Svätá stolica očakáva 50-miliónový deficit. Globálna pandémia podľa kalkulácií médií spôsobila pokles darov pre pápeža o jednu štvrtinu a zisky Vatikánskych múzeí klesli o 85 percent. Nižšie príjmy plynuli aj z nehnuteľností Svätej stolice, ktorá umožnila úľavu pre nájomcov v ťažkostiach.

Svätá stolica je „ťažko ovplyvnená hospodárskou krízou vyvolanou pandémiou“ a očakáva deficit takmer 50 miliónov eur. Svoje príjmy odhaduje na úrovni 260 miliónov eur a naopak výdavky budú viac než 310 miliónov, píše sa v komuniké Rady pre ekonomiku. Jej navrhnutý rozpočet na tento rok pápež František odobril v piatok.

„Je to ťažké obdobie pre Vatikán, ako pre všetkých ostatných na svete,“ komentoval pre médiá nemenovaný vysoký predstaviteľ cirkvi, ktorý konzultoval rozpočet miništátu. Zároveň dodal, že „situácia nie je alarmujúca.“

Novinkou v rozpočte na rok 2021 je konsolidácia takzvaného Haliera svätého Petra (celosvetová zbierka na sviatok sv. Petra a Pavla) a všetkých vyhradených fondov v súvise s „väčšou viditeľnosťou a transparentnosťou ekonomických transakcií.“ Z týchto zbierok by malo vzísť vyše 30 miliónov eur v čistom, pripomína ďalej komuniké Rady pre ekonomiku.

Svätá stolica nefunguje ako firma a nevyhľadáva zisk

Rozpočet tiež zohľadňuje „výraznú snahu šetriť náklady“, s čím sa začalo už na jar, a to niektorí pozorovatelia označili za „tvrdé opatrenia na zníženie výdavkov“, ktoré pokračujú v uťahovaní opaskov. „Istota zamestnania je v týchto ťažkých časoch naďalej prioritou Svätého Otca,“ oznamuje takisto tlačová správa vatikánskeho úradu a dodáva, že pokiaľ bude schodok v rozpočte podľa očakávaní, Svätá stolica ho plánuje pokryť zo svojich rezerv.

Prefekt Rady pre ekonomiku Juan Guerrero Alves už v minulosti na kritiku o nenáležitom hospodárení reagoval, že „Svätá stolica nefunguje ako firma a nevyhľadáva zisk.“

Pre niektorých žurnalistov je obdobie globálnej pandémie nanajvýš vhodné na reorganizáciu a dôkladnú kontrolu výdavkov v najmenšom štáte sveta. Ten zároveň trápia finančné škandály, ktoré vyšetruje miestna polícia aj pápežskí sudcovia. Ďalšie úspory môžu napriek pandemickej situácii priniesť pokračujúce pápežove reformy vo finančnej správe, v audite a azda aj v masovokomunikačných prostriedkoch Vatikánu.

Zvlášť neblahý vplyv na vatikánske financie malo zatvorenie Vatikánskych múzeí, ktoré patria medzi najnavštevovanejšie aj najviac zarábajúcejšie na svete. Odhaduje sa, že ročne odvedú do štátnej kasy katolíckej monarchie približne 100 miliónov eur. Aj preto bolo ich znovuotvorenie 1. februára tohto roku dobrou správou pre vatikánskych hospodárov.

Svätá stolica viac minula aj na charitatívne a humanitárne účely, upozornili médiá. Napríklad na začiatku prvej vlny čínskeho vírusu v roku 2020 pápež František zriadil špeciálne finančné zbierky na prekonanie zdravotnej krízy a sám tiež v týchto intenciách investoval: jeden fond pre východné cirkvi a ďalší núdzový fond Pápežských misijných diel na pomoc ľuďom a komunitám v misijných krajinách.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0