Uvoľňovanie štandardov pre najímanie zamestnancov aktuálne prebieha v britskej informačnej službe MI6. Vedenie sa chce viac zamerať na britských občanov nenarodených v Británii a spraviť tamojšie pracovné prostredie viac rozmanitým.

Tajná služba Spojeného kráľovstva (SIS) známa aj ako MI6 začne po prvýkrát v histórii verbovať špiónov spomedzi ľudí narodených v zahraničí. Ako informuje denník The Times, členovia MI6 už nemusia byť narodení v Spojenom kráľovstve, musia však stále disponovať britským pasom.

Ide o pokračovanie uvoľňovania vstupných kritérií do tajnej služby, ktoré prebieha už niekoľko rokov. Do roku 2018 bolo potrebné, aby mal príslušník tajnej služby oboch rodičov narodených na Britských ostrovoch.

Po novom to bude musieť byť už len jeden rodič, ktorý je britský občan alebo má významný vzťah k Spojenému kráľovstvu. Minulý rok sa taktiež zrušil vrchný strop prijatia do tajnej služby, ktorý bol stanovený na 55 rokov, a spodný strop bol znížený z 21 rokov na 18 rokov.

Zdroj z prostredia organizácie denníku prezradil, že MI6 chce týmto spôsobom nabrať najviac talentovaných ľudí a vytvoriť tak efektívnejšie pracovné prostredie. „Chceme rozmanitosť myšlienok, rozmanitú pracovnú silu, nie ľudí, ktorí všetci rozmýšľajú podobne,“ uviedol zdroj z prostredia tajnej služby.

Viac diverzity v silových zložkách

Tieto snahy majú pochádzať z hlavy nového vedenia MI6, riaditeľa Richarda Moorea, ktorý podľa svojich slov podporuje väčšiu diverzitu v tajnej službe – či už ide o ľudí narodených v zahraničí alebo napríklad o uchádzačov so zdravotným postihnutím.

MI6 minulý mesiac začala najímať množstvo nových zamestnancov na polovičný úväzok. V reklamách na tieto pozície sa britská tajná služba zameriava na postihnutých ľudí či osoby s kontaktmi v Rusku a Číne.

Nejde o nový trend v britských silových zložkách. Britské ozbrojené sily minulý rok zriadili 20-členné Riaditeľstvo pre diverzitu a inklúziu, ktoré má dohliadať na dodržiavanie politickej korektnosti medzi vojakmi a inými pracovníkmi ministerstva obrany.

„Obrana je najlepšia, keď je rozmanitá. Zaviazali sme sa k podpore inkluzívneho pracovného prostredia, ktoré priťahuje najlepších ľudí zo širokého spektra prostredí,“ uviedlo vtedy britské ministerstvo obrany k zriadeniu riaditeľstva.

Krok britského ministerstva sa však stretol aj s kritikou. Plukovník Richard Kemp, ktorý pôsobil ako veliteľ britských bojových operácií v Afganistane, napríklad počínanie rezortu označil za „liberálne šialenstvo“. Vojenské jednotky bojujú ako tím a nie ako jednotlivci, povedal Kemp, ktorý je dlhodobým kritikom liberálnych reforiem v britskej armáde.

„Posadnutosť rozdielmi a individualitou je nebezpečná… Väčšina ľudí sa pripája k ozbrojeným silám, pretože chce patriť k niečomu väčšiemu, než ako je korozívny kult individualizmu,“ skonštatoval veterán.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0