Púštni otcovia rozumeli samote. Ak nás samota a smrť dnes sužuje, možno sa nimi inšpirovať. Z Ríma píše don Karol Maník.

Šesť rokov na Ukrajine ma viac priblížilo aj k východnej kresťanskej spiritualite. Každý deň som sa s ňou stretával, a tak či som chcel alebo nie, dotýkala sa ma a vplývala na mňa. A ja som sa tomu ani nebránil, lebo som to považoval za prirodzenú súčasť inkulturácie. Ak som chcel ten národ aspoň trochu spoznať a pochopiť, nemohol som obchádzať jeho spôsob modlitby a pohľadu na Boha, ako aj vzťahu s Ním.

Východná kresťanská duchovnosť veľa čerpá a vracia sa k takzvaným púštnym otcom, ktorí žili niekedy v 4. až 6. storočí. Hoci žili tak dávno, ich myšlienky, rady a odkazy sú stále aktuálne. Keď si ich človek číta a nevie odkiaľ sú, zdá sa mu, ako keby to napísal niekto, kto žije vedľa mňa a veľmi dobre mi rozumie. Prečo tá nadčasovosť? Lebo hovoria o živote a vychádzajú zo životnej skúsenosti.

Témy ako radosť, šťastie, láska, bolesť, zranenia, strach, samota, pokušenie... boli a sú stále aktuálne. Nezáleží, v ktorom kúte sveta sa nachádzaš a aký spoločenský rebríček zastávaš. Chceš byť šťastný, spokojný, byť milovaný a milovať.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.