Kičura je bližšie k slobode. Príbeh jeho rozpačitej kariéry

Kajetán Kièura Kajetán Kičura. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Väzobne stíhaný bývalý šéf hmotných rezerv Kajetán Kičura, ktorého premiér označil za svoj prvý vlastný skalp, je po dnešku o krôčik bližšie k slobode. Posledné slovo v tejto otázke ale bude mať Najvyšší súd. Čo o ňom za posledné mesiace vieme povedať?

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS)  v Banskej Bystrici vyhovel žiadosti niekdajšieho šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru o prepustenie z väzby na slobodu.

Bývalý funkcionár sa však za opačnú stranu múrov ústavu pozrieť vôbec nemusí, nakoľko prokurátor podal proti neprávoplatnému verdiktu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Predmetná sťažnosť má pritom odkladný účinok.

Príliš úspešný syn?

Kičura sa prvýkrát dostal do povedomia širšej verejnosti v súvislosti s problematickým nákupom ochranných pomôcok v úvode pandémie na Slovensku. Marcový mediálny priestor vtedy ovládli titulky o tom, že pomôcky nakupujeme predražene či od čerstvo založených pofidérnych firiem a spoločnosti s jedným konateľom. Okrem iného uzavrel dve zmluvy spolu za 35 miliónov eur s firmou, ktorá mala dovtedy obrat 74 000 eur.

Len zopár dní po tom vysvitlo, že 20-ročný syn šéfa hmotných rezerv Krištof Kajetán Kičura kúpil v období podozrivých nákupov dva byty v centre hlavného mesta. List vlastníctva tiež napovedal, že nehnuteľnosti v hodnote stoviek tisíc eur nadobudol bez hypotéky.

Krátko na to, 23. marca, vláda prijala rozhodnutie, ktoré už takpovediac viselo vo vzduchu a Kičuru odvolali z funkcie. „Kajetán Kičura odvolaný. Takto reaguje vláda, ktorá to myslí s bojom proti rozkrádaniu vážne,“ reagoval na nútený odchod podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí).

Premiérov prvý skalp

Vlani v apríli u Kičuru po medializovaných podozreniach z machinácií pri verejnom obstarávaní zasahovala Národná kriminálna agentúra (NAKA) a sám funkcionár bol zadržaný v rovnaký deň. Ťah ozbrojených zložiek spustil kolotoč nekompromisných vyjadrení viacerých koaličných predstaviteľov.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) označil zadržaného Kičuru za „prvý skalp“ a doplnil, že na priateľa expremiérov Roberta Fica a Petra Pellegriniho „nedoľahol len môj hnev, ale aj ruka zákona“. Richard Sulík (SaS), pod ktorého rezort hmotné rezervy patrili, napísal, že ide o „dobré znamenie a takto by mal dopadnúť každý jeden vydriduch“.

Kičura bol v druhej polovici apríla obvinený z prijímania úplatku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Vzápätí padlo rozhodnutie o jeho väzobnom stíhaní. Posvätené bolo netradične, na neverejnom zasadnutí Ústavného súdu SR, nakoľko Kičura bol sudcom s prerušeným výkonom funkcie od roku 2012.

Sejf plný prekvapenia

Kičurove obvinenie ale súviselo so sumou vyše 200-tisíc eur, ktorá sa po častiach objavila na účte jeho otca. Aj ten bol pôvodne zadržaný pri akcii Rezervy. Spolu s Kičurom je obvinený aj podnikateľ Miroslav Solava. Bývalý šéf hmotných rezerv mal v tomto prípade brať úplatky za zákazky špeciálneho materiálu od firmy ZVS Holding v rokoch 2012 až 2018.

Ďalší bod zlomu nastal v júni, kedy policajti našli v jeho bezpečnostnej schránke 20 tehličiek zlata v celkovej hodnote asi 250-tisíc eur. Informáciu ako prvý priniesol portál Aktuality a podľa fotografie, ktorú zverejnila polícia na facebooku, pochádzali štvrťkilové tehly z rakúskej mincovne.

Kičura sa pokúšal z väzby v priebehu roka 2020 dostať viackrát, či už krátko po rozhodnutí o väzobnom stíhaní alebo počas leta. Naposledy nepochodil v novembri, kedy mu Najvyšší súd zamietol sťažnosť proti predĺženiu pobytu za mrežami do júna 2021.

Nádejný ústavný sudca?

Kičura musel počas svojho pôsobenia čeliť viacerým kauzám. Transparency International píše napríklad o „nevýhodnom nákupe pšenice a cukru od firmy blízkej J&T za premrštené ceny, až po opakovane rušené diskriminačné súťaže na výber strážnej služby pre objekty rezerv, z ktorých napokon vyšla víťazne firma Bonul oligarchu Miroslava Bödöra“.

V roku 2019 sa Kičura cez nomináciu niekdajšieho smeráckeho zákonodarcu Jána Podmanického (súčasný spolupracovník poslanca Tomáša Tarabu) snažil dostať aj na Ústavný súd, avšak napriek avizovanej koaličnej dohode napokon nezískal dosť hlasov.


Ďalšie články