Kapela ESPÉ je jednou z najznámejších chválových kapiel na Slovensku. Vznikla už v roku 2003 ako súčasť spoločenstva SP, neskôr projektu Godzone a hudobne aj personálne prešla istým vývojom. Dnes má za sebou 8 albumov, stovky koncertov a 5 členov. Rozprávali sme sa s dvoma z nich – klávesákom Ivanom Petrom a gitaristom a manažérom kapely Dávidom Slavkovským. 

Chalani, začnime od základov. Čo je to vlastne chválová hudba? Ako sa líši od iných žánrov, ktoré poznáme a počúvame?

Ivo: Nelíši sa hudobne. Líši sa obsahom, ktorý táto hudba nesie. Obsahom je príbeh Božieho Syna, ktorý prišiel na svet, aby nás zachránil. A chválová hudba je prostriedkom oslavy jeho víťazstva nad hriechom a smrťou. 

Dávid: A nejde v nej o to, aby sa piesne iba spievali, ale aby sa nimi ľudia modlili. 

Hudba je väčšinou univerzálnym jazykom a napríklad piesňam o láske dokáže rozumieť veľké percento ľudí. Platí toto aj pre chválovú hudbu alebo je vyhradená pre veriacich ľudí?

Ivo: Určite áno, pretože tieto piesne píšu ľudia a vychádza často z ich prežívania a ľudských skúseností a situácií, v ktorých sa ocitajú rovnako veriaci ako aj neveriaci. Ibaže okrem ľudského pohľadu na tieto situácie hovoria aj o Božom pohľade. 

Dávid: Občas nám píšu aj konkrétne neveriaci ľudia, napríklad, neveriaci chlapec, ktorý v autobuse počul pieseň, ktorú si púšťal šofér, a spýtal sa ho, čo to je za kapelu. Hrala tam jedna naša pieseň a vďaka tomu sa stal súčasťou našej farnosti a spoločenstva, ktoré na Sliači máme. A hoci je pravda, že neveriaceho človeka môže zaujať hudba a aj text kresťanských piesní, tiež veríme, že sa pieseň môže niekoho nevysvetliteľne alebo nadprirodzene dotknúť.  

Dávid Slavkovský a Ivan Petro počas vystúpenia Godzone. Foto: archív projektu Godzone

Ako skladáte piesne vy v ESPÉ? 

Dávid: Toto je celkom aktuálna otázka (smiech). Vždy je to iné. Často Julo [spevák a líder kapely, pozn. red.] ako líder príde s nejakými textami, ktoré väčšinou ja a Fero [basgitarista, pozn. red.] hudobne spracujeme. Občas príde s textom Dano, náš bývalý basgitarista. Hudobnú stránku potom často rozvíja Fero v štúdiu alebo všetci spoločne. Často nové nápady vznikajú priamo pri hraní, pri rôznych spontánnych momentoch, keď nás napadne nejaký motív, ktorý priamo počas hrania opakujeme a rozvíjame, až z neho nakoniec urobíme pieseň.

Z čoho vychádzajú texty? 

Dávid: Je to rôzne. Často vychádzajú z osobnej modlitby autora, inokedy zhudobníme žalm alebo pasáž z Biblie, ktorá nás osloví.

Ivo: Mnoho textov vyplýva z každodenného prežívania viery… 

Dávid: A súvisí to aj s tým, že kapela je spojená s väčším projektom, ktorým je Godzone, a v rámci neho často žijeme nejakú tému a tá tiež ovplyvňuje naše texty. 

Čo preklady piesní zo zahraničia?

Dávid: Väčšina piesní, ktoré hrávame, sú našimi výtvormi, ale treba povedať, že tiež dosť prekladáme, obyčajne jedna-dve piesne na albume pochádzajú od zahraničných umelcov. 

Podľa čoho si vyberáte piesne, ktoré prekladáte? 

Dávid: Často to je vtedy, keď vidíme, že pieseň má v sebe niečo špeciálne, že nie je náhoda, že ju ľudia počúvajú na celom svete, a bola by škoda nedoniesť ju na Slovensko. 

Zdá sa, že medzi chválovými kapelami nefunguje až taký dôraz na exkluzivitu – že moje piesne sú len moje. Naopak, najpopulárnejšie piesne sa často spievajú všade. 

