Riadime sa Kolakovičovým heslom, čítame spolu Augustína. Práve otvárame online kurz

Ako sa snaží prekľučkovať krízou Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktorého cieľom je pestovanie akademického a náboženského spoločenstva? Odpovedá predseda spoločenstva Juraj Šúst.

Koronavírus nemá len ľudské obete, ale aj inštitucionálne, v zmysle, že dopadá ťažko na fungovanie organizácií, ktoré pre svoju existenciu potrebujú fungovanie spoločnosti. SLH akoby bolo výnimkou, minulý rok ste urobili viac festivalov ako bežne, aj keď len online. Ako teda fungujete, čo funguje a čo nefunguje?

Aj na nás to doľahlo, ale snažili sme sa s tým nejak vyrovnať. Najskôr sme regulárny festival v divadle presunuli na september a v apríli sme spravili z malého štúdia víkendový online festival, ktorý mal celkom úspech. V septembri sme festival zorganizovali naživo, povedali sme si, že kým to bude možné, tak pôjdeme do toho. Bol to zaberák, karanténa bola na spadnutie, hostia odriekali. Ale podarilo sa nám zorganizovať v rámci festivalu konferenciu k príbehu slovenských dejín. V novembri v Košiciach sa dal urobiť už iba online festival. Malo to ale aj pozitívny dôsledok, že sme získali hostí z celého sveta, napríklad troch kardinálov Duku, Zena a Müllera. 

Organizovanie festivalov je pre vás aj spôsob financovania, darí sa to aj cez online priestor? Máte dostatok darcov či sponzorov? Pokryjete svoje náklady, prípadne pomáha teraz organizáciám vášho typu Fond na podporu umenia?

Našu činnosť financujeme z malých darov väčšinou absolventov našich formačno-akademických programov, vďaka väčším donorom, vďaka garantom ako FPU a aj zo vstupného na festivalové programy.  Zatiaľ sa nám vždy podarilo financie vykryť, aj keď je to neistota do poslednej chvíle. Tento rok to tiež bude výzva. Určite sme otvorení spolupráci s donormi, ktorým leží na srdci živá kresťanská kultúra na Slovensku a formovanie novej generácie vzdelaných a odvážnych kresťanov.  

Základom fungovania SLH je semestrálny, resp. ročný vzdelávací program pre študentov. To teraz funguje? Ako?

Tento rok sme otvorili dva ročné programy. Jeden bratislavský a jeden online, na ktorý sa prihlásili Slováci nielen zo Slovenska, ale aj z Anglicka, Česka či Rakúska. Prekvapivo sa ukázalo, že aj v online prostredí naše programy dokážu zaujať a fungovať. Teraz otvárame semestrálny košický program v online prostredí, takže berieme prihlášky bez ohľadu na región. Prihlásiť sa dá práve do 16. februára. 

Meníte aj kurikulum, je momentálne záujem o iné témy? 

Kurikulum má tri časti podľa hesla, ktorým sa riadil aj Tomislav Kolakovič: vidieť, hodnotiť a konať. Je zameraná na mladých kresťanov, ktorí premýšľajú a chcú byť aktívni vo svete. Program je zameraný na prehĺbenie viery, na schopnosť zaujať postoj k výzvam súčasnej kultúry a zároveň chce prostredníctvom osobností z histórie – Hanus, Krčméry, Neuwirth, Kolakovič a ďalší – inšpirovať k praktickému konaniu v súlade s hodnotami Evanjelia. V posledných rokoch sa snažíme do kurikula okrem vždy aktuálnych textov ako sú Augustínove Vyznania či Aristotelova Etika Nikomachova zaradiť aj texty autorov, ktorí vnímajú súčasnú krízu viery, cirkvi a zároveň zosilňujúci sa sekularizačný tlak, ako sú Dreher, Smolen, Sheen a ďalší. 

S knihami je teraz celkovo problém, dajú sa objednať, ale navštíviť kníhkupectvo sa nedá. Odporučte na záver niečo na čítanie, niečo, čo sa azda viaže k spoločenskej situácii, v ktorej sme.

Z nových titulov Dreherova kniha Not live by lies, kde autor venuje veľký priestor Kolakovičovi a našim dejinám. Veľmi ma tiež oslovili román od B. Houghtona Juditin kríž, ktorý vyšiel minulý rok vo vydavateľste Hesperion a tiež jeho starší román Mitra a hůl. Aktuálna sa mi zdá aj Apologia pro vita sua od kardinála Newmana, ktorá vyšla v Spolku sv. Vojtecha ešte v roku 2019. Teším sa, že v českom vydaveľstve CDK vychádzajú poľskí autori, ako Karlowicz a Cichocki z prostredia Teologie politycznej, ktorých premýšľanie o spoločnosti a náboženstve ma veľmi oslovuje.