Slovensko patrí medzi štáty s vyššou finančnou disciplínou, ako majú južné členské štáty Európskej únie. Môže sa stať, že Slovákom sa napokon peniaze získané z ozdravného fondu na prekonanie dosahov pandémie nevyplatia.    

Vyjednávači Európskeho parlamentu a nemeckého predsedníctva v Rade EÚ dospeli v utorok ku kompromisu v otázke politickej dohody o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 – 2027. Tá okrem iného predpokladá aj vytváranie vlastných zdrojov do spoločného európskeho rozpočtu.

Povedané inými slovami, Brusel bude prvý raz v histórii disponovať peniazmi, ktoré získa inak ako z pravidelných členských príspevkov. Na finančných trhoch si požičia peniaze a tie bude rozdeľovať medzi členské štáty. Európska komisia zároveň dostane nástroje na to, aby na pôde celej EÚ získala vlastné peniaze potrebné na platenie týchto dlhov. To pripomína vznik akejsi európskej vlády s vlastným rozpočtom.

Nie div, že utorňajší kompromis sa rodil ťažko. Intenzívne rokovania trvali viac ako desať týždňov. Výsledkom je okrem iného záver, že strednodobé až dlhodobé náklady na splácanie dlhov z ozdravného fondu v hodnote 750 miliárd eur, na ktorých sa zhruba 6 miliardami bude podieľať aj Slovensko, by podľa správy zverejnenej po rokovaní „nemali ísť na úkor dobre zavedených investičných rozpočtových programov a ani by nemali viesť k oveľa vyšším príspevkom členských štátov podľa výpočtov hrubého národného produktu“.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.