V predposlednej epizóde špeciálu zo Vzťahova, ktorým sa pridávame k prebiehajúcej kampani Národného týždňa manželstva, vás pozývam nazrieť cez kľúčovú dierku – jedným očkom – do mojej psychologickej poradne. Akurát budem mať manželskú konzultáciu. Dobre si všímajte obsah komunikácie medzi partnermi. Totiž, čo si vo vzťahu vzájomne hovoríme, ovplyvňuje to, ako sa spolu máme. A o tom dnes bude moje rozprávanie. 

Tak poďme, ale pssst, aby vás nezbadali…

Aby sme mohli spolu pokračovať, potrebujeme sa vrátiť na začiatok

On i ona sedia v kreslách, trochu nervózne, nevediac, čo ich čaká. Očakávajú, že budeme spoločne rozoberať a analyzovať problémy, ktoré ich ťažia. Dúfajú v pozitívny výsledok. Obaja sú upriamení na to, aby ustáli v rozhovore pozície ako tí, ktorí nie sú vinní za stav, v ktorom sa ocitli. Aj napriek snahe o príjemné vystupovanie sú okolo nás prítomné rozmanité pocity. Ostýchavosť hovoriť o takej osobnej téme, ako je partnerský život. Frustrácia z dlhodobej snahy bez výsledku. Sklamanie, že to takto dopadlo a oni sedia s nejakou psychologičkou, ktorá im má dačo poradiť do života. Pocity zlyhania z nenaplnenia sľubov, nerealizovaných snov. Hnev na seba i toho druhého, mnoho emocionálnej bolesti z rán, ktoré obaja utŕžili. Prítomná je aj rezignácia a apatia. 

Rozhovor sa začína. Úvodné predstavenie, opísanie toho, čo sa bude diať a ako bude prebiehať spolupráca. Kladiem prvé otázky. Aby sme sa vedeli spoločne pozrieť na to, čo sa deje v ich vzťahu teraz, potrebujeme vidieť cestu, ktorou sa tam dostali. To nás vedie na začiatok ich vzťahu, k motiváciám byť spolu, dať sa dokopy. Moje prvé otázky rozhovoru smerujú práve tam. Pýtam sa, čo na tom druhom obdivovali, čo ich okúzlilo natoľko, že si povedali: „Toto je človek, s ktorým chcem byť.“ Možno vás toto smerovanie rozhovoru zarazilo tak ako aj ich. „Čo sú to za divné otázky?” preblysne im hlavou. Dôverujúc mojej odbornosti alebo možno zo zdvorilosti voči mne hľadajú odpovede.

Tempo reči medzi nami sa spomalí. Obaja potrebujú premýšľať, obrátiť sa tam, kde už v myšlienkach dávno neboli. K tomu, čo mali jeden na druhom radi, čo jeden na druhom obdivovali, čo považovali na tom druhom za úžasné, fascinujúce. Po týchto úvodných odpovediach sa trochu mení aj ono emočné ladenie v priestore. Z toho „monštra”, s ktorým prišli na poradenstvo, sa vykľuje človek, ktorého milovali. Prechovávam vo svojom vnútri hlboké presvedčenie, že ak sú obaja tu, u mňa, a hľadajú cestu, ako byť spolu, existuje ešte nejaká iskierka lásky medzi nimi – na čo by sa predsa toľko namáhali a šli niečo zachraňovať?

Ilustračný obrázok. Foto: pexels/cottonbro

Aby sme mali silu meniť veci, potrebujeme vedieť, čo funguje

Druhou otázkou, ktorú sa pýtam, je to, čo v ich vzťahu ešte funguje. Mapujeme spoločne všetky maličkosti partnerského života, ktoré sú v poriadku. O ne sa dá oprieť nádej v to, že zvládneme aj aktuálnu slepú uličku, v ktorej sme sa ocitli. Objavíme mnohé veci. Akoby sme si všetci vydýchli, keď vidíme zoznam toho, čo nemusíme riešiť. Je to silný dôkaz, že nie je všetko také čierne, ako sa zdalo.

Ďalším naším krokom je mapovanie toho, čo už spoločne preskákali na ich životnej ceste. Veď predsa problém, ktorému aktuálne čelia, nie je prvým v ich príbehu. Mnohé už zvládli, tak prečo nie aj tento? Pomenúvame spolu vlastnosti a zručnosti, ktoré im pomohli predchádzajúce situácie zvládnuť. Plníme tak pomyselne „kufrík náradia“, ktorý vieme použiť aj na to, čím prechádzajú teraz.

Teraz prichádza na rad otázka, ktorá opäť prekvapuje: „Ak by tento váš problém neexistoval, čo by ste robili namiesto neho?“ Zasmiali sa. Hovoríme o tom, čo spolu radi robia, čo sú ich záľuby, sny. Vydýchla som si. Zdá sa, že ich spoločný život sa skladá aj z čohosi iného než len z problému, ktorý ich ťaží.

Položím ďalšiu otázku namierenú k tomu, aby mi opísali to, ako má vyzerať ich spoločný život, keď problém nebude existovať. Ako bude vyzerať ich každodennosť a čo v nej bude inak. Tam sa pomaly rodia nápady, ako by sa veci mohli posunúť tým smerom, kam túžia. Sme na ceste k riešeniu.

Príspevok si možno vypočuť aj ako podcast.

