Popolcová streda sa tento rok odohráva inak, ako sme boli zvyknutí po minulé roky. Veriaci krížik z popola na čelo nedostanú, ale napriek tomu by na tento pôstny deň nemali zabúdať.

Dnes máme sviatok Popolcovej stredy, ľudovo škaredú stredu. Prečo je streda nazývaná aj škaredou povedala pre Štandard etnologička a historička Katarína Nádaská: „Je to pozostatok stredovekého zvyku, keď kajúcnik nosil šaty z vrecoviny a na hlave mal popol ako symbol pokánia.“

S Popolcovou stredou začína 40-dňový pôst. V tento deň sa veriaci kresťania zdržiavajú mäsitého pokrmu a len raz za deň sa dosýta najedia (pre protestantov je pôst skôr dobrovoľný, tradície sa líšia). Ďalší veľký pôst bude na Veľký piatok, v deň ukrižovania Krista. „Pôst mal teda nielen duchovný rozmer, ale napomáhal aj k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch. Pôst napomáhal človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu,“ vysvetľuje etnologička.

Pôst síce trvá 40 dní, ale počet dní do Veľkej noci je 46. Je to z dôvodu, že nedele sa do pôstu nepočítajú. V čísle 40 je aj skrytá duchovná symbolika: Potopa sveta trvala 40 dní. Ježiš sa pred začiatkom svojho verejného vystupovania postil 40 dní, Izraeliti blúdili po púšti 40 rokov, kým sa dostali do zasľúbenej zeme, a aj Mojžiš strávil na hore Sinaj 40 dní.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.