Kontinuita v Bielom dome: K Číne nebude zmierlivý ani Biden

Nový prezident Spojených štátov Joe Biden dal od prvého dňa vo funkcii jasne najavo svoj postoj voči Číne. Pozvanie taiwanskej veľvyslankyne na inauguráciu, ale i spomenutie citlivých tém počas prvého telefonátu s čínskym prezidentom, vedenie najľudnatejšej krajiny sveta rozhodne nepotešilo.

Počas osláv príchodu nového čínskeho roka v týchto dňoch budú čínski vrcholní predstavitelia možno uvažovať, ako sa budú vyvíjať vzťahy s ďalšou veľkou svetovou mocnosťou Spojenými štátmi americkými počas vlády nového prezidenta Joea Bidena. Priamočiarosť, ktorú do vzájomných vzťahov priniesol bývalý prezident USA Donald Trump, zrejme nebude pokračovať v rovnakej intenzite a minimálne rétoriku voči Číne Joe Biden zmení. Nie však svoj postoj k horúcim témam.

Prekvapivo jasným posolstvom prezidenta Bidena voči Čínskej ľudovej republike bol takmer bezprecedentný krok počas jeho inaugurácie. Pozvánku na túto udalosť dostala totiž aj oficiálna zástupkyňa Čínskej republiky na Taiwane Hsiao Bi-khimová v USA. Jej pozícia je de facto veľvyslankyňa, ale keďže Spojené štáty oficiálne neuznávajú Taiwan ako samostatnú republiku, nedá sa oficiálne hovoriť o ambasádorke, ale o oficiálnej zástupkyni taiwanskej vlády.

Čína považuje ostrovný štát za svoju provinciu, i keď nad ním nemá politický ani vojenský vplyv. Aby odradila ostatné krajiny od spolupráce s Taiwanom, Čína si v minulosti stanovila v medzinárodnom spoločenstve pravidlo, ktoré hovorí o tom, že v prípade, že daná krajina oficiálne nadviaže diplomatické vzťahy s Taiwanom, automaticky sa ukončia diplomatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Čína taktiež blokuje vstup Taiwanu do viacerých svetových organizácií, okrem iných aj do Svetovej zdravotníckej organizácie alebo Organizácie spojených národov.

Prodemokratický systém na Taiwane je však v posledných rokoch spoľahlivým partnerom USA a okrem iného je pre Ameriku dôležitá strategická poloha Taiwanu. Ešte počas vlády Donalda Trumpa sa zintenzívnil predaj zbraní, vojenských lietadiel a armádnej techniky medzi oboma krajinami, čo vyvolávalo a stále vyvoláva veľkú nevôľu a rozhorčenie pekinskej vlády, ktorej tajné želanie je prinavrátenie Taiwanu späť k Číne. Počas vládnutia Si Ťin-pchinga to želanie už príliš tajné nie je, práve naopak, hovorí sa o otvorenom vojenskom útoku a obsadení Taiwanu čínskou armádou.

A v tejto relatívne napätej atmosfére, keď čínske stíhačky pravidelne narúšajú taiwanský vzdušný priestor, urobia Spojené štáty krok, ktorý podráždi nejedného člena Komunistickej strany Číny. Joe Biden oficiálne pozval na inauguráciu oficiálnu taiwanskú predstaviteľku, čím prerušil takmer štyri desaťročia trvajúci precedens. Spojené štáty americké  prerušili v roku 1979 oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom a nadviazali ich s Čínou. Oficiálne zastúpenie taiwanského zastupiteľa na inaugurácii môžeme považovať za historický okamih.

„Demokracia je náš spoločný jazyk a sloboda je náš spoločný cieľ. Je mi cťou zastupovať obyvateľov a vládu Taiwanu počas inaugurácie prezidenta Bidena a viceprezidentky Harrisovej. Teším sa na spoluprácu s novou administratívou USA pri presadzovaní našich spoločných hodnôt a záujmov,“ uviedla Hsiao Bi-khim na sociálnej sieti.

