Nové zistenia ukazujú, že nákaza COVID-19 sa mohla v čínskom meste Wu-chan objaviť už v septembri, teda výrazne skôr, ako to doteraz pripúšťali čínske oficiálne zdroje. Čína reaguje sebe vlastným spôsobom a ponúka teóriu, že vírus mohol prísť do Číny z Európy alebo USA spolu s mrazeným jedlom.

Niekde medzi Čínou a USA, raz na jednom mieste planéty, inokedy na druhom, sa práve odohráva rozhodujúca bitka o výklad toho, ako súvisí COVID-19 s Čínou. Medzinárodná komisia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) hľadá odpoveď na otázku kedy a ako sa koronavírus, respektíve ochorenie COVID-19, prvýkrát prenieslo na človeka a kde sa tak stalo. Vyšetrovanie prebieha v čínskom meste Wu-chan, odkiaľ pochádza prvý známy prípad ochorenia, téme sa v denníku Wall Street Journal venujú dva texty, analýza skupiny redaktorov z New Yorku, Varšavy a Pekingu, a komentár hosťujúceho autora Scotta Gottlieba.  

Analýza hovorí, že koronavírus bol v Číne rozšírený skôr, ako sa doteraz tvrdilo. Prvotné správy hovorili o objavení sa novej nákazy niekedy v decembri roku 2019. Čínske úrady identifikovali 174 potvrdených prípadov z tohto obdobia. Nové zistenia však naznačujú, že vírus sa šíril medzi ľuďmi už v novembri, pravdepodobne v prvej polovici novembra 2019.

Ide o jedno zo zistení vyšetrovacej skupiny WHO, ktorí skúmali genetické sekvencie vírusu z decembra toho istého roku. Sledované boli dve hlavné skupiny nakazených, pričom jedna skupina mala spojenie s tamojšími zvieracími trhmi, druhá však nie. Sekvencie vírusu medzi týmito skupinami boli tiež trochu odlišné.

Výskumníci preto predpokladajú, že k vzniku rozdielov došlo ešte skôr – zrejme v polovici novembra, nedá sa však vylúčiť ani skorší počiatok nákazy. Podľa dánskej virologičky Marion Koopmansovej mohla dokonca infekcia prejsť na človeka už v septembri.

Marion Koopmansová. Foto: wikimedia

K podobnému záveru došli aj vedci z Cambridgeskej univerzity, ktorí z rýchlosti mutácie vírusu predpokladajú, že k prvým infekciám došlo medzi koncom septembra až koncom novembra. WHO sa momentálne usiluje získať vzorky krvi pacientov z decembra 2019, aby ich mohla otestovať na protilátky. Čína je pomerne neochotná a zoznamy pacientov nechce psokytnúť.

Mrazené jedlo ako zdroj?

Medzitým prebieha vyšetrovanie miesta pôvodu vírusu. Aj keď sa všeobecne považuje za toto miesto Wu-chan, čínske úrady sa veľmi snažia nájsť pôvod koronavírusu niekde inde. Štandard ešte začiatkom decembra minulého roku informoval, že podľa čínskych zdrojov mohol vírus infikovať Číňanov v zahraničí, mal by teda nečínsky a zahraničný pôvod.

Jednou z krajín, kde sa mal vírus objaviť skôr, bola podľa Číňanov India. Tam sa mal vírus preniesť zo zvieraťa na človeka vďaka kontaminovanej vode v období leta roku 2019. Jeho šíreniu mohol pomôcť nedostatok vody a zlá úroveň zdravotníctva, pričom následne odtiaľ sa mal vírus dostať do Číny.

Iná teória zasa hovorí, že vírus sa do Krajiny stredu dostal z Európy. A to konkrétne na baleniach mrazených rýb. Ide o teóriu, ktorú vyslovil na jeseň minulého roka bývalý šéf Čínskeho úradu pre kontrolu a prevenciu chorôb.

Aj vyšetrovatelia z WHO momentálne venujú svoj čas a energiu tejto pomerne nepravdepodobnej teórii. Podľa niektorých informácií to bola podmienka Číny, aby vpustila medzinárodnú vyšetrovaciu družinu do Wu-chanu – výskumníci budú musieť vyšetriť aj teóriu s mrazeným jedlom.

Ktorá teória dáva väčší zmysel

To podľa Gottlieba vrhá tieň podozrení a nedôvery na celé vyšetrovanie a otvára otázku, do akej miery môžu čínske úrady ovplyvniť skutočné výsledky skúmania pôvodu nákazy. A to najmä preto, lebo mnohé zahraničné vedecké skupiny došli k zápornému záveru v prípade predstáv o infekciách, ktoré sa mali preniesť cez mrazené jedlo.

Cestujúci s ochranným rúškom odchádzajú z autobusovej stanice v Pekingu v pondelok 11. januára 2021. Foto: TASR/AP

„Napriek manipulácii s miliardami balení jedál od začiatku pandémie COVID-19, nemáme dodnes žiadne dôkazy, že jedlo alebo jeho balenie je zdrojom šírenia vírusu,“ uviedla Medzinárodná komisia pre mikrobiologickú špecifikáciu potravín.

Všeobecne sa predpokladá, že vírus sa preniesol zo zvierat na človeka, možno v prostredí takzvaných „mokrých trhov“ so zvieratami. Iná teória zasa hovorí, že vírus unikol z laboratória – nejaký pracovník sa mohol nakaziť pri skúmaní vzoriek vírusu. Podozrenie v tomto prípade padá hlavne na Wu-chanský inštitút virológie, jedno z najelitnejších pracovísk svojho druhu na planéte.

Podľa WHO je však teória úniku z laboratória tak vzdialená možnej realite, že ju ani netreba vyšetrovať. A tu narážame na dvojaký meter. Je totiž veľmi otázne, v akom zmysle je teória s laboratóriom menej pravdepodobnejšia ako teória prenosu cez mrazené jedlo.

Koniec koncov, vírus SARS unikol z čínskych laboratórií minimálne dvakrát. Podobné nehody nie sú vôbec také vzácne, ako by sa mohlo zdať. Unikátne by však bolo, keby z laboratórneho úniku vznikla svetová pandémia. A v neposlednej rade by potom celá debata o zodpovednosti Číny za globálnu pandémiu vyzerala inak.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0