Ivo: Áno a netýka sa to len prekladov zahraničných piesní. Často hráme piesne aj od iných slovenských umelcov. Ak iná slovenská kapela má pieseň, ktorá sa nám hodí do kontextu modlitby s ľuďmi na danom mieste, tak ju na tom mieste zahráme – napríklad piesne od Timothy, Lámačských chvál alebo PiarMusic. A takisto iné kapely preberajú naše piesne a hrajú ich vo svojich úpravách na svojich akciách. 

Dávid: Rozhodne nerozmýšľame v zmysle konkurencie – že kto čo zložil a čo môžeme hrať. Samozrejme, ak niečo prekladáme a oficiálne vydávame, musíme získať autorské práva a nesmieme si niečo privlastniť. Ale sme radi, keď niekto hrá naše piesne, dostanú sa ďalej a majú tak väčší vplyv. 

Kapela ESPÉ, v strede líder kapely Július Slovák. Foto: archív kapely ESPÉ

Teda sa zdá, že vám to nevadí: 

Ivo: Dokonca by som povedal, že je to niekedy náš zámer – aby si tie piesne mohli ľudia sami hrať, aby sa nimi mohli modliť, sami aj v spoločenstvách. Vždy, keď tvoríme piesne, prihliadame aj na tento aspekt. Chceme, aby piesne boli prostriedkom priblíženia sa k Bohu, preto sa snažíme, aby boli prístupnejšie a zapamätateľnejšie pre ľudí. 

Dávid: Snažíme sa, aby naše skladby boli v niečom hymnické. Rovnako fungujú piesne, ktoré sa, napríklad, spievajú v kostoloch – sú hymnické a ľahko zapamätateľné. Dvakrát ich zaspievaš a už ich poznáš. Týmto smerom chceme ísť aj my. Toto je nám blízke. 

Je chválová hudba v tomto zmysle nástupcom staršej chrámovej hudby, ktorú poznáme napríklad z JKS? [Jednotný katolícky spevník, pozn. red.]

Dávid: Bolo by asi odvážne povedať, že nástupcom. Ale deje sa to, že sa tieto piesne hrajú v chrámoch a na bohoslužbách a aj od nás si často ľudia pýtajú texty a akordy. Nám je vlastne jedno, či tieto piesne zaznejú na festivale, v kostole alebo doma. Chceme, aby bol oslávený Boh, a nerobíme to zo zištných dôvodov. 

Ivo: Aj v Božom slove vidíme, že hudba bola vždy spojená s oslavou Boha, v žalmoch sa spomínajú rôzne nástroje od bicích až po strunové, ktoré slúžili na oslavu, vďaky a prosby Bohu. Preto je hudba rozhodne spojená so životom v Cirkvi. 

Ako vyzerajú vaše koncerty? 

Ivo: Snažíme sa dávať dôraz na to, že toto je nielen kultúrny zážitok a že poslucháč môže očakávať niečo viac ako len hudobný alebo vizuálny zážitok, dokonca sa ho k tomu snažíme povzbudiť. (smiech) Ak nás niekam zavolajú, ideme tam so zámerom slúžiť, takže ak je naše vystúpenie súčasťou väčšej akcie, vždy sa snažíme prispôsobiť sa danej téme alebo atmosfére. Spravidla ale naše koncerty vyzerajú rovnako: na začiatku chceme krátkym úvodom vzbudiť očakávania, prvá polovica chvál sa končí krátkym príhovorom alebo zdieľaním príbehov zo života s Bohom. Potom nasledujú ďalšie piesne, prípadne pozvanie vstúpiť, napríklad, modlitbou v srdci, do vzťahu s Bohom alebo do očakávania zázraku, uzdravenia alebo čohokoľvek, čo Boh dáva. 

Dávid: Vždy ľudí tiež pozývame, aby toto nebol osamelý duchovný zážitok, ale aby sami aktívne participovali na duchovnom živote v ich farnosti alebo miestnej cirkvi.

Vystúpenie na festivale Campfest. Foto: archív kapely ESPÉ

Ak je toto vaša služba, je na mieste dostávať alebo očakávať honorár?