Čínska reakcia

Reakcia pekinskej vlády na prítomnosť taiwanskej zastupiteľky bola zdržanlivá a na rozdiel od podobných stretnutí s predstaviteľmi Taiwanu v minulosti relatívne mierna. Ministerstvo zahraničných vecí zopakovalo svoj dlhoročný nesúhlas voči oficiálnym stretnutiam predstaviteľov Spojených štátov a Taiwanu, ale neodsúdilo oficiálne pozvanie Hsiao Bi-khim ako gesto provokácie voči Číne, čo predstavuje rozdiel voči minulosti, keď čínski diplomati prudko reagovali a kritizovali podobné rozhodnutia Trumpovej administratívy.

Pekinská vláda v oficiálnej gratulácii prezidentovi Bidenovi zdôraznila, že dúfa vo vzájomnú spoluprácu na báze úcty a rešpektu. Ocenila Bidenov príhovor, v ktorom zdôrazňoval jednotu s jasným protikladom voči Donaldovi Trumpovi, ktorého politiku voči Čínskej ľudovej republike označili za jedovatú. „Verím, že keď budú Čína a Spojené štáty spolupracovať, „lepší anjeli“ zvíťazia nad zlými silami v čínsko-amerických vzťahoch,“ uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Chua Čchun-jing.

Taiwan je podľa ústrednej vlády v Pekingu neoddeliteľná súčasť Čínskej ľudovej republiky a akákoľvek interakcia ostatných krajín s Taiwanom je pre pekinskú vládu citlivá záležitosť, obzvlášť ak ide o veľkého hráča, akými Spojené štáty americké bezpochyby sú. Čínski predstavitelia boli v prípade pozvania Hsiao Bi-khim zdržanlivejší ako v prípade telefonátu spred štyroch rokov, keď novozvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi zagratulovala prostredníctvom telefonátu taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen. Peking vtedy voči tomuto kroku vzniesol oficiálnu sťažnosť.

Pre samotný Taiwan predstavovalo oficiálne pozvanie na inauguráciu významný prielom vo vzťahoch s USA. V minulosti sa taiwanskí predstavitelia mohli zúčastniť inaugurácie prezidentov len vďaka vstupenkám, ktoré im poskytli členovia Kongresu. Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí považuje oficiálne pozvanie za ukážku zbližovania vzájomných vzťahov Washingtonu a Taipeia.

Telefonát so Si Ťin-pchingom

Doslova v predvečer čínskeho nového roka zavolal Joe Biden čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, aby mu poprial všetko dobré do nového roka, ktorý má byť v znamení byvola. Okrem blahoželania však americký prezident spomenul aj témy, ktoré Siovi zrejme spôsobili vrásky na čele a príliš ho nepotešili. Ak pozvanie taiwanskej zastupiteľky na inauguráciu znepokojilo Čínu, tak slová Joe Bidena Si Ťin-pchingovi ju mohlo rovno nahnevať.

Prezident USA sa počas telefonátu venoval najcitlivejším otázkam súčasnej čínsko-americkej spolupráce, ako aj problémom Číny, pre ktoré ju kritizujú aj iné štáty sveta. Joe Biden zdôraznil svoje zásadné obavy z neférových ekonomických a obchodných praktík Pekingu, kritizoval tvrdé zásahy voči demokratickým aktivitám v Hongkongu, porušovanie ľudských práv v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, ako aj čoraz agresívnejší prístup Číny voči Taiwanu.

Joe Biden je na úplnom začiatku svojej prezidentskej cesty a je zatiaľ veľmi predčasné hodnotiť jeho aktivity a politiku voči Číne. Na druhej strane je zrejmé, že nebude mlčať a prehliadať prešľapy Číny na medzinárodnej scéne, ako aj jej porušovanie ľudských práv na domácej pôde. Si Ťin-pching, ako aj celá ústredná vláda v Pekingu, dostala v podobe pozvania taiwanskej zastupiteľky na inauguráciu alebo nedávneho telefonátu oboch prezidentov jasný signál, že USA neplánujú zvoľniť vo svojom postoji a politike voči Čínskej ľudovej republike.

Vývoj ďalších bilaterálnych vzťahov bude zaujímavé sledovať aj z dôvodu federálneho vyšetrovania syna šéfa Bieleho domu Huntera Bidena a jeho spolupracovníkov v súvislosti s jeho podnikateľským pôsobením v Ríši stredu. To sa podľa posledných medializovaných správ týkalo záležitosti daní. Okrem toho sa kompetentní zaoberali aj podozrením z prania špinavých peňazí, avšak pre nedostatok dôkazov k vzneseniu obvinenia zatiaľ neprišlo.