V diskusiách sa relatívne často objavuje otázka ohľadom konvencií osobných mien v kresťanstve a islame. Obe náboženstvá predsa vychádzajú z podobných základov Starého zákona, preto sa spoločne so židovstvom nazývajú v anglosaskom svete aj abrahamické náboženstvá – podľa biblickej postavy Abraháma, ktorú majú spoločnú.

Moslimovia sú celosvetovo známi svojimi zvykmi pri krstných menách. S humorom by sa dalo povedať, že skoro každý moslim sa volá po prorokovi Mohamedovi alebo podľa jedného z jeho titulov (Ahmed, Mahmud či Mustafa).

Je to zároveň jeden z viditeľných vonkajších rozdielov medzi kresťanmi a moslimami. Európania, respektíve kresťania všeobecne, sa na rozdiel od moslimov bežne nehonosia menom ústrednej postavy ich náboženstva. To vychádza z viacerých základných rozdielov oboch náboženských smerov.

Hlavný rozdiel medzi Ježišom Kristom a Mohamedom je teologický – Ježiš nie je v kresťanstve len prorokom, ale aj Bohom, respektíve jedna z jeho osôb. S tým prirodzene súvisí druhé prikázanie desatora Nevezmeš meno Božie nadarmo. V tomto ohľade existovali a existujú rozdiely v kresťanskom vnímaní Ježiša a jeho (ne)božskosti, avšak ide o hlavný rozdiel oproti islamu.

Mohamed je na druhej strane v islame len človek, prorok a boží posol. Inak povedané, porovnávať Ježiša a Mohameda sa v tomto smere nedá. Ekvivalentná k Mohamedovi je v kresťanstve skôr osoba Mojžiša.

To je zrejme hlavný dôvod, prečo moslimovia nemajú problém s používaním mena Mohamed, zatiaľ čo u nás nenájdete veľa detí nazvaných Ježiš. Naopak, nazývať deti Alah (Boh) je v mnohých moslimských krajinách rovno zakázané.

Nie je Kristus ako Kristus…

Nie je to však tak, že by kresťania svoje deti vôbec nenazývali na počesť Ježiša Krista. Deje sa to však väčšinou nepriamym spôsobom. A aby sme zistili, ako sa to deje, musíme si najprv vysvetliť význam mena Božieho syna.

V slovenčine ho poznáme ako Ježiš. Toto meno vychádza z latinského tvaru Iésús, pričom ide o latinizované grécke pomenovanie Ιησους (Iesous), ktoré je prevzaté z hebrejského mena ישוע‎ (Ješua). Ide o alternatívnu verziu mena Jehošua, čo znamená Spasiteľ.

Ježiš sa niekedy nazýva aj s prídomkom „z Nazaretu“ alebo Ježiš „Nazaretský“ – podľa mesta, kde prežil detstvo. Neskôr sa preňho zaužíval prídomok Kristus z gréckeho christós, čo znamená pomazaný. Starí kresťania používali predtým pre Ježiša „priezvisko“ Chrestos, čo v preklade znamená dobrý. Z tohto mena pochádza aj naše pomenovanie pre kresťanov.

Christos aj Chrestos sú relatívne časté grécke mená, ktorých pôvod siaha hlbšie do minulosti. Meno inšpirované Ježišom Kristom je zrejme až Krištof, z gréckeho Χριστόφορος (Christóforos), čo znamená „nositeľ Krista“. Vysvetľuje sa vo význame, že daný človek nosí Krista v srdci, čím si ho ctí.

…ani Ježiš ako Ježiš

Čo sa týka Ježišovho krstného mena, ani jeho užívanie nie je v kresťanstve tak úplne tabu. Tu sa o slovo hlási synkretická podstata kresťanstva a rozdiely sa začínajú tvoriť podľa hraníc jednotlivých kultúr a národov.

Od 14. storočia sa používanie krstného mena Ježiš (Jesús) rozmohlo v krajinách Pyrenejského polostrova. Z pohľadu tamojších katolíkov nešlo o porušenie druhého prikázania, ale o spôsob, akým si uctiť Boha.

Nositeľov mena Ježiš teda nájdeme v Španielsku, Portugalsku, ale aj v ich bývalých kolóniách – v krajinách ako Mexiko, Brazília, Kolumbia a ďalšie.

V anglosaských krajinách sa občas objaví meno Ježiš v tvare Joshua, prevzaté priamo z pôvodného hebrejského tvaru. Nemusí však vyslovene odkazovať na Ježiša Krista – v Starom zákone sa vyskytuje viacero postáv s týmto menom, napríklad v knihe Józuovej/Jošuovej. Niekedy sa preto Jozue špecifikuje ako syn Núnov, aby sa odlíšil od Ježiša.

Kresťania však ďaleko viac obľubujú biblické mená Ježišových učeníkov. Ján, Lukáš, Marek, Adam, Jakub či Šimon patria dodnes na Slovensku (a aj inde) k najpoužívanejším osobným pomenovaniam. V prípade, že niekto chcel v našom prostredí nazvať svoje dieťa na počesť Ježiša, užíval skôr už spomenuté meno Krištof.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0