Traumy ľudí z koronaopatrení: Raz toto obdobie pominie a my budeme môcť opäť žiť

Opatrenia proti koronavírusu prinášajú zväčša negatívne skúsenosti. Rozmáha sa opustenosť, strach, psychické problémy. Poukazujú na to príklady konkrétnych ľudí.

Kým niektorí boli zvyknutí na prácu doma, mnoho ľudí, medzi nimi mladých, zostalo nasilu uväznených vo vlastných obydliach. Tí, čo počas prvej vlny museli prejsť na dištančné vzdelávanie, pociťovali často samotu. Ak práve rodičia nepracovali z domu, mnohí z nich zostávali denne zatvorení v bytoch a domoch, nútení učiť sa cez počítač.

„Uzavretosť doma a stereotypný život môžu človeka ochudobňovať a zužovať obzor jeho myslenia. Do popredia sa môže dostávať osamelosť, nostalgia za starými časmi či ponorková choroba z ľudí, s ktorými sme neustále zavretí,” vyjadril sa jeden z opýtaných, 19-ročný študent Martin.

„Celé dni som sama doma a mám dostatok času plniť si povinnosti, oddychovať, premýšľať. Avšak pod rúškom izolovanosti sa prejavuje aj smútok z tejto samoty. Chýbajú mi priatelia, škola, úsmevy, neverbálne prejavy, objatia,” povedala na margo dopadov opatrení z prvej vlny maturantka Petra.

Kontakt medzi ľuďmi sa zo dňa na deň obmedzil na sociálne siete, sporadicky telefonáty alebo listy. No väčšina zostala úplne ochudobnená. Mladí ľudia začali trpieť väčšími depresiami a nie všetci sa k dištančnému vzdelávaniu postavili zodpovedne.

Internetová stránka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zverejnila v septembri výsledky prieskumu medzi študentmi, z ktorých 42 percent uviedlo, že pociťovali „malý záujem niečo robiť“ a 27 percent sa cítilo „depresívne a bezmocne”. Na druhej strane, podľa stránky Webnoviny.sk vyše 30 percent študentov v prieskume uviedlo, že počas dištančnej výuky „bolo jednoduchšie podvádzať“. Prevencia podvádzania bola vo väčšine prípadov takmer nulová a je jasné, že drvivá časť študentov si prácu rada zľahčila.

Opustenosť a strach

Zaujímal nás názor mladých praktizujúcich kresťanov na opatrenia o zatvorených kostoloch.

K problematike sa vyjadrila študentka Natália z Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa v Banskej Bystrici: „Veľa ľuďom omša pomáha a je pre nich oveľa ťažšie sa doma sústrediť na duchovný život alebo si nájsť akúsi náhradu. Je ťažké žiť bez svätej spovede a svätého prijímania […] Nechce sa mi modliť a častokrát ani nič iné, často možno robím veci, ktoré by som inak nerobila, lebo v ničom nevidím zmysel, je mi to všetko jedno.” Zároveň však nezabúda povedať, že ide aj o prístup človeka a silu viery: „Dá sa s tým ale bojovať a dá sa aj vyhrať.”

Iná situácia vznikla na pracoviskách, ktoré, na rozdiel od škôl, neprestali fungovať. „V našej firme [stredne veľkej výrobnej firme, pozn. redakcie] sa prvá vlna stretla takmer s jednotným prístupom. Ľudia síce nosili rúška, ale choroba bola od nás príliš ďaleko. Postupne klesala disciplína vzhľadom na predpísané opatrenia,” povedal manažér Tomáš zo Žiaru nad Hronom.

Polemicky vyzdvihol prvé kroky novej vlády: „Majiteľom dobre padla pomoc štátu, ale k výpadku obratu a zisku bola len symbolická.”

S blížiacim sa letom verejnosť postupne prestala mať z koronavírusu strach. Tomáš pokračuje: „Čím viac informácií bolo dostupných o celej takzvanej pandémii, tým viac sa trieštila jednota pracovníkov. Polarizácia názorov na vládne opatrenia ešte zvýraznila zlú atmosféru v kolektíve. Popri neistote v zdraví, prišiel strach o zamestnanie, a teda o zabezpečenie vlastných rodín. Ľudia sa stali viac rezervovaní, v komunikácii opatrí až uzavretí.”

