Očkovacia látka Sputnik V proti ochoreniu COVID-19 vyrábaná v Rusku sa stala predmetom rokovania vlády. Premiér Igor Matovič tvrdí, že by sa ňou dali zaočkovať milióny Slovákov. Viacerí ministri sú opatrnejší a chcú vyčkať na schválenie ruskej vakcíny v EÚ. Niektoré médiá a politici sa však Sputniku obávajú ešte oveľa viac.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) prišiel začiatkom týždňa na Facebooku s video anketou, v ktorej sa ľudí pýtal, či by v alarmujúcej pandemickej situácii, aká na Slovensku momentálne vládne, nakúpili ruské vakcíny Sputnik V, keby na to mali právomoc.

„V prípade vakcín by sme nemali pozerať na geopolitiku. Som presvedčený, že ak by sme ‚Sputnika‘ na Slovensku dnes k dispozícii mali, tak by sa ním milióny ľudí zaočkovať dali.“

Otázku prípadného použitia očkovacej látky Sputnik riešila i pandemická komisia, na ktorej padol návrh, že by vláda mala uvažovať aj o takomto kroku. Kabinet Igora Matoviča o veci rokuje na dnešnom (18. 2.) zasadaní.

„Všetci špičkoví slovenskí odborníci na infektológiu, imunológiu a epidemiológiu prišli na zasadnutie komisie so stanoviskom, že vzhľadom na katastrofálne meškanie dodávok EÚ registrovaných vakcín… je namieste, aby vláda začala rokovať s ruskou stranou o dodávke vakcín Sputnik V…“ odkázal premiér v ďalšom statuse, ktorý na sociálnej sieti uverejnil krátko pred videom s anketovou otázkou o nákupe ruskej vakcíny.

Na vzťah k rôznym vakcínam sme sa ešte minulý týždeň pýtali v exkluzívnom prieskume pre Štandard. Výsledky ukázali, že Slováci o vakcínach nerozmýšľajú politicky, najväčšia časť opýtaných – 28,6 percenta – ochotne prijme akúkoľvek schválenú vakcínu. Ruská vakcína sa však stretla s väčšou priazňou ako ostatné typy vakcín, či už zo Západu alebo z Číny. Vybralo by si ju 16,7 percenta opýtaných. Ak si chcete pozrieť celý výskum verejnej mienky, kliknite na tento odkaz:

Svätá vojna proti Sputniku?

Matovič v statuse o Sputniku dodal, že niektorí politici a političky na pandemickej komisii viedli voči tomuto názoru odborníkov doslova „geopolitickú ‚svätú‘ vojnu“.

Podľa informácií portálu Aktuality.sk bola na utorkovej pandemickej komisii jasne proti ruskej vakcíne iba ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Argumentovať mala údajne tým, že ide o „geopolitickú zbraň Moskvy“.

Krajniak je za

Použitiu očkovacej látky ruskej výroby je naklonený aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Privítal by, ak by si Slováci mohli vybrať vakcínu, ktorou by sa mohli dať zaočkovať proti najviac skloňovanému infekčnému ochoreniu.

„Som za to, aby sme pomohli čo najviac ľuďom a aby si, pokiaľ je to možné, mohli vybrať, čím sa nechajú zaočkovať,“ uviedol Krajniak pred štvrtkovým rokovaním vlády. Pripomenul, že odborníci na pandemickej komisii z medicínskeho hľadiska vnímajú pozitívne možnosť rozšíriť očkovacie látky proti covidu aj o ruskú vakcínu.

Krajniak zároveň poukazuje aj na správy z pedagogického prostredia o prípadoch vedľajších účinkov po očkovaní vakcínou od firmy AstraZeneca. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) totiž informoval, že mnohí učitelia či pedagogickí pracovníci nemajú z tohto dôvodu záujem sa očkovať vakcínou od AstraZeneca, ale dali by sa vraj očkovať Sputnikom.

Bez registrácie nie

Momentálne sa na Slovensku používajú tri rôzne druhy vakcín: od spoločností Pfizer/BioNTech, AstraZeneca a Moderna. Ruská vakcína Sputnik však nemá zatiaľ registráciu u Európskej liekovej agentúry (EMA) a ani o ňu zatiaľ nepožiadala. Nie je schválená ani slovenským Štátnym úradom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Práve chýbajúce registrácie na európskej či aspoň národnej úrovni chýbajú pri Sputniku V liberálnym ministrom za SaS.

Šéf rezortu hospodárstva a líder SaS Richard Sulík zdôrazňuje postoj svojej strany, že akákoľvek vakcína musí mať pred používaním odobrenie príslušného európskeho alebo slovenského orgánu.