Dávid: Peniaze nie sú dôvod, pre ktorý by sme niekam nešli hrať. Veľakrát nemáme žiadny honorár. Ako vravíš, je to služba, tak to, čo dostaneme, je skôr podpora našej služby, ale môžeme to nazývať honorár. (úsmev) Ale v skutočnosti to pokryje cestu, prenájom skúšobne a podobne. A ešte si môžeš kúpiť dva hotdogy na pumpe, cestou tam a cestou naspäť. (smiech)

Kapela je súčasťou projektu Godzone, a teda je to jedna z vecí, ktorú robíme a z ktorých žijeme. No nie jediná vec a ani primárny zdroj našich príjmov. 

Viete mi povedať, koľko koncertov ste pred pandémiou ročne odohrali? Máte to číslo?

Dávid: Máme to číslo (úsmev).

Ivo: Sto ročne?

Dávid: Je to medzi osemdesiat a sto. 

To je dosť vysoké číslo!

Dávid: Je také vysoké aj preto, že tam rátame aj našu pravidelnú službu u nás doma v spoločenstve a tam hrávame tiež pravidelne. Tých typických koncertov, keď niekam cestujeme, je štyridsať až päťdesiat. 

Ako toto celé ovplyvnila pandémia? Dajú sa chvály robiť online? 

Ivo: Podľa mňa áno, samozrejme, nie je to úplne ono. Keď sa modlíš s ľuďmi na jednom mieste, vidíš ich reakcie, spolu zažívate, čo Pán Boh robí, a môžete to zdieľať face to face. Napriek tomu sme neprestali, začali sme hľadať spôsoby, ako priniesť chvály ľuďom do ich domovov. Ako kapela ESPÉ sme začali s pravidelnými modlitbami chvál, ktoré streamujeme každý týždeň.

Dávid: Ale chýba nám hranie naživo, no hovoríme si, že je možno čas na to, na čo by sme inokedy čas nemali – viac skúšať, tvoriť a venovať sa tomuto. Keď sme zaneprázdnení koncertami, nemáme čas na nič rozvojové (úsmev).

Ivo: Na druhej strane sa ale pýtam, či sme si neuvedomili, že chceme byť vlastne viac doma.

Dávid: Nechajme to vo vzduchu ako básnickú otázku. (smiech)

Dávid Slavkovský. Foto: archív kapely ESPÉ

Čo robia chváloví hudobníci, keď chcú ísť sami na chvály? 

Ivo: Pustia si hudbu a dajú si slúchatká. (smiech)

Dávid: Keď sme pred karanténou veľa hrávali, mali sme na to dosť málo času, čo je veľká škoda. Ale inšpirujú nás rôzne konferencie a koncerty kapiel, ktoré sú ďalej než my, napríklad rôzne zahraničné mená. 

Ivo: Ja som počul takú myšlienku, že práve tí zahraniční chváloví hudobníci, pre ktorých to je práca na plný úväzok, odporúčajú byť viac času pod pódiom ako na pódiu. A do takej miery, do akej to je možné, sa o to tiež snažíme. Napríklad, na spomínaných streamoch nehráme vždy v rovnakej zostave. A tým vlastne uvoľňujeme aj ďalších ľudí, aby rozvíjali svoje talenty a potenciál viesť iných do modlitby. Takže niečo odovzdávam ďalšej generácii a zároveň môžem načerpať. 

Kedy je chválová kapela úspešná? 

Dávid: Dobrá otázka. Asi nám o úspech a slávu veľmi nejde. Alebo potlesk ľudí, uznanie, tieto veci. Podľa mňa sme úspešní, keď sa počas toho, ako sa modlíme, ľudia stretnú s Bohom a keď sa s ním stretneme aj my sami. 

Tak Dávid – dá sa táto vec aj vyhodnotiť? Kedy si môžete po koncerte povedať, že sa to podarilo? 

Obaja: Vôbec, to práve nie je merateľné. (smiech) 

Dávid: Lebo častokrát máme pocit, že to bolo fakt dobré – dobre sme sa cítili, ľudia reagovali a odviedli sme dobrú prácu a máme pocit, že to je ono…

Ivo: …ale my nevieme, čo sa v ľudskom vnútri deje a niečo podobné sa môže diať u niekoho, kto sedí na stoličke a počúva, aj u niekoho kto spieva a reaguje. 

Dávid: Vždy sa snažíme dať 100%, či hráme pre desať ľudí, alebo tisíc. A veríme, že Boh nás povolal, aby sme prinášali maximum, čo môžeme. 

