Ešte jeden rozmer popravy Púčika, Tunegu a Tesára vo februári 1951. Gustáv Husák v tom čase porovnával atmosféru na Slovensku s tým, aká bola v predvečer Slovenského národného povstania.

V týchto dňoch si pripomíname 70 rokov od jedného z najtragickejších prípadov obdobia vlády komunistického režimu na Slovensku – popravy troch mladých mužov, ktorí sa aktívne zapojili do odboja proti režimu. Ich príbeh je svedectvom o tom, že na Slovensku existoval aktívny odboj proti režimu už od jeho nastolenia.

Začiatok roku 1951 sa niesol v znamení azda najtvrdších represívnych opatrení komunistického režimu proti svojim odporcom – v januári sa konal veľký monsterproces proti trom katolíckym biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi a Petrovi Pavlovi Gojdičovi, ktorí boli potrestaní doživotným trestom (M. Buzalka a P. P. Gojdič; a v prípade biskupa Vojtaššáka, v čase procesu 73-ročného, ťažko možno uložený trest 24 rokov interpretovať inak); 17. februára boli popravení Bernard Jaško a Pavol Kalinaj, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, ktorí v čase tvrdej perzekúcie cirkví varovali biskupa Buzalku pred represívnymi zákrokmi režimu; a 20. februára 1951 boli popravení Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár.

Biskup Vojtaššák, snímka z väzenia.

Bola to odpoveď komunistického režimu na prejavy aktívneho odporu obyvateľstva voči jeho politike, na Slovensku osobitne v súvislosti s represiami proti cirkvi. Keď režim organizoval schizmatickú tzv. katolícku akciu a zatýkal kňazov, Slovenskom sa prehnala vlna ľudových vzbúr. Boli tvrdo potlačené – zásah bezpečnostných zložiek si vyžiadal dokonca tri obete na ľudských životoch a stovky zatknutých.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.