Popolcová streda bez popola na čele

Popolcová streda sa tento rok odohráva inak, ako sme boli zvyknutí po minulé roky. Veriaci krížik z popola na čelo nedostanú, ale napriek tomu by na tento pôstny deň nemali zabúdať.

Dnes máme sviatok Popolcovej stredy, ľudovo škaredú stredu. Prečo je streda nazývaná aj škaredou povedala pre Štandard etnologička a historička Katarína Nádaská: „Je to pozostatok stredovekého zvyku, keď kajúcnik nosil šaty z vrecoviny a na hlave mal popol ako symbol pokánia.“

S Popolcovou stredou začína 40-dňový pôst. V tento deň sa veriaci kresťania zdržiavajú mäsitého pokrmu a len raz za deň sa dosýta najedia (pre protestantov je pôst skôr dobrovoľný, tradície sa líšia). Ďalší veľký pôst bude na Veľký piatok, v deň ukrižovania Krista. „Pôst mal teda nielen duchovný rozmer, ale napomáhal aj k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch. Pôst napomáhal človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu,“ vysvetľuje etnologička.

Pôst síce trvá 40 dní, ale počet dní do Veľkej noci je 46. Je to z dôvodu, že nedele sa do pôstu nepočítajú. V čísle 40 je aj skrytá duchovná symbolika: Potopa sveta trvala 40 dní. Ježiš sa pred začiatkom svojho verejného vystupovania postil 40 dní, Izraeliti blúdili po púšti 40 rokov, kým sa dostali do zasľúbenej zeme, a aj Mojžiš strávil na hore Sinaj 40 dní.

Popol sa používal už od stredoveku. „V stredoveku, keď putovali pútnici na kajúcu púť, mali hlavu posypanú popolom, aby bolo vidieť, že ide o kajúcnikov,“ konštatuje Nádaská.

Počas Popolcovej stredy sa veriaci dávali poznačiť na čelo popolom na pripomienku pominuteľnosti a dočasnosti na tomto svete. Popol sa získava z bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Tento rok to však bude inak. Ľudia v kostole krížik z popola na čelo nedostanú, veta „Prach si a na prach sa obrátiš“ od kňazov osobne nezaznie. Napriek tomu sa treba stíšiť a postiť doma, prípadne na pracovisku. Pôst veriacich zaväzuje bez ohľadu na pandémiu.

Neklesajme na duchu

Do týchto dní povzbudzuje k duchovnému rastu cez čítanie Božieho slova kňaz Jozef Švercel z Nitrianskej Stredy: „Pôstna doba nám otvára veľmi konkrétnu modlitbovú cestu, ktorá nám pomáha otvoriť si oči a vidieť svoju zraniteľnosť a slabosť, ale aj otvoriť srdce milosrdnej Kristovej tvorivej láske. Takéto modlitbové čítanie Božieho slova môže byť skvelou inšpiráciou aj pre domácu liturgiu, ktorá si počas pandémie nachádza svoje miesto v našich rodinách a môže patriť k trvalej identite nášho kresťanského života. Ako hovorí pápež František, Božie slovo má v sebe moc premieňať a uzdravovať naše životy a vzťahy. Pôstna doba je vhodný čas na to, ako v tejto hodnotnej skúsenosti rásť.“

Jozef Švercel hovorí, že každá cesta má svoj cieľ, na ktorý by sme nemali zabudnúť. „Prednedávnom som čítal najnovšiu knihu františkánskeho kňaza a spisovateľa Richarda Rohra, v ktorej ukazuje, ako je vzkriesenie univerzálnym princípom a vzorcom celej reality a stvorenia. Vzkriesenie sa týka celého stvorenia, týka sa každého človeka, týka sa vás aj mňa. A cesta k nemu vedie skrz každodenné tvorivé zomierania, ktoré ale nikdy neznamenajú koniec. „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12, 24) Každé takéto zomieranie potrebuje dôveru, ak nechceme skĺznuť do cynizmu, negativizmu či sebaľútosti.“