Slovensko patrí medzi štáty s vyššou finančnou disciplínou, ako majú južné členské štáty Európskej únie. Môže sa stať, že Slovákom sa napokon peniaze získané z ozdravného fondu na prekonanie dosahov pandémie nevyplatia.    

Vyjednávači Európskeho parlamentu a nemeckého predsedníctva v Rade EÚ dospeli v utorok ku kompromisu v otázke politickej dohody o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 – 2027. Tá okrem iného predpokladá aj vytváranie vlastných zdrojov do spoločného európskeho rozpočtu.

Povedané inými slovami, Brusel bude prvý raz v histórii disponovať peniazmi, ktoré získa inak ako z pravidelných členských príspevkov. Na finančných trhoch si požičia peniaze a tie bude rozdeľovať medzi členské štáty. Európska komisia zároveň dostane nástroje na to, aby na pôde celej EÚ získala vlastné peniaze potrebné na platenie týchto dlhov. To pripomína vznik akejsi európskej vlády s vlastným rozpočtom.

Nie div, že utorňajší kompromis sa rodil ťažko. Intenzívne rokovania trvali viac ako desať týždňov. Výsledkom je okrem iného záver, že strednodobé až dlhodobé náklady na splácanie dlhov z ozdravného fondu v hodnote 750 miliárd eur, na ktorých sa zhruba 6 miliardami bude podieľať aj Slovensko, by podľa správy zverejnenej po rokovaní „nemali ísť na úkor dobre zavedených investičných rozpočtových programov a ani by nemali viesť k oveľa vyšším príspevkom členských štátov podľa výpočtov hrubého národného produktu“.

Odkiaľ sa teda zabezpečia prostriedky potrebné na financovanie plánu obnovy? Rokujúce strany sa zhodli na tom, že počas nasledujúcich siedmich rokov sa vytvoria nové vlastné zdroje smerujúce do rozpočtu EÚ.

Spoločný európsky dlh na jar

S iniciatívou na získanie vlastných zdrojov pre EÚ prišiel Európsky parlament. Návrh poslancov predpokladá od roku 2021 uplatnenie nového poplatku za plasty. O dva roky neskôr by mal ďalší zdroj príjmov vzniknúť z obchodovania s emisiami, čo bude pravdepodobne prepojené s mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na vonkajších hraniciach.

Digitálna daň by mala platiť od roku 2024. Ďalej sa uvažuje o dani z finančných transakcií. Od roku 2026 návrh Európskeho parlamentu ráta s príspevkom „spojeným s podnikovým sektorom alebo novým spoločným základom dane z príjmov právnických osôb“.

Samozrejme, ide o návrh Európskeho parlamentu, ktorý ešte definitívne nie je schválený. Predseda rozpočtového výboru Johan Van Overtdvelt označil utorňajšiu dohodu za „skôr úspešnú“. Okrem verdiktu Európskeho parlamentu budú musieť schváliť plán na spoločnom rokovaní najvyšší predstavitelia členských štátov a ratifikovať ho národné parlamenty.

Až potom si bude Európska komisia môcť požičať na finančných trhoch. Ak všetko pôjde podľa predpokladov, môže sa tak podľa Van Overtdvelta stať niekedy na jar budúceho roka.

Niekde má zmysel centralizovať

Suma 750 mld. eur určená na ozdravný program, ktorý by mal pomôcť zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19, predstavuje porovnateľnú hodnotu ako celý rozpočet EÚ na najbližších sedem rokov. Ten má prevyšovať 1 000 mld. eur a štáty sa naň budú skladať pravidelnými príspevkami tak ako doteraz.

Pri takomto veľkom finančnom zaťažení EÚ na krytie ozdravného plánu vznikne dlh, ktorý sa bude hradiť zo spoločných európskych peňazí. Na tie sa napokon budú skladať všetci občania EÚ. Preto sa dá predpokladať, že pri schvaľovacom procese sa budú názory členských štátov rôzniť. Najviac kritické budú tie, ktoré sa obávajú ďalšieho centralizovania či dokonca  postupného federalizovania EÚ.

Čo na takýto vývoj hovorí odborník? Pavol Suďa, hlavný analytik spoločnosti FinStat, sa neobáva významného federalizovania. Dokonca sa nazdáva, že posilnenie právomocí Európskej komisie či centralizovanie sú sčasti opodstatnené. Malo by to byť najmä v oblasti  zahraničnej politiky a spoločnej európskej armády, pri federálnej polícii, prokuratúre a súdoch, ktoré by sa v ekonomickej oblasti mali venovať najzávažnejšej daňovej trestnej činnosti. V tomto prípade by mohli členské štáty odvádzať do rozpočtu Európskej komisie časť výnosu z dane z pridanej hodnoty.

S myšlienkou, že by do akéhosi federálneho rozpočtu prúdili dane z príjmov právnických a fyzických osôb alebo majetkové dane, sa Suďa nestotožňuje. Naopak, nové ekologické dane a digitálna daň, ktoré zaťažujú celoeurópske externality, sú ideálnym zdrojom financovania rozpočtu EÚ.

Nie spoločným európskym dlhom

Splácanie záväzkov, ktoré vzniknú z využitia ozdravného fondu, by malo byť podľa Suďu v kompetencii národných štátov, teda mali by byť hradené z národných daní. „Som jednoznačne proti tomu, aby sa dôsledky nezodpovednej fiškálnej a štrukturálnej politiky, napríklad v Taliansku či vo Francúzsku, prenášali na bedrá všetkých daňových poplatníkov,“ varuje analytik.

Suďa upozorňuje na ďalšiu vec: „Obávam sa, že ak by sa splácanie fondu obnovy presunulo na úroveň centra, podobný presun by následne mohol oveľa ľahšie nastať pri ostatných národných dlhoch.“

Ak by sa štátne dlhy v členských štátoch preniesli na celú EÚ, doplatili by na to disciplinovanejšie štáty, medzi ktoré podľa Suďu patrí aj Slovensko. 

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.