Nemocnice sú na hranici kapacít a zdravotníci na pokraji síl. Na vine má byť podľa vlády takzvaná britská mutácia koronavírusu, ktorá sa na Slovensku stala dominantnou. Otázka je, prečo sa ju na Slovensku nedarí zastaviť, keď sa v samotnej Británii priebeh pandémie zvrátiť darí.

Na Slovensku nepomohli v boji proti pandémii opakované testovania ani lockdowny a pomalý začiatok očkovania situácii tiež neprospieva. Ochorenie COVID-19 spôsobované koronavírusom SARS-CoV-2 a jeho mutáciami sa napriek všetkému stále šíri.

Len za minulý týždeň bolo toto ochorenie príčinou smrti vyše 600 ľudí. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) od začiatku pandémie podľahlo na Slovensku covidu 6 577 pacientov a najviac ich začalo pribúdať po Novom roku.

Podľa údajov Inštitútu zdravotných analýz (IZA), ktoré má Štandard k dispozícii, je takzvaná britská mutácia koronavírusu označená ako B 1.1.7 príčinou, pre ktorú v nemocniciach stále viac času trávia mladšie ročníky. Podľa inštitútu môže byť britská mutácia jednou z príčin, pre ktoré sa na Slovensku nedarí pandémiu potlačiť.

Britská mutácia u nás

Dá sa povedať, že britská mutácia je dnes u nás natoľko rozšírená, že sa v nakazenej populácii stala dominantnou. Už podľa februárovej štúdie IZA sa objavila v 1 426 z 1 962 pozitívne testovaných vzoriek z celého Slovenska. To je vyše 72 percent skúmaných prípadov.

Geografické rozloženie britskej mutácie však k začiatku februára nebolo rovnomerné. Kým napríklad v Žilinskom kraji išlo o približne polovicu skúmaných vzoriek, tak v Trnavskom kraji to bolo takmer 82 percent z pozitívnych testov, ktoré boli na prítomnosť mutácie B 1.1.7 preverované.

Geografické zastúpenie britskej mutácie covidu na Slovensku. Zdroj: IZA/MZSR

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) koncom januára uviedol, že britská mutácia sa vyskytla na Slovensku vlani v novembri. Už počas decembrového plošného testovania tvorila v Trenčíne až 57 percent, teda väčšinu pozitívnych prípadov.

Po opakovaných plošných testovaniach a stále trvajúcich lockdownoch je momentálna pandemická situácia na Slovensku stále alarmujúca. Počet pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19, ktorí sú v nemocniciach, sa po miernom víkendovom poklese opäť vyhupol na nové maximum – 3 672 ľudí. Len na porovnanie – ešte v polovici januára išlo približne o 3 050 pacientov hospitalizovaných s covidom.

Počet lôžok s pacientmi s potvrdeným COVID-19 (k 22.2.2021). Zdroj: NCZI/MZSR

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) vidí za nezvládnutým šírením pandémie práve britskú mutáciu. Jej podiel je podľa neho na Slovensku už takmer 100 percent.

Predseda lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský však ešte začiatkom februára uviedol, že britská mutácia covidu na Slovensku „slúži veľa ľuďom ako výborná výhovorka“. Dodal, že chýbajú dáta.

Ani britská štúdia na 1,5 milióna ľuďoch vyšetrených PCR testami, na ktorú sa Visolajský odvoláva, nedokázala, že by bola britská mutácia sama o sebe „smrtnejšia“ a v štúdii nebola v súvislosti s týmto kmeňom covidu zistená ani významne vyššia miera potreby hospitalizácie.

Britský príklad

Ak britská mutácia nie je príčinou toho, prečo Slovensko nezvláda šírenie pandémie, tak je na mieste otázka, prečo u nás lockdown nefunguje, keďže v Británii, odkiaľ spomínaná mutácia covidu pochádza, sa počet nových nakazených aj hospitalizovaných postupne znižuje.