Ivo: Často nám ľudia tiež napíšu, niektorí hneď a niektorí až po čase. Napríklad sa po čase udeje niečo, za čo sa dlho modlili, a spája sa im to s nejakou piesňou alebo časom, keď sme niekde vystupovali. Áno, s takouto spätnou väzbou sa stretávame. Alebo nám dajú spätnú väzbu ľudia z inej kapely, ktorí boli na stretnutí prítomní, a často to vedia vyhodnotiť na základe svojich skúseností.

Dávid: Je to pre nás palivo, keď počujeme príbehy o tom, čo Boh urobil v životoch ľudí. Poháňa nás to ďalej a je to jeden z dôvodov, pre ktorý to robíme. A život s Bohom je úžasný v tom, že Boh často urobí pre človeka oveľa viac než to, o čom sme na danom koncerte hovorili. 

Ivo: Inak, aby som sa vrátil k tej predošlej otázke: ja rozmýšľam nad tým, či sa dá byť vôbec neúspešný. 

Ako to myslíš? 

Ivo: Môže byť človek, ktorý chváli Boha, neúspešný? Veď to, čo ťa kvalifikuje pre túto činnosť, je fakt, že Boh ťa miluje. V tomto kontexte potom nemôžeš zlyhať. 

Komerčné kritériá úspechu sú čísla. Vaša pieseň Na krídlach lásky má na YouTube viac než 1 milión zhliadnutí. Čím to je?

Dávid: Dobré akordy. Nie, to je vtip. 

Ivo: Podľa mňa preto, že prehlasuje základné pravdy o Bohu a našom vzťahu, ktoré sú samy o sebe veľmi silné. Zhudobnené však môžu umocniť túto každodennú pravdu natoľko, že človeka prenikne a dotkne sa ho. Myslím si, že preto skladáme hudbu. Človek si často nezapamätá prednášku, ale zapamätá si refrén piesne. Počul som také vyjadrenie, že kresťanskí hudobníci sú novodobí teológovia, ktorí obaľujú 2000-ročné posolstvo do nových – hudobných – šiat. 

Toto je ale obrovská zodpovednosť, vedieť, že vaše texty môžu niekomu definovať postoje. Ako sa k tejto zodpovednosti staviate?

Dávid: To je otázka, ktorou sa presne zaoberáme aj teraz, keď tvoríme nové piesne. Mali sme nejaké rozpracované nápady a keď sme sa na ne nedávno pozreli, povedali sme si, že je to fajn, ale niečo tomu chýba. Chceme nájsť niečo, čo tu ešte nebolo, a prinášať posolstvo do každého obdobia, ktoré je aktuálne. 

Ivo: Ale pritom ten obsah je ten istý a nemenný. My netvoríme nové učenie. Zhudobňujeme to, čo bolo pred mnohými rokmi skrze Ducha Svätého dané. Preto máme istotu, že to posolstvo je správne. 

Veľa sme hovorili o obsahu a na záver by som sa chcel opýtať práve na formu – teda samotnú hudbu. Páči sa vám vaša vlastná muzika?

Dávid: Páči sa nám, však, Ivo?

Ivo: No jasné, musí sa nám páčiť, inak by sme sa zbláznili. (smiech) Ale tvoríme ju tak, aby sme s ňou boli stotožnení, a dávame do toho niečo, čo je v nás. 

Dávid: Výsledku niekedy predchádza vášnivá debata o tom, čo by ako mohlo znieť, ale vždy si uvedomíme, že nejde o nás a o naše egá.

Ivo: Takže preto vieme upustiť z našich osobných predstáv a preferencií. 

Keby ale mali jednotliví členovia kapely presadiť svoje hudobné preferencie, ako by ESPÉ znelo? 

Obaja (so smiechom): Fero [basgitarista, pozn. red.], to by bol taký klasický rock. Lenny Kravitz, Aerosmith.

Maťo Heneš [bubeník, pozn. red.] – taký jazz-pop. A určite 80’s.

Julo, on má rád Kryštof, Hillsong a Davida Crowdera. Takže prienik týchto štýlov. 

Dávid – taký Sigur Rós, ale aj U2. Také hymnické veci, ale trochu by sme zabŕdli aj do náročnejšej hudby. 

A Ivo, černošské R’n’B. A kubánska hudba!

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.