Pandémia podľa lekárnikov dokázala ich význam pre fungujúci zdravotnícky systém. Avizujú, že zvýšenie ich kompetencií by pomohlo pacientom aj lekárom.

Ak sa pri ľuďoch z prvej línie hovorí najmä o lekároch a zdravotných sestrách, menej sa spomínajú farmaceuti. Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ upozornil minulý týždeň na problém, ktorému aktuálne čelia lekárne najviac. Hystériu vyvolávajú dezinformácie a hoaxy na internete. Aktuálne ide najmä o liek ivermektín.

V podmienkach Slovenska nie je registrovaný, ale ministerstvo zdravotníctva vydalo 27. januára povolenie na jeho použitie pre potreby zdravotníckych zariadení na obdobie šesť mesiacov. Ivermektín je teda na lekársky predpis, čo pacienti nerešpektujú.

Ľudia odmietajú akceptovať, že ide len o experimentálnu liečbu, ku ktorej nie je dostatok klinických štúdií. „Vtedy sa začne dlhá šnúra objasňovania
a vysvetľovania, že nie, my nie sme tí zlí, ktorí ho majú v lekárni na tony a nechcú vám ho dať,“ upozornila vo vyjadrení pre Štandard farmaceutička Dominika Gladišová. „Tento liek nie je určený na samoliečbu, ani na prevenciu a nemôžete si ho len tak nasadiť,“ dodala.

Farmaceutov si tak prvýkrát od vypuknutia pandémie všimli viaceré médiá. Čo koronakríza ukázala o ich povolaní?

Lekárom ponúkajú odľahčenie

Farmaceuti sú už od prvej vlny šírenia koronavírusu prvým miestom kontaktu s pacientmi a snažia sa, aby mali ľudia nepretržitý prístup k liečbe. Zvýšili štandardy, do lekární pribudli hygienické bariéry, častejšia frekvencia dezinfekcie a používanie UV sterilizátorov. To však podľa ich vlastných vyjadrení nestačí.

Aby sa mohli o zdravie pacientov starať aj naďalej a v plnej miere, otvára sa otázka ich kompetencií. Schopnosti na to máme, tvrdia farmaceuti. Volajú po zmene v pohľade na lekárne. Tie by odborná aj laická verejnosť nemala považovať za obchodné zariadenia, ale za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, ako to definuje zákon.

Existuje viacero oblastí, kde by mohli včas prevziať zdravotnú starostlivosť o pacienta a nepriamo tým aj odbremeniť zdravotnícke zariadenia.

„Dôležitú úlohu môžu lekárnici zohrávať v prevencii a skorom záchyte ochorení, ako aj v manažmente farmakoterapie, generickej substitúcii či zabezpečení jednoduchých zdravotníckych úkonov,“ hovorí Jan Žák, predseda Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku.

Generická substitúcia označuje situáciu, kedy pri vážnom nedostatku konkrétneho lieku smie farmaceut pacientovi ponúknuť iný liek, ktorý je práve dostupný a má rovnakú účinnú látku. Táto možnosť sa na Slovensku podľa lekárnikov často nevyužíva, lebo ľudia majú strach a nedôverujú ich znalostiam.

Pomôcť by mohli aj počas pandémie. „V Slovenskej republike aktuálne pracuje okolo 700 mobilných odberových miest, ktoré štát paušálne financuje v rozsahu približne 20-tisíc eur mesačne. V susednom Rakúsku sú farmaceuti oprávnení testovať v oddelených priestoroch lekární a vydať zodpovedajúci certifikát. Dovolím si povedať, že pokiaľ by túto možnosť dostali slovenské lekárne, tak za týždeň máme minimálne tisícku pohodlných odberových miest pri tretinových nákladoch štátu,“ tvrdí Sukeľ.

Ďalší priestor vidia pri výdaji liekov viazaných na lekársky predpis. Vyšlo by sa tak v ústrety lekárom aj pacientom. V prípade telemedicíny by lekári nemuseli riešiť pribúdajúce e-maily a telefonáty a v prípade prezenčnej zdravotnej starostlivosti by sa pacienti nemuseli vystavovať potenciálnej nákaze svojím zhromažďovaním.

