V čo veria muži na opačnej strane zábran? Sonda do duše ruských silovikov

Na snímke policajti a ľudia počas protestu, na ktorom požadovali prepustenie uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného 31. januára 2021 v Petrohrade. Foto: TASR/AP

Rusko po zadržaní a neskoršom odsúdení opozičného aktivistu Alexeja Navaľného zasiahla vlna protivládnych protestov, počas ktorých bezpečnostné zložky zadržali tisíce demonštrantov. Svedectvá účastníkov následne zaplnili svetové médiá. Čo si však myslia, a v čo veria muži na opačnej strane zábran, sa doteraz pýtal len málokto. Pod prilbami, ochrannými odevmi a kuklami sa však skrývajú tiež ľudia so svojím pohľadom na svet.

Troch silovikov, ako v Rusku nazývajú zamestnancov silových zložiek a rezortov, sa rozhodol vyspovedať ruský opozičný portál Meduza. Na otázky týkajúce sa protestov, ruskej opozície a stavu v krajine pod vládou Vladimira Putina odpovedali Michail (zmenené meno), ktorý pôsobil pri protestoch ako operatívec ministerstva vnútra, Alexej Trifonov, bývalý riaditeľ nižnogorodského centra pre boj s extrémizmom a Sergej (zmenené meno), bývalý zamestnanec protiteroristického oddelenia ruského ministerstva vnútra.

V Rusku nemôžeme do davu strieľať ani gumovými projektilmi

Potenciálne nebezpečných lídrov zatýkajú u nich doma ešte do začatia protestov, približuje prácu ruských bezpečnostných zložiek Michail. Následne silovici vykonávajú námatkové prehliadky pri východoch z metra smerom k miestu plánovanej demonštrácie, kde sú vytypovaní a zadržaní potenciálne agresívni demonštranti s nožmi alebo svetlicami. V prípade, že demonštrácia nebola povolená, sa príslušníci bezpečnostných zložiek snažia obsadiť miesto jej konania. Ak sa demonštrantom predsa len podarí vytvoriť skupinky, podľa Michaila sú v každej z nich vopred nasadení operatívci, ktorí identifikujú formálnych vodcov, alebo prirodzené vodcovské tipy. Operatívci následne dávajú dohodnutý signál príslušníkom poriadkových jednotiek OMON, takzvaným „Omonovcom“, ktorí označené osoby zatknú a dav tak pripravia o lídrov.

Rizikovým faktorom sú podľa Michaila provokatéri, ktorí chodia na demonštrácie cielene vyvolávať konflikty. Zdôrazňuje, že omonovcov je dobre mierenou dlažobnou kockou jednoduché naštartovať do módu bojovníka, keď začnú každého vnímať ako hrozbu a biť dav hlava nehlava. Tomuto faktoru pripisuje aj neslávne známe video z Petrohradu, kde ruský silovik počas nedávnych protestov surovo skopol okoloidúcu starenku. „Som si istý, že ten bojovník nie je žiaden zver. Dostal do tváre slzotvorným plynom, alebo len v poslednom okamihu zrazu zbadal približujúcu sa siluetu a odkopol ju. V takej situácii je už rozzúrený. Áno, niekomu priletí. Niekomu sa jedna ujde neprávom, no treba chápať, že v dave si jedným zo spolupáchateľov. Netreba si myslieť, že ak niekto vedľa teba bije omonovca a ty len tak stojíš, tiež nedostaneš ranu. V takej situácii už si nikto vyberať nebude,“ hovorí bývalý operatívec.

Trifonov v tejto súvislosti dodáva, že zodpovednosti sa nevyhne takmer nikto, kto na silovika v dave zaútočí. „Každý je identifikovaný a zadržaný. Najmä v takom megapolise, ako je Moskva. Kamery sledujú človeka po celý čas cestou z protestu až k nemu domov,“ hovorí.

Všetci traja respondenti tiež zdôraznili, že zásahy proti demonštrantom nie sú napriek pochybeniam jednotlivcov podľa ich názoru v Rusku nijak surové. Cieľom podľa Tifonova nikdy nie je zadržať všetkých demonštrantov tak, ako sa tomu dialo v Bielorusku, ale len lídrov, aby mohli dav rozpustiť.

Podľa Sergeja sú napríklad ruské bezpečnosnté zložky mäkšie voči demonštrantom nie len v porovnaní s Bieloruskom, ale aj niektorými západnými krajinami. „Problémom je, že tu nemáme Paríž a my nemôžeme do ulíc poslať žandárov so samopalmi, ktorí povedia: ‚No dobre. Žlté vesty a teraz čo? Teraz dvakrát vystrelíme a všetci sa rozutekáte.‘ U nás našťastie od roku 1993 nie je prax strieľania do davu. A tak je to správne,“ povedal Sergej, pričom zdôraznil, že ruské bezpečnostné zložky nemôžu proti davu používať ani len gumené projektily.