Aby sme spravili zmenu, potrebujeme viac než analýzu problému

Poďte sa so mnou teraz na chvíľku zahrať. Urobíme malý pokus. Pripravení? Popozerajte sa vôkol seba. Poriadne sa poobzerajte! Zapamätajte si všetky veci, ktoré majú červenú farbu. Dobre si ich uložte do pamäte. Dám vám ešte chvíľku. Máte? Tak, a teraz vás trošku vyskúšam. Zavrite oči. Nešvindľujte! Nahlas vymenujte aspoň päť vecí, ktoré boli zelené. Rátate si? Máte? Že nie? Ťažké? To je pochopiteľné. 

Upriamili ste totiž svoju pozornosť na niečo úplne iné. Zelené veci vám unikli. Nie že by neexistovali. Existujú, ale unikli vašej pozornosti. Tak nejak funguje náš mozog. Vnímame to, na čo sa sústredíme a skrze to potom opisujeme realitu, ktorú žijeme. Prežívame ju ako pravdu a ako celok. Potvrdzujeme si ňou náš náhľad na to, čo sa deje. No v skutočnosti nám mnoho dôležitých detailov uniká. Z farebného sveta sa stáva svet jednofarebný, ochudobnený o rozmanitosť.

Čosi takéto sa deje aj vtedy, keď dovolíme, aby nás problém pohltil. Neustále ho analyzujeme, hľadáme príčiny, sledujeme dôsledky. Pohľad na vzťah sa tým zúži na momenty, ktoré potvrdzujú existenciu problému medzi nami. Nie že by iné momenty medzi nami neexistovali, existujú, no my ich nemáme v zornom uhle. 

Analýza problému je jedna z fáz hľadania riešenia. Iba analýza stavu na zmenu nestačí. Ak v nej dlhodobo uviazneme, dokáže nás zamestnať natoľko, že si ani nevšimneme, ako sa náš život scvrkol len na problém. Hovoríme, že hľadáme riešenie, no v skutočnosti je naše myslenie a konanie zamestnané skôr problémom než jeho riešením. V mysliach sa nám vynárajú ponuré myšlienky, na správaní partnera si všímame len to negatívne, nefunkčné. Negativizmus sa usídli nielen v našej mysli, ale pretaví sa do slov, ktoré si hovoríme, skutkov, ktoré voči sebe robíme, alebo skôr, ktoré prestávame robiť. Na vzťah sadne veľký čierny mrak beznádeje.

Aby sme zmenili negatívnu optiku, je dôležité ju spochybniť

Prvou pomocou v takejto situácii je uvedomiť si to, že všetko je inak, než ako to vidíme. Nie, nemyslím tým, že si máme nahovárať, že je všetko v poriadku. Dôležité je však trochu spochybniť ten negatívny pohľad na realitu a vedome hľadať to, čo hovorí o opaku – o tom, že sú veci aj inak. Tento krok je účinnou pomocou proti rýchlemu absolutistickému videniu vzťahovej apokalypsy.

Z ťaživej negativity vás vytrhnú aj všetky odpovede na tie otázky, ktoré ste počuli v rozhovore z mojej poradne. Vďaka nim zaznievajú slová ocenenia, obdivu, pomenúvajú sa dobré skutky, ktoré voči sebe robíme, dobré vlastnosti a zručnosti, ktoré máme, vytvára sa obraz toho, ako veci chceme, nielen toho, ako veci nechceme. Od negativity nás tieto odpovede posúvajú bližšie k realite, k tomu, aby sme vnímali jej komplexnosť.

Aby sme vyriešili problém, vytvárajme medzi sebou pocit bezpečia

Riešiť problémy medzi nami dokážeme až vtedy, keď sami cítime, že partner o nás stojí, záleží mu na nás, vníma našu hodnotu. Vtedy sa rodí nádej a motivácia pre zmenu. Tá je spätne posilňovaná tým, ak sme v kontakte s vlastnými hlbokými citmi voči svojmu partnerovi. S nimi sa stretávame vtedy, keď na neho nahliadame ako na hodnotného človeka, ktorý v sebe nosí mnoho dobra. 

Ide vlastne o akýsi kruh – on pozerá na ňu ako na vzácnu ženu, ona má chuť vychádzať mu v ústrety, on cíti jej obdiv a koná voči nej skutky lásky. Takto sa zrodí bezpečie, ktoré je základom pre riešenie nebezpečných situácií v našich partnerských príbehoch. A práve toto bezpečie potrebujeme ako soľ.

Dnes sa s vami rozlúčim pozvaním k milej aktivite. Budete k nej potrebovať svadobný fotoalbum alebo harddisk s fotkami zo začiatku vášho vzťahu. Možno bude stačiť aj fotogaléria v mobile, len prejdite na začiatok časovej osi. Skúste si spolu poprezerať fotky z doby, keď ste boli zamilovaní a nadšení pre spoločný život. Vyjadrite jeden druhému to, čo ste považovali na sebe navzájom za úžasné. A ak budete mať chuť, zaspomínajte na to, aké fajn veci ste spolu zažívali. 

Na záver vám chcem zaželať, aby vaša komunikácia bola plná pekných vyjadrení, ktoré vo vás budú udržiavať neutíchajúcu túžbu byť spolu. Prečo to všetko? Lebo na vzťahoch záleží.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.