Pýtajte si od farmaceutov radu, na to sú tam

Ako odborníci na správne užívanie liekov farmaceuti žiadajú, aby ich o radu žiadali lekári aj pacienti. Niektoré európske štáty dnes farmaceutom uhrádzajú výkon revízie farmakoterapie pacientov, ktorí užívajú viacero liekov.

Osveta spoločnosti o liekoch je nízka. Týka sa to aj tých, ktoré pacienti užívajú roky.

„Viete napríklad, že pri najčastejšie užívaných antibiotikách je vhodné prerušiť liečbu vysokej hladiny cholesterolu? Či pri liečbe štítnej žľazy dávať pozor na príjem minerálov a vitamínov? Alebo že častý liek na žalúdočné problémy môže úspešne zrušiť prevenciu infarktu?“ vymenúva rečnícky Sukeľ.

Tieto podrobnosti nevedia často ani lekári. Ak sa pacient poradí s farmaceutom, dokáže sa predísť neželanej interakcii liekov.

Pacienti lekárnikov často vnímajú len ako predavačov, ktorí im podajú liek. Pýtať si od nich radu je dôležité aj na zvýšenie adherencie, teda miery spolupráce pacienta pri liečbe. Ak ten nedodržiava dávkovanie alebo časový režim užívania liekov, znižuje sa ich účinnosť.

„V istom horizonte by sme mali dospieť k tomu, že lekárnik bude mať viac zodpovednosti. V prípadnom posilnení kompetencií lekárnika, ako odborného zdravotného pracovníka, vidíme reálne posilnenie celého systému zdravotnej starostlivosti,“  uviedol Žák.

Dá sa oprieť o skúsenosti zo zahraničia

Inšpirovať by sme sa mohli inými štátmi, kde v posledných rokoch možnosti farmaceutov značne rozšírili.

Od roku 2006 môžu škótski pacienti menej závažné choroby spísané v zozname konzultovať len s farmaceutom, ktorý im odporučí správnu liečbu. Ak naopak usúdi, že pacient potrebuje odbornejšiu starostlivosť, smie ho odporučiť ďalej. Systém sa ukázal ako veľmi efektívny aj počas pandémie.

Podľa lekárnikov je na zváženie, či by takúto možnosť nemali dostať aj pacienti na Slovensku. V čase, keď väčšina praktických lekárov funguje na princípe telemedicíny, sa množia situácie, v ktorých sa pacienti lekárovi nedovolajú a nedostanú tak potrebnú liečbu.

Írsko, Portugalsko, Francúzsko, Dánsko, Švajčiarsko, Nórsko a Spojené kráľovstvo umožňujú farmaceutom podať vakcíny proti chrípke. V Británii od 14. januára farmaceuti očkujú aj proti ochoreniu COVID-19, neskôr sa pridalo aj Írsko. Existujú teda predpoklady, že by to lekárnici zvládli aj v iných štátoch.

Občas vedia pomôcť aj inou formou. V ôsmich európskych štátoch poskytli farmaceuti pomoc obetiam domáceho násilia. Ak nemôžu ženy hovoriť otvorene a sú v ohrození, stačí v niektorej z európskych lekární povedať slovné spojenie „maska 19“.

Podaná ruka vláde

Možností je teda veľa. Je však otázne, ako sa k tomu postavia príslušní zodpovední v rezorte. „Dúfam, že pandémia mnohým ukázala, že vzdelanie, ktoré ako farmaceuti máme, je hodné rozširovania našich kompetencií, ako sa to už dlhšie deje v západných krajinách,“ uviedla pre Štandard farmaceutička Dominika Gladišová.

S otázkou o tom, či sa plánuje posilňovanie kompetencií farmaceutov aspoň počas pandémie, sa Štandard obrátil na Ministerstvo zdravotníctva SR. To do publikovania článku neodpovedalo.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0