Šíri sa rýchlejšie, ale nie je dôvod na paniku. Čo vieme o mutácii zo Slovenska a Česka

Pred pár dňami v médiách zarezonovali informácie o takzvanej československej mutácii. Aká je pravda o nej? Kde a ako vznikla a do akej miery mení pandemickú situáciu?

Už pár mesiacov boj s čínskym koronavírusom SARS-CoV-2 komplikujú mutácie. Vírus sa pomocou nich snaží prežiť.

Ako mutácie vznikajú?

Koronavírusy sa zameriavajú najmä na zmenu aminokyselín, ktoré sú súčasťou miesta, na ktoré sa viažu protilátky. Hostiteľ je tak v podstate odzbrojený a vírus môže preniknúť do bunky.

„Zmenou jedinej aminokyseliny dochádza k tomu, že protilátka toto miesto na víruse viac nepozná a nemôže sa na dané miesto viazať. Vírus môže nainfikovať bunku a môže sa nerušene množiť a šíriť,“ vysvetľuje pre Štandard virologička Tatiana Betáková zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Mutácie dokážu zmeniť aj ďalšie vlastnosti vírusu. Môžu zlepšiť silu väzby vírusu na receptor bunky, čím dochádza k infekcii, alebo môžu mať pozitívny vplyv na množenie a šírenie vírusu.

Tie najsilnejšie mutácie skôr vznikajú v štátoch, kde sa pandemická situácia vymkla spod kontroly. V súčasnosti preto čelíme britskej, juhoafrickej a brazílskej mutácii.

Znižujú efektivitu vakcín

Obzvlášť nebezpečné sú posledné dve spomínané, keďže vykazujú niekoľkonásobne zníženú odolnosť voči vakcínam. Prečo?

„Predpokladám, že je to spôsobené tým, že v oboch prípadoch boli tieto mutácie vyselektované v populáciách, v ktorých prebehlo neriadené premorovanie, ktoré dosahovalo až 70 percent obyvateľov,“ uviedol pre Štandard Ivan Hirsch z centra BIOCEV.

Sny o ľahko získanej kolektívnej imunite sa tak rozpadli. Väčšina štátov pochopila, že nechať vírus voľne sa šíriť v populácii, nie je riešením. Napriek tomu sme uzdu vírusu popustili aj v našich zemepisných šírkach.

Letné dovolenky do zahraničia bez patričnej prípravy nemocníc a ľudských zdrojov priniesli na jeseň výsledok.

Takzvaná československá mutácia

Počas druhej vlny pandémie k triu mutácií pribudol aj variant z územia Česka a Slovenska.

Čo o ňom vieme?

Je súčasťou úplne novej línie B.1.258, ktorá sa objavila v marci 2020 a obsahuje niekoľko mutácií, pričom kľúčová je mutácia N439K.

Táto línia sa ďalej vyvíja.

„V súčasnosti má ďalších 17 podlínií, napríklad B.1.258.1 je len vo Francúzsku. V Česku sa vyskytuje hlavne B.1.258.10 a B.1.258.12, tie majú ešte významnú deléciu [výpadok, pozn. red.] dvoch susedných aminokyselín v polohe 69 a 70,“ priblížil pre Štandard Jan Pačes, vedecký pracovník z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR).

Vlastnosti takto zmutovaného vírusu sú vylepšené. Šíri sa rýchlejšie, ale pre nakazeného nie je väčšou hrozbou.

Česká a slovenská podlínia je odolnejšia voči protilátkam vytvoreným z dominantného kmeňa SARS-CoV-2. Má tiež pevnejšiu väzbu na receptor, v dôsledku čoho sa rýchlejšie šíri v organizme nakazeného a aj v populácii.

Šíri sa, ale nedominuje

Ako sa to prejavuje v praxi? Okrem Česka a Slovenska sa línia B.1.258 rozšírila aj do Anglicka, Škótska, Švajčiarska, Poľska, Dánska a Rakúska. Vyzerá to tak, že v daných štátoch sa však nestane dominantnou.

Opýtaní vedci sa zhodujú na tom, že ju vytlačí trio mutácií, ktoré má výrazne vyššie reprodukčné číslo.

Podľa Libora Grubhoffera, riaditeľa Biologického centra AV ČR, o tom svedčí epidemiologický vývoj v Česku. „Myslím si, že spomínané tri globálne šíriace sa varianty majú predpoklady získať postupne navrch a urýchľovať prechod pandémie ľudskou spoločnosťou minimálne v Európe,“ predikoval pre Štandard.

Jedno je však isté. Líniu B.1.258 by zatiaľ mohla poraziť vakcína.

Vakcína zatiaľ zrejme postačí

Dôvody na zvýšenú paniku nemáme. S touto podlíniou sa zrejme vieme vyrovnať aj na miestach, kde ju doposiaľ nevytlačili iné mutácie.

Citlivosť varianty B.1.258 na imunitnú odpoveď nie je doposiaľ vedecky podložená. Odborníci však vychádzajú z predpokladov, že ide o slabšiu mutáciu, ktorá účinok očkovania nezníži tak radikálne, ako napríklad juhoafrická mutácia.

Ide však len o dohady. „Táto línia má ďalších asi 25 mutácií, ktorých vplyv je zatiaľ neznámy,“ upozorňuje Pačes.

Predpovedať budúcnosť je pre empirikov neľahké. Dnes však s určitosťou vieme, že hovoriť o „československej“ mutácii je nesprávne. Čo by sme teda mali robiť?

Kľúčové je rýchle očkovanie. Priamoúmerne s počtom nakazených pribúdajú aj mutácie, ktoré spôsobujú, že v budúcnosti môže byť vakcinácia vždy krok za vírusom.

Vakcinácia má zmysel aj proti mutáciám, kde funguje len do určitej miery. Podľa Grubhoffera bude spomaľovať šírenie nových variantov a súčasne ich bude vtláčať do menších ohnísk.

Vakcíny tiež preukázateľne chránia pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.

Očkovanie nemusí byť riešením vždy. Veľmi nebezpečné bude, ak sa medzi ľuďmi začnú šíriť a miešať rôzne varianty vírusov. V takom prípade nebude pre vedcov možné dostatočne rýchlo inovovať vakcíny.

„Vírus tak získa nové vlastnosti a bude unikať imunitnému systému, to znamená, že bude znova infikovať ľudí, ktorí COVID-19 už prekonali, a aj zaočkovaných ľudí. Okrem toho môže byť ešte patogénnejší,“ vysvetľuje Betáková.

Sprísnený režim na hraniciach, ako aj protipandemické opatrenia majú svoj zmysel. Preočkovaná populácia znamená rýchlejší návrat k predpandemickému stavu.