Príslušník môže byť proti Putinovi, ale rozhodne nebude za hentaký dav

„Samozrejme, medzi zamestnancami (silových zložiek) sú rôzni ľudia. Nie všetci majú radi Putina. Mnohí sa sťažujú na malé výplaty, avšak keď im povedia, budú robiť všetko, čo sa od nich žiada. Je to ich robota. Celý život nosia náplecníky. O to viac, keď vidia tú mládež, ktorá im chce jednu… (udrieť ich), ktorá kričí „odpad, hanba Ruska“, rýchlo sú v tom momente všetci za Putina. Príslušník môže pritom byť proti Putinovi, avšak rozhodne nie je za hentaký dav,“ vysvetľuje všeobecný vzťah k demonštrantom a opozícii Michail.

Podľa slov Trifanova sú aj medzi silovikmi podporovatelia Navaľného, pričom niektorí dokonca natáčajú videá na jeho podporu. Väčšina však opozičníka vníma ako agenta Západu.

Sergej pri otázke podpory Navaľného zdôrazňuje, že v silových zložkách platí „zákon veľkých čísiel“. „Vo veľkom kolektíve sa vždy nájde nejaký blázon, ktorý bude súcitiť s Navaľným, alebo hoci aj s Čikatilom [Andrej Čikatilo – sovietsky sériový vrah a kanibal, red.].“

Zrážky príslušníkov jednotiek OMON s demonštrantami podporujúcimi opozičníka Alexeja Navaľného. Zdroj: YouTube.

Ak človek ukradol peniaze a postavil fabriku, aj to je fajn

„Áno, v štáte sú problémy s korupciou. Aj príslušníci [bezpečnostných zložiek] to vidia. No korupčníkov nezatvára Navaľnyj. Zatvárajú ich zamestnanci FSB a BEP. Pričom ich zatvárajú kopy,“ zdôraznil Trifanov s tým, že väzba sa nevyhýba ani ministrom. Hoci negatív je viac, treba podľa jeho názoru vnímať aj pozitívne veci. „Koľko postavili mostov, ciest a iných objektov? Koľko peňazí ide len na materinský kapitál [podpora pri narodení detí, red.]. Teraz ho už aj za prvé dieťa preplácajú. Ja si veľmi dobre pamätám deväťdesiate roky a začiatok milénia. Výplaty u nás boli minimálne. Ľudia žili s prázdnymi chladničkami a len sa tak nejak prebíjali,“ povedal.

Zástancom zásadných zmien nie je ani Michail. „Na čo sú hrdí Ukrajinci? ‚My sme slobodní a vy ste otroci.‘ V čom sú slobodnejší? Ak je hento sloboda, tak ju môžem… do úst takú slobodu. A pritom väčšina ľudí išla na Majdan úprimne rozhnevaná činmi Janukoviča. Čo sa však stalo s ich štátom? Všetko je horšie a horšie. Ak je toto demokracia, chcem žiť v monarchii, aby bolo všetko jasné a pokojné“.

Aj podľa Sergeja je, žiaľ, korupcia bežným javom, ktorý sa vyskytuje aj v Spojených štátoch, alebo Británii. „Ak človek ukradol peniaze a postavil fabriku, budiš. Za aké iné peniaze sa dá postaviť fabrika, ak nie za ukradnuté? Veď všetci vieme, ako sa vždy získava takýto kapitál,“ verí bývalý zamestnanec ministerstva.

„Jedného dňa budeme hodnotiť dejinnú úlohu Putina. Veď on nie je večný, hoci možno ešte prechladne na našich pohreboch. Daj mu boh pevného zdravia! No ja si myslím, že urobil maximum toho, čo mohol. Môžeme mu vyčítať, že u nás niečo nie je, no to budú naše detské želania a nie čosi, čo on mohol reálne urobiť,“ povedal.

„Jeden z patriarchov sovietskej éry, bol to buď Pimen, alebo Alexej I., po liste Solženicyna vedúcim predstaviteľom štátu, v ktorom spisovateľ kritizoval cirkevnú hierarchiu, povedal: ‚Strávil by si aspoň deň v mojich topánkach.‘ To sa dá povedať aj všetkým kritikom Putina. Každý by na jeho mieste utekal so slovami ‚Odvoľte ma!‘ Čeľaď bude vždy šíriť klebety o tom, že vladár je rovnako nízky ako sme my. Tu treba mať na pamäti puškinove: ‚Klamete!‘ A skutočne klamú. Práve preto sú oni čeľaď a on prezident. Pozri, vyhodia ťa z Medúzy za takéto články a po revolúcii sa spolu budeme viezť v jednom vagóne v prešívaných bundách s nápisom ‚Putinista‘,“ ukončil rozhovor Sergej.


Ďalšie články