Študovala teológiu v Olomouci a v Ríme. Už 30 rokov je súčasťou Komunity Blahoslavenstiev, kde slúži najmä v oblasti duchovnej formácie a poradenstva. Pomáha ľuďom objaviť podstatu kresťanstva, život s Kristom. O tom, čo je zmyslom pôstu a pôstneho obdobia, o obrátení, pokání i podstate Veľkej noci sme sa rozprávali so sestrou Veronikou Barátovou.

Ako vyzerá vaša služba v praxi

Dá sa hovoriť o dvoch hlavných okruhoch. Prvý je formačný. Jednak ľudia chodia za nami do domu, robíme duchovné cvičenia. Rôzne obnovy a semináre, hoci v tejto dobe sa deje všetko online. Napríklad, v tomto školskom roku robím Školu učeníctva. Každú sobotu pripravujem kratšie prednášky o základoch kresťanskej viery a vzťahu s Kristom. Duchovné cvičenia v dome umožňujú ľuďom stretnúť sa s Ježišom v modlitbe, v tichu. Robiť duchovné obnovy sme však pozývaní i do farností a do rôznych kresťanských spoločenstiev a škôl. Druhý okruh je viac individuálna služba. Naše domy sú otvorené pre ľudí, ktorí si potrebujú osobne prejsť určitými vecami, často je to spojené s traumami v živote, falošnými predstavami o Bohu, o viere, o sebe. 

Čiže ide o duchovné sprevádzanie, poradenstvo?

Áno, patrí to do oblasti duchovného sprevádzania, hoci niekedy by som to nenazvala ani tak duchovným ako skôr obyčajným ľudským sprevádzaním. Je to spojené s problémami života, kedy nepotrebujeme hneď na prvom mieste riešiť vieru, ktorá tam niekedy absentuje, ale skôr základný životný postoj k veciam.

Aj individuálne sprevádzanie robíte v tejto dobe online formou?

Keď robíme online duchovné cvičenia, aj teraz v pôste nejaké pripravujeme, ľudia majú priestor spojiť sa s nami, napríklad cez skype alebo iným spôsobom. Potom hovoríme individuálne o tom, čo priamo oni potrebujú. Toto je v rámci duchovných obnov. Okrem toho nám každý deň ľudia telefonujú. Online priestor je super, ale nie je ako živé stretnutie. No stále lepšie ako nič.

Ozývajú sa vám ľudia v tomto čase viac aj kvôli tomu, že na nich dolieha pandémia?

Pandémia na ľudí naozaj dolieha, lebo majú v rodine chorých alebo sami ochoreli, alebo sa ocitli v ťažkej ekonomickej situácii. No nevolajú primárne kvôli tomu. Väčšinou ich trápi v živote niečo viac. Hoci prežívajú únavu, frustráciu, do toho neistotu, častokrát majú v živote ešte hlbšie problémy, kvôli ktorým volajú, a pandemická situácia to len zhoršuje. 

Ako sa ľudia môžu dostať k spomínaným prednáškam a duchovným obnovám?

Všetky informácie sú na našich webových stránkach. Zároveň na našom YouTube kanáli Komunita Blahoslavenstiev sú záznamy z duchovných cvičení a z rôznych prednášok. Tí, ktorí sa prihlásia na duchovné cvičenia, môžu sledovať program naživo online a ostane im aj prístup k záznamu. Okrem toho majú individuálny program, osobné rozhovory a tiež večerné časy modlitieb, ktoré sú streamované len pre účastníkov. Túto časť programu nezverejňujeme. Do verejného priestoru cez YouTube dávame len niektoré záznamy prednášok z týchto obnov a tiež niektoré naše liturgické modlitby. 

O čom budú pôstne duchovné obnovy, ktoré pripravujete? Dá sa na ne ešte prihlásiť?

