Mikuláš Dzurinda v novom rozhovore povedal niekoľko zaujímavých vecí. Progresívnych demokratov obvinil z údajného vlastníctva patentu na pravdu, priznal sa, že mu prekáža cenzúra a politická korektnosť v USA a uviedol, že v tejto krajine vás konzervatívny názor môže pripraviť o pracovné miesto.

Lenže, história si dobre pamätá aj iné jeho postoje. Napríklad jeho úlohu v kopírovaní americkej politiky a jeho kladný postoj k víťazstvu Joea Bidena.

Slovenská spoločnosť na expremiéra Mikuláša Dzurindu spomína rôzne. Vzhľadom na to, že pôsobil v dobe, kedy si Slovensko hľadalo svoje geopolitické ukotvenie, vo veľkom rezonujú aj jeho zahraničnopolitické postoje.

Nejde však len o vstup do EÚ a NATO, ale aj ďalšie jeho postoje. O tých možno bez váhania povedať, že kopírovali hlavné naratívy americkej zahraničnej politiky. Dzurinda bol podporovateľom vojenských eskapád Spojených štátov, jeho kabinet povolil bombardérom NATO prelet nad našim územím za účelom útoku na Srbov a našu krajinu tiež označil za „verného spojenca“ Strýčka Sama. A pokračovať by sa dalo do aleluja.

Rétorika na štýl Orbána

Trump s vojenskými dobrodružstvami USA za hranicami sľúbil skoncovať a skepticky sa vyjadroval aj k ďalšiemu fungovaniu NATO. Nie je teda prekvapivé, že atlantista Dzurinda nemá odchádzajúceho amerického prezidenta v láske. Aj preto sa treba nad jeho aktuálnym vyjadrením pozastaviť.

V pasáži rozhovoru o povolebnej situácii, ktorá sa venovala obrovskej polarizácii americkej spoločnosti, totiž povedal, že nejde len o záležitosť Trumpovho volebného obdobia, ale je nutné obzrieť sa dozadu a pripísať súčasnú nevraživosť aj na konto predošlých prezidentov a narážal na zárodky progresívnych manierov, ktoré sa dnes ukazujú v plnej nahote.

„Demokratická strana a jej establišment si za posledné roky zvykol, že má pravdu a patent na pravdu len on. Politická korektnosť alebo cancel culture. Už dokonca najväčší liberáli v amerických médiách začali písať, že sa boja o slobodu slova. Lenže sami tam Ameriku doviedli,“ uviedol expolitik.

„Keď niekto povedal niečo konzervatívne a povedal niečo, čo sa vymykalo mainstreamu, tak rovno dostal takú nálepku, že sa nemohol uplatniť ani v robote alebo na univerzite. Takže tu by sa mal každý pozrieť do zrkadla…Tá politická korektnosť liezla na nervy už aj mne,“ pokračoval rovnako šokujúco.

A čo s tým? Už nič

Hoci má Dzurinda pravdu opretú o kvantum spoľahlivých informácii – nech už ho k jej vysloveniu viedlo čokoľvek – potlesk si, zatiaľ, nezaslúži. A to predovšetkým z dvoch hlavných dôvodov.

Odídenec zo starého KDH, Dzurinda patrí presne k tým politikom, ktorí v Európe a v USA pomáhali tvoriť súčasný bezzubý konzervativizmus, vďaka ktorému sa vyhranení ľavicoví progresívci dostali na koňa. V minulosti sa Dzurinda označoval za liberálneho konzervatívca, no dnes by sme ho mohli označiť už len za umierneného liberála. „Konzervatívne“ postoje, ktoré bývalý premiér hlása, totiž boli ešte pred 10 rokmi vlastné mnohým západným liberálom.

Druhý dôvod je ten, že v tom istom rozhovore, len zopár minút predtým, skonštatoval, že po zvolení Joea Bidena (nie stále oficiálnom), pocítil úľavu. Biden a jeho viceprezidentka Kamala Harrisová pritom reprezentujú stranu, ktorej vedenie a podporovatelia najhlasnejšie onú cancel culture presadzujú. A to aj pod zámienkou boja proti údajnému systematickému rasizmu v USA (jedna z Bidenových priorít), čo je ideologická konštrukcia, ktorá za neutešenou situáciou amerických černochov vidí belošský útlak. Nevšíma si pritom iné príčiny, akými sú vysoká kriminalita černochov, rozvodovosť či vplyv násilie glorifikujúcej populárnej kultúry Afroameričanov.

Zhrnuté a podčiarknuté: Dzurinda tak v jednom rozhovore v podstate varoval pred totalitnými sklonmi progresívcov, avšak „uľavilo“ sa mu, keď do rúk dostali obrovský kyjak v podobe Bidena.

Aj keď pripustíme, že expremiér svoje najnovšie vyhlásenia myslí úprimne a len nevie dostatočne reflektovať svoj podiel viny a rozlíšiť príčinnú súvislosť, stále platí, že vravieť ich päť minút po dvanástej, je platné viete čo. A poslúži to len pre budovanie vlastného lepšieho PR na stále konzervatívnom Slovenku. A koniec koncov, iba o to možno aj šlo.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.