Slovensku menila a v prvých dvoch vlnách možno podľa expertov ministerstva zdravotníctva vidieť zrejmý trend rastúcej dĺžky hospitalizácie s vekom.

„U 20 až 40-ročných pacientov sa mediánová dĺžka hospitalizácie drží pod 10-timi dňami, nad 50 rokov postupne prekračuje hranicu 10 dní. Rozdiel v dĺžke hospitalizácie medzi vekovými kategóriami sa však postupne stráca s vývojom pandémie. Taktiež možno pozorovať, že dĺžka hospitalizácie sa postupne skracuje medzi jednotlivými fázami, čo môže byť vysvetlené aj výrazne vyšším náporom na nemocničné lôžka,“ píše tím odborníkov z Inštitútu zdravotných analýz.

Záver odborníkov

V závere odborného komentára autori z IZA dodávajú, že ich cieľom bolo priniesť základné informácie o hospitalizáciach pacientov s ochorením COVID-19 na Slovensku. Opätovne upozorňujú, že sa dajú pozorovať zmeny v štruktúre pacientov a charakteristikách hospitalizácií medzi jednotlivými fázami pandémie.

„Zrejmý je najmä postupný pokles dĺžky hospitalizácie, keď v prvej fáze pandémie priemerný pacient nad 50 rokov strávil v nemocniciach 10-15 dní, zatiaľ čo momentálne sa dĺžka pobytu pre danú vekovú kategóriu pohybuje pod 10-timi dňami,“ píše experti z IZA.

Debata, čo tento pokles dĺžky hospitalizácií môže spôsobovať, však podľa IZA momentálne zostáva len v rovine hypotéz. Nakoniec autori ešte zdôrazňujú, že považujú za dôležité podotknúť, že „reportované dáta v tomto dokumente môžu obsahovať nepresnosti spôsobené rozličným vykazovaním v nemocniciach“. Pod textom sú podpísaní Jakub Červený, Kristián Šufliarsky a riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík.