Kľúčovou neznámou v prípade inflácie zostáva ďalší vývoj pandémie a súvisiacich obmedzení. Nevieme, kedy začnú ľudia vo väčšom míňať peniaze.

Zverejnené údaje o inflácii za január 2021 môžu opäť oživiť debatu o tom, aké budú dopady súčasnej monetárnej politiky na infláciu. V ďalších mesiacoch môžeme čakať ešte výraznejšie zrýchlenie rastu cenovej hladiny. Na druhej strane je dôležité si uvedomiť, že nie všetky pozorované zmeny miery inflácie idú na vrub menovej politike a niektoré sú čisto technické.

Eurozóna vykázala v januári po mesiacoch záporných čísel medziročný rast cien o 0,9 percenta. Po očistení o vplyv cien energií, ktoré výrazne poklesli (-4,1 percenta), cenový index stúpol dokonca o 1,5 percenta a okolo tohto čísla sa pohybujú všetky jeho komponenty.

Podobné čísla vykazujú aj Spojené štáty, kde ceny medziročne narástli o 1,4 percenta. Aj toto číslo je výrazne ovplyvnené klesajúcimi cenami energií (-3,6 percenta), naopak, rýchlejšie ako v Európe rástli ceny potravín (+3,8 percenta). O desatinu sa zvýšili ceny ojazdených áut, čo môže tiež svojím spôsobom vypovedať o dianí v ekonomike zasiahnutej v pandémiou.

Chýbali napríklad januárové výpredaje

Čomu pripísať zmenu inflačných čísel? Okrem monetárnej politiky si treba všímať aj dopady daňových zmien, spôsob výpočtu cenového indexu a v súčasnosti i základ, oproti ktorému sa medziročný rast počíta.

V prípade európskej inflácie je významné zvýšenie DPH v Nemecku a uplatnenie uhlíkovej dane, ktorá tlačí ceny pohonných hmôt nahor. Istý vplyv na výsledné číslo má i úprava zloženia spotrebného koša, ktorý má lepšie odrážať pomer výdajov v pandemických časoch. To znamená napríklad väčšiu váhu potravín a menšiu váhu služieb.

Dôležité je uvedomiť si dopad porovnávacieho základu. Pandémia nás v roku 2021 pripravila o tradičné januárové povianočné výpredaje, čo môže tiež do istej miery vysvetliť pozorovaný cenový rast. Dôležitosť porovnávacieho základu bude rásť v ďalších mesiacoch, keď sa základom stanú lockdownové mesiace roku 2020 – vtedy ceny klesali. V Amerike môže byť tento efekt v ďalších mesiacoch ešte silnejší, keďže do roku 2020 vstupovala s výraznejšou infláciou, ktorá s nástupom pandémie rýchlo poklesla.

Pozorovaná inflácia je zatiaľ bezpečne vzdialená od inflačných cieľov centrálnych bánk, ktoré sú dnes ukotvené na dvoch percentách. Vzhľadom na vyššie uvedené faktory nemožno vylúčiť prekročenie tejto hodnoty. Pre centrálne banky to však zrejme nebude impulz na utiahnutie menovej politiky. Jednak sú si dobre vedomé technických faktorov, ktoré mieru inflácie zvyšujú, jednak si uvedomujú význam uvoľnenej menovej politiky pri prekonávaní súčasnej krízy.

Výška budúcej inflácie neistá

Kľúčovou neznámou, aj v prípade inflácie, zostáva ďalší vývoj pandémie a súvisiacich obmedzení. Pokiaľ ľudia nebudú mať možnosť peniaze utrácať, vplyv menovej expanzie na spotrebiteľské ceny bude obmedzený. Naopak, naďalej budeme pozorovať rast cien akcií a iných aktív. Samozrejme, aj v prípade, že sa reštrikcie uvoľnia, veľa bude záležať na očakávaniach ohľadom ďalšieho vývoja.

Uvoľnená monetárna politika a masívny nárast úspor domácností v minulom roku vytvárajú potenciál na výrazný rast cenovej hladiny. No to, čo zatiaľ pozorujeme a čo zrejme uvidíme v najbližšom období, ním nie je. Napokon stále ostáva možnosť, že v monetárnej politike dôjde k obratu a dopady súčasnej politiky zmierni výraznejší rast reálnej ekonomiky.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.