Mutácie koronavírusu ešte nemusia znamenať, že koniec pandémie je v nedohľadne. Ak bude dostatok vakcín a ľudia sa dajú zaočkovať, mohli by sme v priebehu niekoľkých mesiacov získať kolektívnu imunitu.

Epidemiológovia naprieč svetom sa zhodujú na tom, že jediným východiskom z pandémie je očkovanie. Na prvý pohľad jednoduchý plán globálnej vakcinácie však má svoje medzery.

Svetové preočkovanie do určitej miery komplikujú mutácie vírusu, ktoré sú zapríčinené nekontrolovaným premorovaním obyvateľstva. Britská, juhoafrická a brazílska mutácia sú čiastočne odolné voči existujúcim vakcínam. Ani to ešte neznamená, že musíme mať hlavu v smútku.

Vakcinačné spoločnosti Pfizer/BioNTech a Moderna už avizovali, že rátajú aj s touto možnosťou. Vďaka technológii mRNA dokážu vakcíny rýchlo inovovať. Zaočkovaní dvomi dávkami starej vakcíny dostanú po určitom čase jednu dávku s novou sekvenciou a budú kompletne chránení.

V prvom rade je však dôležité očkovanie aktuálnymi vakcínami. Prečo?

Chránia totiž pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 a spomaľujú šírenie nových variantov. Trio mutácií sa tak dostáva do ohnísk, kde sa jeho šírenie dá kontrolovať protipandemickými opatreniami.

Údaje z Izraela dokazujú, že napríklad vakcína Pfizer/BioNTech chráni pred závažným priebehom choroby na 99,2 percenta a redukuje riziko nakazenia covidom o 95,8 percenta. Tento istý účel spĺňajú aj zvyšné vakcíny na trhu.

Cieľ v podobe kolektívnej imunity

Najväčším prínosom očkovania pre spoločnosť ja kolektívna imunita, ktorá je východiskom z pandémie. Nastáva vtedy, keď má dostatok ľudí v populácii imunitu proti infekcii, a teda choroba sa nešíri. Zdá sa však, že už rok trvajúca koronakríza nás ešte potrápi.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že v roku 2021 globálnu kolektívnu imunitu nedosiahneme. Príčinou má byť okrem mutácií vírusu aj pomalšia vakcinácia rozvojových štátov či nedôvera voči vakcínam.

„Návrat do normálu nebude rýchly. Vieme, že musíme dosiahnuť kolektívnu imunitu, a to vo väčšine krajín, takže sa toho v roku 2021 nedočkáme,“ uviedol Dale Fisher z WHO.

Pre podporu celosvetovej vakcinácie už vznikla na európskej úrovni iniciatíva COVAX. V rámci nej sa hromadia peniaze na vakcíny pre rozvojové štáty. Cieľom je zamedziť tomu, aby sa očkovalo len v najvyspelejších štátoch, pretože mutácie by spätne aj tak ohrozovali zvyšok svetovej populácie.

Existuje však predpoklad, že o niečo skôr by si mohli vydýchnuť členské štáty Európskej únie, ktoré majú zaobstaraný dostatok vakcín. Kedy by mohlo byť pokojnejšie Slovensko? Počkáme si prinajmenšom pol roka.

Optimista Krčméry

Na Slovensku je aktuálne proti vírusu SARS-CoV-2 zaočkovaných prvou dávkou viac než 286-tisíc ľudí. Druhú dávku dostalo doposiaľ viac než 108-tisíc ľudí. Pri očkovaní sme doposiaľ využili najmä vakcínu Pfizer/BioNTech, ktorá je do veľkej miery účinná aj proti mutáciám.

Rátať musíme aj s tým, že určité percento obyvateľov už ochorenie COVID-19 prekonalo a má protilátky. Tie by podľa najnovšej štúdie mohli byť proti dominantnému kmeňu koronavírusu účinné až osem mesiacov. Predpokladá sa tiež, že tejto skupine by v budúcnosti mohla stačiť len jedna dávka vakcíny, čo by tiež mohlo proces očkovania urýchliť.

„Aktuálne odhadujeme, že imunitu má v podmienkach Slovenska medzi 10-20 percent obyvateľov Slovenska,“ uviedol pre Štandard profesor Vladimír Krčméry.

Prísun vakcín závisí od výrobcov, ale rozšírenie výrobných liniek napovedá, že očkovacích látok bude v budúcnosti dostatok. Zvyšuje sa aj počet vakcín, ktoré sa uchádzajú o registráciu zo strany Európskej liekovej agentúry (EMA). Niektoré z nich by tak mohli byť na Slovensku dostupné v rámci študijného protokolu, avšak nie vo veľkých dávkach.

„V novom školskom roku by sme mohli na Slovensku dosiahnuť to, čo odborníci nazývajú kolektívna imunita, teda preočkovanie dvoch tretín až troch štvrtín obyvateľstva. Prvý september by mohol byť naším dňom D,“ myslí si Krčméry.

Dôležité podľa neho je, či kolektívnu imunitu získajú aj okolité štáty. Záujem o očkovanie však rastie, a to aj v rámci štátov V4. Prieskum z polovice januára v Poľsku ukázal, že počet ľudí, ktorí majú v úmysle zaočkovať sa, prudko vzrástol z 38 na 68 percent. V Česku by sa zaočkovať dalo 52 percent opýtaných respondentov a o niečo skeptickejší sú Maďari, ktorí očkujú aj vakcínami bez schválenia EMA.

Možné je všetko, ak ľudia budú rozumní

Pesimistickejšie to vidí virologička Tatiana Betáková zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na otázku, kedy by sme mohli pri súčasnej vakcinačnej stratégii dosiahnuť kolektívnu imunitu, sa neodvažuje odpovedať. Všetko vraj závisí od toho, či budeme mať k dispozícii vakcíny.

Tie sú liekom aj na mutácie a ak sa dá zaočkovať dostatočné množstvo ľudí, kolektívnu imunitu dosiahneme. „Možné je všetko, ak budú ľudia rozumní. Čo, žiaľ, nie sú. Určite sa ako pri chrípke budú sledovať mutácie a vakcíny sa budú aktualizovať. Všetko sa dá zvládnuť,“ uzavrela Betáková.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.