„Ak to má byť na Slovensku uvedené do obehu, tak schválené buď Európskou liekovou agentúrou, alebo našim Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv,“ povedal Sulík.

Podobne ako Sulík sa k veci stavia aj nominant SaS v kresle ministra zahraničných vecí Ivan Korčok. Ten tvrdí, že vraj neodmieta vakcínu Sputnik V preto, lebo je ruská, ale má podľa vlastných slov výhrady voči tomu, že sa má dostať do členských štátov bez schválenia Európskou liekovou agentúrou. Korčokov nie práve pozitívny postoj k Rusku je však všeobecne známy.

„Ak európskou certifikáciou prešli doteraz všetci výrobcovia vakcín, nerozumiem, prečo Sputnik doteraz nepožiadal o schválenie v EÚ. Práve toto je hlavný dôvod, že okolo Sputniku je veľa politiky a neistoty. Žiadam preto Európsku komisiu, aby okamžite vyzvala výrobcov Sputnika na dodanie potrebných podkladov na certifikáciu ich vakcíny,“ napísal Korčok na svojom facebookovom profile.

Spoľahnúť sa na odborníkov

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) je presvedčený, že krajina a jej reprezentanti kúpia vakcínu, ktorá bude mať všetky certifikáty. „Ako neodborník v tejto oblasti budem veriť, že sa rozhodnú správne. Dôležité je, aby sme mali čo najviac zaočkovaných ľudí,“ povedal Mičovský.

Aj minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina) uviedol, že bude počúvať rady odborníkov a podľa toho sa pri ruskej vakcíne rozhodne.

Biochemik Pavol Čekan v Rádiu Expres k ruskej vakcíne Sputnik V poznamenal, že aj napriek publikácii v uznávanom medzinárodnom odbornom časopise Lancet je pre nás stále garanciou efektivity a bezpečnosti Európska lieková agentúra (EMA).

Pripomeňme, že ruská vakcína zatiaľ neprešla niekoľkomesačným schvaľovacím procesom EMA, pričom ruský výrobca o jej schválenie liekovú agentúru zatiaľ ešte ani nepožiadal. Očkovacia látka Sputnik V nemá ani registráciu Európskej komisie.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí aj infektológ Pavol Jarčuška z pandemickej komisie vlády v utorok podľa Denníka N napriek tomu pripustili, že Slovensko by mohlo využívať Sputnik V skôr, ako ho schváli EMA. Podobne sa správalo napríklad Maďarsko, kde sa Sputnik už dávnejšie využíva.

Neveriaci Valášek

Hoci z vyššie uvedených reakcií slovenských ministrov sa zdá, že žiadna veľká „svätá vojna“ proti Sputniku sa na slovenskej politickej scéne nekoná, niekde v úzadí predsa len cítiť, že o Sputniku sa hovorí inak práve kvôli tomu, že je z Ruska. Ešte viac to platí pre niektoré médiá, ktoré sa nenechajú o potrebe ďalšieho druhu vakcíny presvedčiť ani vedeckými argumentami, ani názormi zo zahraničia.

Pritom napríklad už aj nemecká kancelárka Angela Merkelová začiatkom februára vyhlásila, že každá vakcína je vítaná. Vyjadrila sa tak v rozhovore pre verejnoprávnu ARD po zverejnení výsledkov štúdie v odbornom časopise Lancet, podľa ktorej má vakcína Sputnik 91 percentnú účinnosť.

Napriek ubezpečeniam vedcov a vyjadreniam zahraničných lídrov ako je Merkelová sa zdá, že voči ruskej vakcíne vládne najmä v liberálnej časti spoločnosti odpor, ktorý je založený skôr na ideologickom ako odbornom presvedčení.

Poslanec a predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) tvrdí, že od vedcov, ktorí schvaľujú liečivá na Slovensku počul, že Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na to, aby sa dalo zodpovedne posúdiť, či je vakcína Sputnik bezpečná. Pripomína pritom, že jediná krajina v EÚ, ktorá ruské očkovanie používa je zatiaľ Maďarsko.

„Naši vlastní diplomati hlásia, že autorizáciu Sputnik dostal len pod silným politickým tlakom od (maďarskej) vlády,“ píše Valášek na facebookovom profile strany Za ľudí. Pýta sa pritom, či by Sputnik vôbec prešiel testami v EMA a prečo ruský výrobca tejto vakcíny o registráciu u Európskej liekovej agentúry ešte nepožiadal.