Prvý marcový víkend chystáme pôstnu tému Tajomstvo ukrižovanej lásky. Má viesť účastníkov k hlbšiemu pochopeniu Kristovho kríža. Téma ďalšej duchovnej obnovy je zameraná na vnútorné očisťovanie, obrátenie skrze Kristovu lásku. Ešte stále sa dá prihlásiť cez náš web. Začíname vo štvrtok večer a končíme v nedeľu obedom. Okrem mňa robí duchovné obnovy aj sestra Dária Miezgová, ktorá ich má ladené viac psychologicky – o emóciách, komunikácii a podobne. Tiež sa dajú nájsť na našom webe či YouTube kanáli. Okrem toho máme u nás v komunite aj laičky, ktoré pripravujú pre mladých „Reštart s Ježišom” – desaťminútovky, ktoré budú zverejňovať od 20. februára až do konca školského roka. 

Keď hovoríme o pôste, čo je zmyslom pôstneho obdobia, do ktorého sme vstúpili?

Pôstna doba je podľa mňa vždy novou výzvou zo strany Boha voči nám, kresťanom. Sú hodnoty spojené s pôstom, ktoré sú dôležité pre každého človeka, kresťana i nekresťana – morálne hodnoty, odpustenie, prijatie odpustenia aj samotný pôst, keď si niečo odrieknem. Ide o snahu byť morálne lepším človekom. S týmto sa možno vedia stotožniť aj nekresťania, No pre kresťanov pôstna doba nemá byť primárne o sebazápore či väčšom upnutí sa na morálne hodnoty. Hlavnou výzvou pôstnej doby je hlbšie obrátenie sa k Ježišovi Kristovi. Práve na vzťahu s Ježišom Kristom všetko stojí a padá, aj tie naše morálne hodnoty. Pápež František zdôrazňuje, že kresťanská viera znamená učiť sa vidieť Ježišovými očami. Ako vidí mňa, ako vidí toho druhého, ako vidí svet, ako vidí život. Učiť sa vidieť Ježišovými očami považujem za pôstnu výzvu par excellence. To potom vedie k morálnemu životu a k tomu, že sa stávame lepšími ľuďmi. 

Čo znamená obrátiť sa k Ježišovi? Ako by ste to vysvetlili ľuďom, ktorí nemajú živú vieru?

Pôstna doba by mohla viesť, napríklad, tradičného kresťana k tomu, aby si  našiel chvíľku, možno hodinu týždenne, na to, aby sa zamyslel nad tým, prečo vlastne verí, v čom spočíva jeho viera. Kde v tom všetkom hrá úlohu Ježiš Kristus. Toto ho môže doviesť k tomu, či Ježiša vôbec pozná, môže sa v ňom vyplaviť i túžba lepšie ho poznať a učiť sa vidieť veci inak, zmýšľať inak. Keby šlo o človeka, ktorý vieru nepraktizuje, začala by som s ním rozhovor o objektívnom dobre, o takzvaných absolútnych hodnotách, ktoré aj bez toho, aby o tom tento človek vedel, patria Bohu. Čo je dobro, láska, objektívna pravda.

Ako súvisí obrátenie s pokáním? Čo toto slovo v sebe nesie?

Pokánie dnes nie je populárne slovo, lebo má v sebe akúsi negatívnu konotáciu. Biblicky znamená odvrátenie sa od niečoho, čo je zlé, k tomu, čo je dobré. Ide vlastne o obrátenie orientované na Boha, ktorý je najvyšším dobrom. Vezmime si prvú časť – odvrátenie sa od zlého. Znamená to, že si uvedomujem, že niečo v mojom živote je zlé, v niečom konám zle, dopúšťam sa hriechu. Ďalšie nepopulárne slovo. Hriech je niečo, čo ubližuje druhým a v konečnom dôsledku aj mne. Aby som sa mohla od tohto zla odvrátiť, musím si najskôr uvedomiť, že je to zlé, nechcem to a zriekam sa toho. Pokánie spočíva v zriekaní sa zla, ktoré je vo mne, v mojom živote. Dôležitým prvkom pokánia je ľútosť. Je mi ľúto, že som niekomu ublížila, že som niekým manipulovala, že som seba zotročila a podobne. A obraciam sa k Bohu, ktorý mi odpúšťa, oslobodzuje ma od toho, čo bolo. Pod jeho vládou sa potom učím dobru, ako pravej láske, ktorá nemanipuluje, nezneužíva, nezotročuje. Pokáním sa teda oddeľujeme od toho, čo bolo v našom živote zlé, a kráčame na stranu dobra. Bez pokánia niet obrátenia. 