BBC sa v tejto veci odvoláva na štúdiu londýnskej Imperial College, podľa ktorej sa infekcie v Anglicku od začiatku januárového lockdownu znížili až o dve tretiny, pričom v Londýne došlo dokonca k 80-percentnému poklesu. Ide o dáta získané z 85-tisíc testov.

Autor štúdie profesor Steven Riley označil pokles prípadov v Londýne za „dramatický“ a uviedol, že od januára existuje „silný klesajúci trend – lepší, ako mnohí dúfali“. Ide o zníženie počtu infekcií každých 15 dní na polovicu.

S uvoľňovaním opatrení však britský premiér Boris Johnson čaká na údaje, ktoré prinesie skutočne masívne očkovanie. Aj to je zrejme jedným z dôvodov, pre ktoré sa v Británii pomaly znižuje počet nových prípadov covidu. Prvú dávku vakcíny už dostalo vyše 17 miliónov Britov a denne pribúda približne pol milióna zaočkovaných. Do leta by chcela britská vláda preočkovať celú dospelú populáciu.

Britský premiér Boris Johnson. Foto: TASR/AP

Johnson si výnimočne vyslúžil pochvalu vedcov, keď vyhlásil, že pri uvoľňovaní opatrení a ukončení lockdownu sa bude riadiť dátami a nie dátumami. V britských nemocniciach je totiž stále viac ako 20-tisíc pacientov s covidom. Lôžka pre ľudí v kritickom stave sú naplnené na 80 percent, čo je v porovnaní s tretím februárovým týždňom pokles o 3 percentá.

Írska cesta

Aj Írsku, ktoré priamo susedí s Britániou a v januári zaznamenalo najprudší nárast prípadov koronavírusu na svete, sa podarilo tento nepriaznivý vývoj počas februára zvrátiť. K nárastu došlo preto, že začiatkom decembra minulého roka boli uvoľnené niektoré opatrenia, pretože počty nových prípadov začali klesať. To bol však iba výsledok druhého lockdownu, ktorý Írsko opätovne zaviedlo v novembri 2020 ako jedna z prvých európskych krajín.

Akonáhle došlo k uvoľneniu opatrení, tak sa ľudia začali napriek varovaniam írskych úradov stretávať, navštevovať a združovať, čo viedlo k januárovému katastrofálnemu nárastu počtu nových prípadov. Ak sa môžeme od Írov v niečom poučiť, tak v tom, že predčasné, aj keď iba limitované obnovenie sociálnych kontaktov, ku ktorému väčšina ľudí počas uvoľnenia pristúpila, stačí na to, aby sa COVID-19 mohol v populácii znova šíriť.

Írsko však neváhalo a od 6. januára zaviedlo jeden z najprísnejších lockdownov v Európe. Zatvorili sa nielen školy, ale aj staveniská a vláda zakázala aj osobné preberanie tovaru objednaného cez internet na pobočkách predajní. 26. januára írska vláda predĺžila lockdown najmenej do 5. marca. O štyri dni neskôr bolo oznámené, že v Írsku bolo v januári viac prípadov ako počas celého roku 2020.

Celkový počet úmrtí súvisiacich s covidom bol 3. decembra 2 080 a 5. februára už to bolo 3 621. To znamená, že v týždňoch od začiatku decembra zomrelo na COVID-19 takmer toľko ľudí, ako od začiatku pandémie. To bola „cena“ za uvoľnenie opatrení počas Vianoc.

Prísny lockdown však zafungoval a kým ešte 11. januára malo Írsko sedemdňový kĺzavý priemer 6 363 prípadov, tak od tej chvíle už len klesal a 6. februára dosiahlo 1 035 prípadov. Ide o jeden z najrýchlejších poklesov počtu nových nakazených na svete.