Podľa Valáška by sa malo Sputnikom očkovať až po schválení zodpovednými úradmi. To však trvá mesiace. Čas je pritom to posledné, čo teraz máme, keď Slovensko drží svetové prvenstvo v počte úmrtí na covid na milión obyvateľov.

Polopravdy o Sputniku

Práve strana Za ľudí na čele s vicepremiérkou Remišovou je najhlasnejším kritikom premiérovho návrhu na urýchlené schválenie používania ruskej vakcíny po vzore Maďarska, ktoré s vedomím EÚ obišlo európskeho liekového regulátora, aby urýchlilo schválenie vakcíny na svojom území. Prvé vakcíny Sputnik mali naši južní susedia ešte vlani v decembri, ale ich použitie schválili maďarské úrady až 7. februára.

Aj europoslanec mimoparlamentnej strany Spolu Vladimír Bilčík podobne ako vicepremiérka Remišová tvrdil, že Rusi nemajú dostatočné výrobné kapacity na to, aby pokryli dodávky pre európske krajiny, že dodávajú len zlomok vakcín a Srbom vraj poslali málo dávok.

Tvrdenia europoslanca Bilčíka však nie sú celkom pravdivé. Napríklad Mexiko má podľa agentúry Reuters od februára do apríla dostať vyše 7,5 milióna vakcín Sputnik a prezidenti oboch krajín hovorili dokonca o 25 miliónoch, ktoré by mali byť dodávané postupne.

Aj Argentína už dostala z Ruska státisíce dávok tejto očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 a jej očkovací plán je na tejto vakcíne postavený. Srbsko už s Moskvou rokuje o tom, že by mohlo vakcínu Sputnik V vyrábať na svojom území.

Médiá, ktoré žijú v dobe Studenej vojny

Ďaleko otvorenejšiu kritiku na tému Sputniku nájdeme v liberálnych médiách. K lídrom patrí komentátor Peter Schutz z denníka SME, ktorý považuje Rusko za hrozbu číslo jeden, aj teraz vo svojom komentári píše, že štvrtkové „rokovanie vlády o Sputniku je vabank so zdravím Slovákov a geopolitická anarchia“. Odporúčanie odborníkov, aby vláda s Ruskom začala rokovať o prípadnom nákupe očkovacej látky Sputnik V, považuje za naplnenie najhoršej nočnej mory.

Schutz v súvislosti s debatou o prípadnom použití vakcín Sputnik na Slovensku píše o „maďarskej skratke“ a tvrdí, že Rusi do sveta iba vypustili hoax, keď tvrdili, že EMA požiadala o registráciu. V skutočnosti si podľa komentátora Moskva pýtala iba „akúsi informáciu o podmienkach schvaľovacieho procesu“.

Napriek tomu, že Sputnik v Lancet dopadol napriek počiatočnej skepse odborníkov dobre, si Schutz myslí, že medzinárodná štúdia nevyčerpala všetky otázky a požiadavky tak, ako by to bolo pri certifikácii liekovou agentúrou.

V podobne odmietavom duchu sa vyjadril aj Filip Obradovič z Denníka N, hoci skôr ako na vakcínu cielil na populizmus premiéra. Novinár píše, že sa v prípade debaty o vakcíne Sputnik opakuje „ten istý scenár, ktorý sledujeme vždy, keď je Igor Matovič pod tlakom a potrebuje odviesť pozornosť od podstaty“.

Obradovič považuje debatu o ruskom očkovaní za snahu premiéra prekryť katastrofálnu situáciu, ktorá nastala napriek tomu, že v januári Matovič na vláde opäť pretlačil plošné testovania, ktoré zase boli podľa novinára snahou premiéra zamiesť pod koberec predošlý mesiac nič nerobenia.

Aj Týždeň sa v tejto veci očakávane pridal na stranu liberálnej časti mediálneho a politického spektra. Eugen Korda na jeho stránkach varuje, že úvahy premiéra o tom, že vláda obíde Európsku liekovú agentúru a nechá ruskú vakcínu Sputnik schváliť iba v slovenskom Štátnom ústave pre kontrolu liečiv, predstavujú okrem zdravotných rizík aj riziko, že by Slovensko mohlo byť vtiahnuté do ruskej sféry vplyvu.

Diskusie o tom, či je ruská vakcína „geopolitickou zbraňou“, ktorá nás môže vtiahnuť pod vplyv Moskvy, alebo vyvolať na Slovensku „geopolitickú anarchiu“ sú zrejme predčasné, keďže väčšina predstaviteľov kabinetu Igora Matoviča ešte pred rokovaním vlády vyhlásila, že použitie Sputniku V by bolo možné až po schválení Štátnym úradom pre kontrolu liečiv.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.