Aká je u nás pravdepodobnosť úmrtia na covid podľa veku

Prinášame výpočet tejto pravdepodobnosti za rok 2020. A tiež otázku, ako dlho ešte potrvá, kým aj Švédsko bude mať lepšie výsledky v pandémii ako my na Slovensku.

Čitateľom sa snažíme prinášať zaujímavé informácie o hlavnej téme roka – pandémii koronavírusu. Najprv si ukážeme, ako sú ohrozené jednotlivé vekové skupiny, potom sa pozrieme na vývoj medzinárodného postavenia Slovenska medzi európskymi krajinami v boji proti pandémii a napokon sa pozastavíme nad zaujímavým vývojom situácie na Slovensku.

Aká bola pravdepodobnosť, že zomrieme na covid?

Veľa sa hovorí o tom, ako stúpa nebezpečenstvo covidu so stúpajúcim vekom. Dňa 11. februára zverejnilo ministerstvo zdravotníctva údaje o vekovom zložení hospitalizovaných pacientov, ktorí umreli na covid od začiatku pandémie, čo je obdobie takmer jedného roka.

Tieto údaje nám umožňujú odpovedať na otázku, ktorá zrejme zaujme každého. Aká bola pravdepodobnosť, že človek v určitej vekovej kategórii počas toho uplynulého roka ochorie a zomrie na COVID-19?

Pre istotu kladiem dôraz na správne pochopenie otázky. Nepýtame sa, aká je pravdepodobnosť, že človek chorý na covid zomrie. Pýtame sa, aká je pravdepodobnosť, že ochorie, bude hospitalizovaný a zomrie. Odpoveď na túto otázku dostaneme, ak údaje o počte zomrelých na covid skombinujeme s údajmi o veľkosti jednotlivých vekových skupín, ktoré sú dostupné na stránke Štatistického úradu SR.

Pravdepodobnosť (danú v percentách) ochorenia a umretia na COVID-19 u člena vekovej skupiny dostaneme ako

čo ukazuje nasledujúca tabuľka. Údaje o počte zomrelých (druhý stĺpec) čerpáme z informácie Ministerstva zdravotníctva z 11. februára, zdrojom údajov o veľkosti vekových skupín k 31. 12. 2020 (tretí stĺpec) je Štatistický úrad SR, výpočty v štvrtom a piatom stĺpci vykonal autor. Vo štvrtom stĺpci ukazujeme podiel údajov z druhého a tretieho stĺpca v percentách, čo je fakticky pravdepodobnosť úmrtia na covid obyvateľa z vekovej skupiny za spomínané obdobie (takmer) jedného roka. Pre väčšiu zrozumiteľnosť ešte v piatom stĺpci uvádzame, na aký počet obyvateľov vo vekovej skupine pripadá jeden zomrelý.

Áno, občas sa dozvedáme upozornenia, že koronavírusu podľahnú aj mladí ľudia, ale jedná sa o veľmi málo pravdepodobnú udalosť. Naopak, spomedzi deväťdesiatnikov si covid zobral život každého šesťdesiateho. Autor článku patrí do skupiny, kde covid zobral každého päťstého.

S dvomi výnimkami platí, že čím staršia veková skupina, tým vyššia pravdepodobnosť úmrtia. Jednou výnimkou je porovnanie prvých dvoch (najmladších) vekových skupín, druhá nastáva pri porovnaní dvoch najstarších vekových skupín.

Takže každý z nás vie, akej hrozbe čelil a ešte nejaký čas čeliť bude. Na začiatku pôstneho obdobia je to možno vhodná príležitosť na meditáciu.

Kedy nás predbehne už aj Švédsko?

V Štandarde sme už viackrát čitateľov informovali, ako si Slovensko počína v rebríčku európskych krajín podľa ukazovateľa počtu zomrelých na covid od začiatku pandémie pripadajúcich na 100-tisíc obyvateľov. Spolu 43 európskych krajín (vynechávame tzv. trpasličie krajiny) zoraďujeme od najnižšieho počtu zomrelých po najvyšší.

Dňa 1. mája 2020 sme boli na 3. mieste, 31. januára 2021 už na dvadsiatom, o dva dni neskôr sme sa prehupli na 22. miesto a po prvýkrát na tom bolo lepšie Rakúsko ako kultúrne blízky sused. Neskôr nás predbehlo i Poľsko.  Klesali sme ďalej a včera, 20. februára, nás predbehla Litva a klesli sme až na 28. miesto. Máme 117,6 mŕtvych na 100-tisíc obyvateľov. A všimnime si, v akom sme susedstve. Hneď za nami na 29. mieste je Švédsko so svojou kontroverznou proticovidovou stratégiou, ktorá bola kritizovaná ako veľmi benevolentná. Ich číslo je 124,8. Ak sa vývoj na Slovensku nezlepší, o týždeň nás Švédsko predbehne a to bude podnet na zásadné vyhodnotenie úspešnejších a neúspešnejších stratégií.

Slovensko nie je na vlne, ale na plošine

Napokon sa ešte zmieňme o kurióznom vývoji pandemickej situácie na Slovensku. Na občanov sa z médií a od politikov valia zlé správy, denne počúvame, že „situácia je veľmi vážna“. Nie že by nebola vážna, ale vzniká dojem, že od zavedenia lockdownu od Nového roku sme nedosiahli žiadne zlepšenie. Nie, dosiahli sme výrazné znižovanie denných prírastkov infikovaných odhalených PCR testami:  

Ako vidíme na grafe v období od 10. januára poklesol sedemdňový priemer prírastkov z hodnoty 2 995 asi o tisícku a 30. januára mal hodnotu 1 946. Bohužiaľ, odvtedy však už takmer tri týždne neklesá, ale ani takmer nerastie a 20. februára mal hodnotu 1 979. Zdá sa, že reprodukčné číslo je teda o niekoľko stotiniek nad číslom 1.

Takýto tvar krivky je nezvyklý. Obyčajne má tvar vlny, veď preto sa to slovo tak často používa. Alebo sa ide hore alebo sa klesá dole. Tu sa však pohybujeme na akejsi plošine.

Podobnú krivku v tvare plošiny vidno i na grafe denných prírastkov zomrelých. Bohužiaľ, tento tvar plošiny trvá už mesiac a pol a predstavuje takmer 100 mŕtvych denne. Útechou nám môže byť aspoň to, že sedemdňové priemery denných prírastkov zomrelých nikdy nedosiahli hodnotu 100, pričom niektorí odborníci sa obávali, že by sme sa mohli dvíhať až ku dvesto. Najvyššiu hodnotu 98 mal tento sedemdňový priemer 16. februára.

Podobný tvar krivky za posledné týždne u iných krajín príliš nenachádzame. Prečo majú obe krivky na Slovensku tento tvar, sa nedozvedáme. Matematik Richard Kollár vyjadril pred pár dňami náš stav poznania súčasného vývoja jednoslovne. Nevieme. Nevieme preto, lebo nevyhodnocujeme dáta, ktoré získavame počas opatrení v boji s pandémiou. To je to „dátové peklo“.

Za týmto tvarom plošiny sa skrýva dráma nášho zápasu s pandémiou. V každom prípade môžeme povedať, že situácia sa nevymkla spod kontroly a je stabilizovaná, i keď na nepotešujúcej úrovni. Môže sa to otočiť na lepšie i na horšie. Môžeme klesať i stúpať.

Tak sa modlime, za seba a za zdravotníkov a všetkých zodpovedných. Chráňme sa a dúfajme. Každý pôst raz skončí.