„Potvrdzuje sa stará pravda, že väčšia časť mladých nepovažuje svoje zdravie za dar, ale len za potrebnú súčasť života. Potvrdzuje to ich postoj k nebezpečenstvu šíriaceho sa vírusu zaujatím polohy mŕtveho chrobáka,” komentuje prístup niektorých mladých 78-ročný Ján, starý otec šiestich vnúčat.

Zároveň však dodáva, že pre strach o zdravie takisto musel prerušiť kontakt s blízkymi: „Nechtiac sme sa dobrovoľne uzavreli medzi štyri steny domova. […] Najviac však chýba fyzický kontakt s rodinou, ktorý zaručuje pre nás prirodzený pocit bezpečia.”

Psychické problémy

Nie všetok prístup zostal na úrovni pesimizmu. Smutné nálady niektorých veľmi rýchlo prešli a začali sa sústreďovať na to, ako z koronavírusovej situácie vyťažiť čo najviac. „Na druhej strane si myslím, že situácia má aj pozitívny vplyvy. Napríklad prostredníctvom väčšieho množstva voľného času mi osobne dala možnosť zlepšovať sa vo viacerých veciach. Tiež ma naučila vážiť si veci, ktoré som mal a predtým ich pokladal za samozrejmosť,” doplnil svoje vyjadrenie Martin.

Naozaj, veľa ľudí prišlo na to, aký potenciál v skutočnosti má alebo môže mať dištančná výuka či práca z domu. Mnohí sa začali venovať výrobe rúšok, pomáhali starým ľuďom s nákupmi, začali sa učiť nové zručnosti alebo len viac cvičili, chodili do prírody a podobne.

S otvorením hraníc počas leta a následným obnovením prezenčnej výuky v septembri však čísla začali rásť a rýchlo predstihli úroveň prvej vlny. Koncom októbra sme sa preto znovu vrátili domov, niektorí dokonca do karantény.

Názor na situáciu v druhej vlne poskytol aj 18-ročný Damián. V karanténe sa ocitol po tom, čo pozitívne testovali jeho matku, zdravotnú sestru v nemocnici v Ilave. „Moja mama a otec vždy poprosia niekoho, aby nám išiel nakúpiť, a verte, nie je ľahké vidieť toho človeka len na prahu dverí vášho domu a vedieť, že ho nemôžete pozvať ďalej alebo sa mu inak poďakovať.”

Negatívne hodnotí aj dištančné vzdelávanie, na ktoré mnohé domácnosti nie sú pripravené. Štyria súrodenci musia dištančne študovať v rovnaký čas. Je to „veľmi náročné a čím dlhšie sme doma, tým viac sme nútení robiť kompromisy”. Takto je kvalita výuky otázna.

Nie každý sa s tou istou situáciou vyrovnáva rovnako, čoho výsledkom môže byť zhoršenie psychického zdravia. Mnohé ambulancie psychológov už hlásia nárast počtu pacientov o desiatky percent a upozorňujú na to, že vládne opatrenia môžu mať naozaj zlý dopad na psychické zdravie, ktoré následne ovplyvňuje aj fyzické.

Opatrovateľka Gabriela pracujúca v rakúskom Innsbrucku nám dokonca prezradila, že u psychoterapeutov pribúdajú prípady traumatizovaných pacientov. Tí svoju traumu utrpeli, keď sa pre opatrenia nemohli dôstojne rozlúčiť so svojimi zosnulými blízkymi na pohrebe, prípadne sa vôbec nedostali k ich smrteľnej posteli.

Linka detskej istoty zaznamenala na Slovensku na začiatku pandémie až 85-percentný nárast, ako uviedol portál Dobré noviny. Podľa všetkého po čase začali linku využívať nielen deti, ale aj seniori, a predmetom rozhovorov bolo psychické zdravie či domáce problémy.

Na záver túžobné slová študentky Petry: „Ostáva už len veriť, že toto obdobie raz pominie a my budeme môcť opäť žiť.”