Sestra Veronika počas prednášky na duchovnej obnove. Foto: archív sr. Veroniky

Môže to celé vyznieť, že je to iba na človeku. Ja sa musím postiť, musím sa zmeniť, obrátiť sa… Dokáže to človek sám?

Keby to bolo iba o zmene morálky, byť lepším človekom, kvôli tomu sa postiť, môže to robiť aj nekresťan. Šlo by len o nejakú sebadisciplínu. Aj to je dobré, ale je to iba o človeku. Zatiaľ čo celá pôstna doba – pokánie i obrátenie – je o Bohu. Už len to, že si človek uvedomuje potrebu zmeny života, teda obrátenia sa, je pôsobenie Boha vo mne. Kresťan sa však neobracia k sebe samému, k svoju lepšiemu „ja“, ale k Ježišovi Kristovi, v ktorého verí a ktorému sa učí veriť. So svojou úbohosťou a slabosťou sa obraciam k tomu, ktorý je viac ako ja. Stvoril ma, vie, kto som, prijíma ma. Ponúka mi svoje milosrdenstvo a cestu života, ktorú si ja sama nevymodelujem. Boh mi podáva ruku, chce ma viesť životom a učiť ma žiť inak. Preto je to o Bohu.

Ako nás Boh učí, vedie?

Napríklad, keď sa stretávam s Ježišom v modlitbe, prečítam si nejakú časť z evanjelia, kde je Pán Ježiš a niečo hovorí, je dobré uvedomiť si, že to hovorí mne. Keď hovorí: “Kto si ty, že súdiš svojho brata?”, hovorí to mne. Pokračujem v dialógu s Ježišom a rozprávam sa s ním o tom, ako to vlastne ja žijem vo svojich vzťahoch. Prosím ho, aby sa mi pripomínal, aby mi pomáhal konkrétny vzťah alebo vzťahy žiť inak. Príde ďalší deň, som, napríklad, v kancelárii, kde sa začne rozprávať o tých, čo tam nie sú, a ja zvažujem, či sa zapojím do ohovárania alebo budem ticho. Je pri mne Ježiš a ja sa nemôžem tváriť, akoby tam nebol, akoby som od neho nič nepočula. Vďaka jeho prítomnosti sa do tejto konverzácie nezapojím. Nie je to len o mojej sile, lebo doteraz sa mi to nedarilo. Je to teraz vďaka Ježišovi, pri ňom si uvedomujem, čo je správne. Keď ho poslúcham, je s tým spojená Božia milosť, sila od Boha, vďaka ktorej dokážem odolať pokušeniu. 

Pôstna doba smeruje k Veľkej noci. Keď sa snažím prežiť ju naozaj duchovne, čo to prinesie na konci pôstu?

Pôstna doba je obdobím, kedy si uvedomujeme hlbokú skláňajúcu sa Božiu lásku. Boh sa k nám sklonil skrze kríž Ježiša Krista až do priepasti biedy a zla človeka. Ježiš je Boží Syn, ale ako človek zobral na seba všetko zlo človeka oddeleného od Boha, aby sa ako človek mohol spojiť s človekom v jeho biede a takto ho z nej vyviesť do života v Božej láske a pravde. Pretože vstal z mŕtvych, nad týmto zlom zvíťazil. To je naša viera vo vzkrieseného Krista. Týmto víťazstvom nám otvoril cestu zo zla do dobra, z tmy do svetla, zo smrti do života. Podáva nám ruku, aby sme sa jej chopili, teda uverili mu. Môžeme však odmietnuť a zostať tam, kde sme, on nás bude rešpektovať. Ale ak si uvedomíme hĺbku toho, čo Ježiš urobil na kríži pre každého človeka, ak v neho uveríme, že on je cestou a pravdou vedúcou ku skutočnému životu, ktorý pokračuje aj cez prah smrti, potom môžeme prežívať Veľkú noc ako oslavu života, porážku zla v nás. Je to veľká oslava. Dáva nám zažiť, že v Bohu môžeme byť šťastní, aj keď plačeme a trpíme, lebo vieme, že náš život je v ňom, v jeho rukách. A tento život sa nedá zničiť. Je to večný život.

Modlitebný večer adventných duchovných cvičení „Na ceste ku kresťanskej zrelosti“, december 2020.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.