Dejiny ľudstva sú plné fascinujúcich a zaujímavých udalostí. Aj keď je vnímanie času relatívne, jeho plynutie už nie a v spleti dátumov a rokov sa môže ľahko stratiť širší pohľad na udalosti. Tak sa môže človeku privodiť pocit, že sa nejaká udalosť stala veľmi dávno, alebo iná sotva pár rokov dozadu – a pritom sa oboje odohrali v ten istý čas.

Existuje mnoho historických míľnikov, ktoré by dnešný človek inštinktívne vložil do odlišných období – aj keď je opak pravdou. Prinášame niekoľko zaujímavých paradoxov, ktoré môžu pozmeniť váš pohľad na vnímanie času v dejinách.

Medzi tie najznámejšie príklady patrí asi fakt, že moderný človek sa mohol stretnúť s mamutmi. A to pomerne „nedávno“ – približne 3 600 až 4 000 rokov dozadu. Akurát nájsť by ich nebolo už také ľahké, keďže posledné mamuty zrejme žili v tejto dobe len na Wrangelovom ostrove v arktickom mori.

Pre perspektívu, v období začiatku 18. storočia pred Kristom, keď mali na spomínanom ostrove prežívať posledné mamuty, vládol v Babylone kráľ Chammurapi. Toho si pamätáme hlavne pre jeho zákonník, známy princípom oko za oko, zub za zub.

Iné porovnanie: Veľkú pyramídu v Gíze dokončili Egypťania v 26. storočí pred Kristom, zatiaľ čo v období okolo 20. až 17. storočia pred Kr. bujnela v Egejskom mori minojská civilizácia, prvá známa vyspelá kultúra v Európe.

Mamut z jaskyne v Rouffignac. Foto: wikimedia

Štúr a fax

Prirodzene, táto perspektíva je pre moderného človeka už často príliš vzdialená. Prejdime teda k niečomu, čo si predstaviť vieme, napríklad to, že v dobe, keď žil a tvoril Ľudovít Štúr, existoval už vo svete primitívny fax.

V rokoch 1843 získal škótsky vynálezca menom Alexander Bain uznaný patent na prístroj, ktorý dokázal posielať jednoduché znaky cez kábel pomocou dvoch synchronizovaných kyvadiel. Stroj sa volal „elektrický tlačiarenský telegraf“. Prvotný prístroj, ako správne čakáte, nedokázal ešte poslať veľmi kvalitné obrazy.

V roku 1848 si preto dal patentovať anglický vynálezca Frederick Bakewell vylepšený „obrazový telegraf“, ktorý však tiež nedosiahol široké komerčné využitie. Na Slovensku v tom čase vládla revolučná nálada a naši národovci v ozbrojenom povstaní vytiahli proti uhorskej vláde za práva slovenského národa. Nevedno, či by im fax bol v niečom pomohol, možno by ich mohol ešte viac rozptýliť.

Napokon, fax dokázali nahradiť aj neskôr, keď tragicky zahynul Ľudovít Štúr. Potom, ako sa nešťastne postrelil pred Vianocami a po Novom roku 1856 zomrel, si jeho priatelia a známi, dobová elita, dali vedieť o tejto tragédii klasickými spôsobmi.

Smutná správa Janka Štúra o smrti jeho brata Ľudovíta. Foto: wikimedia

Nielen herné konzoly

Japonská herná spoločnosť Nintendo je známa predovšetkým mladšej generácii. Dnes ide o jedného z gigantov herného priemyslu vlastniaceho najlepšie zarábajúcu mediálnu franšízu na svete – Pokémon. Menej ľudí však vie, že Nintendo vzniklo už v období, keď v Londýne vyčíňal známy sériový vrah Jack Rozparovač.

Titulka časopisu Puck: Ako asi vyzerá Jack Rozparovač? Foto: wikimedia

Takzvaný vrah z Whitechapelu prvýkrát udrel v roku 1888. Sústreďoval na mestskú časť Whitechapel, podľa ktorej dostal svoje vtedajšie meno. Predpokladá sa, že Rozparovač pôsobil do roku 1891, aj keď s istotou je mu pripisovaných len päť obetí z roku 1888.  

Na druhej strane sveta v Japonsku medzitým vznikla v roku 1889 spoločnosť Nintendo, ktorú založil Fusadžiro Jamauči. Pôvodným poslaním spoločnosti bola výroba hracích kariet, až v 70. rokoch 20. storočia sa spoločnosť preorientovala na videohry.

Posledné spojenie s Konfederáciou

Prenesieme sa teraz za veľkú mláku. Rok 2007 bol v USA poznačený krachom na burze, ktorý spustil celosvetovú ekonomickú krízu a v roku 2008 zasiahol aj Európu vrátane Slovenska. Následne vyhral prezidentské voľby Barack Obama a stal sa prvým černochom v Bielom dome, a zároveň – možno to prekvapí – zomrela posledná vdova po konfederačnom bojovníkovi z americkej občianskej vojny.

Môže to znieť neuveriteľne. Koniec koncov, občianska vojna v USA prebehla v rokoch 1861 až 1865. K tejto skutočnosti však došlo relatívnou zhodou náhod. Príbeh začal u vtedy 16-ročného Williama Cantrella, ktorý v roku 1861 narukoval do vojska južanskej Konfederácie.

O dva roky bol zajatý armádou Únie a po vojne odišiel žiť do Arkansasu, kde si založil rodinu. V roku 1929 však ovdovel. Vtedy ešte násťročná Maudie Hopkinsová pracovala u Cantrellovcov ako upratovačka a pomocníčka v domácnosti.

Keď mal Cantrell 86 rokov, ponúkol 19-ročnej Hopkinsovej dohodu – ak sa zaňho vydá a bude sa oňho starať, odkáže jej svoj dom aj pozemky. Maudie, ktorá pochádzala z chudobných pomerov 10-člennej rodiny, pristala a vydala sa za Williama.

Cantrell umrel tri roky nato a ako sľúbil, odkázal Maudie svoj majetok. Tá sa neskôr vydala ešte trikrát a splodila tri deti. Umrela 17. augusta roku 2008. Takmer sa teda dožila zvolenia prvého čierneho prezidenta v dejinách. V čase jej smrti ale už bolo zrejmé, že Obama je favorit a voľby vyhrá.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0