Skúsenosti z Írska znova ukazujú, aké pomerne jednoduché je znížiť počty nových prípadov a tým aj záťaž na nemocnice. Ak sa ľudia nestretávajú alebo ak dodržiavajú všetky pokyny (dištancovanie, nosenie masky, obmedzený čas v interiéroch, vetranie, umývanie rúk), tak sa šírenie vírusu dramaticky zníži a počet prípadov klesá.

Írsky príklad naznačuje, že niečo podobné sa mohlo stať aj na Slovensku, keď vláda vlani pristúpila po krátkom zlepšení situácie k uvoľneniu opatrení, čím sa cez Vianoce a na Nový rok zvýšila mobilita, ktorá naštartovala raketový nárast nových prípadov covidu.

Prečo to nejde na Slovensku?

Napriek vyššie uvedeným úspešným príkladom zo zahraničia predseda vlády Igor Matovič tvrdí, že za šírením covidu na Slovensku a vysokým počtom obetí je práve britská mutácia koronavírusu a „naschvály“, ktoré si podľa premiéra vzájomne robia členovia vládnej koalície.

Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky (dnes Inštitút zdravotných analýz) a poradca na ministerstve školstva Martin Smatana si v tejto súvislosti kladie otázku, prečo lockdown na Slovensku nefunguje tak ako v Británii alebo Írsku.

Prípad Veľkej Británie je zaujímavý z dvoch dôvodov. Briti totiž majú veľmi podobné opatrenia, ako zaviedlo Slovensko začiatkom januára, a navyše práve zo Spojeného kráľovstva pochádza takzvaná britská mutácia.

Smatana pripomína, že napriek tomu, že máme od začiatku roka podobné opatrenia ako Briti, tak účinok na pokles mobility bol v Británii výraznejší ako na Slovensku. Cestovanie verejnou dopravou kleslo v Británii oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 65 percent, cestovanie do práce o 31 percent a do potravín či lekární o 11 percent.

Na Slovensku klesla verejná doprava v rovnakom období len o 47 percent, cestovanie do práce o 16 percent a do potravín len o 6 percent. Tieto rozdiely môžu súvisieť s mnohými faktormi, ako je dôvera ľudí v opatrenia, či ich forma komunikácie.

„Mobilita na Slovensku ale od polky januára opäť rastie, a to podľa Google, Apple či Waze dát. Premostenie masový skríning – nárast mobility – zmena správania ľudí s negatívnym testom – nárast prípadov je preto kľúčová hypotéza, prečo nám po začiatočnom úspechu prestal lockdown fungovať,“ myslí si Smatana.

Kľúčový rozdiel: Testy

Jeho hypotéza sa vraj dá overiť, keďže dáta o presnej mobilite majú mobilní operátori, ale vláda s nimi nepracuje. „Aj bez tejto informácie však vieme, že v UK nepodľahli pokušeniu podmieňovať výnimky (pravidlá) z lockdownu platným testom, čo je asi kľúčový rozdiel medzi našimi opatreniami,“ zdôvodňuje svoje tvrdenia analytik.

Smatana navyše dodáva, že Briti sprísnili aj vymáhanie opatrení a prístup k zvýšenej kontrole ich dodržiavania. Od Nového roka sa vymáhanie opatrení sústreďuje na pokuty a súdne procesy s porušovateľmi a výsledkom je podľa bývalého šéfa IZP nárast počtu vydaných pokút o pätinu.

Druhý dôvod, pre ktorý sú na tom Briti lepšie, je podľa Smatanu v tom, že sa nezamerali na kvantitu, ako my na Slovensku v prípade plošných testovaní a skríningov antigénovými testami, ale na kvalitu testovania.

„Británia pritom používa AG aj PCR testy. Keď si pozriete denné štatistiky (Anglicko jediné reportuje aj AG aj PCR), tak je ich počet porovnateľný. Rozdiel je v tom, že majú stanovenú stratégiu testovania a nejdú do necieleného testovania, ale jasných postupov, podporených trasovaním a izolovaním. Neexperimentujú a dodržujú zlatý epidemiologický štandard,“ konštatuje odborník.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0