Srbsko sa nespoľahlo na prísľuby EÚ, koná samo a rekordne rýchlo očkuje

Srbsko zaočkovalo proti ochoreniu COVID-19 najvyššie percento obyvateľov zo všetkých štátov kontinentálnej Európy. Rýchlosť a efektívnosť Belehradu súvisí so schopnosťou priamo si vyrokovať dodávky očkovacích látok s výrobcami a s efektívnou digitalizáciou štátnej správy. Úspech Srbska ostro kontrastuje s mizériou susedných štátov spoliehajúcich sa až doteraz na podporu EÚ.

Tempo vakcinácie môžu Srbsku závidieť aj najvyspelejšie štáty sveta. Prvú dávku očkovacej látky proti novému koronavírusu podali už približne 550-tisíc príslušníkom tohto takmer sedemmiliónového národa, pričom až 50-tisíc Srbov zaočkovali aj druhou dávkou.

Stávka na východné vakcíny a priame rokovania

Hoci Srbsko nie je členským štátom Európskej únie a nedostalo od nej zatiaľ žiadne vakcíny, svoje obyvateľstvo očkuje dvojnásobne rýchlejšie v porovnaní s Nemeckom, Španielskom a Talianskom a až štvornásobne intenzívnejšie, ak ho porovnáme s bohatým Holandskom.

„Som prekvapený. Som zdravotník na dôchodku a viem, že zdravotníctvo máme dobré, no prekvapuje ma úroveň organizácie a masívna prítomnosť zdravotníkov,“ uviedol 70-ročný Srb Slavič Radonovič.

Popri nemecko-americkej vakcíne Pfizer-BioNtech si Belehrad zadovážil aj ruskú očkovaciu látku Sputnik V, a najmä čínsku vakcínu Sinopharm, ktorá má podľa predbežných výsledkov účinnosť 79 až 86 percent. Práve posledné dve menované vakcíny, ktoré zatiaľ neboli v EÚ schválené, pomohli Srbsku začať s rýchlym očkovaním.

„Mnohé štáty získali vakcíny. My sme nateraz z programu COVAX nedostali ani jednu. Získali sme ich vďaka bilaterálnym rokovaniam s Američanmi, so spoločnosťou Pfizer. Dostali sme ich od Číňanov a od Rusov. Avšak nedostali sme ich od Európskej únie,“ uviedol srbský prezident Aleksander Vučič na margo sľubu Bruselu, že pomôže balkánskym štátom zabezpečiť očkovacie látky v rámci programu COVAX. Ide o program, pomocou ktorého chce Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pomôcť chudobnejším krajinám začať s očkovaním obyvateľstva.

Srbský líder dodal, že do konca februára by mali dvoma dávkami vakcíny úplne zaočkovať viac než milión obyvateľov, teda približne 15 percent populácie, pričom v Srbsku by sa mala začať vyrábať aj ruská vakcína Sputnik V.

Na porovnanie, EÚ mala na začiatku februára zaočkované len 3 percentá obyvateľov, pričom v stredu čelila šéfka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová v Európskom parlamente takzvanému grilovaniu pre výpadok dodávok vakcín, ktorý momentálne sužujú celý blok.

Keď eGovernment funguje

Obyvatelia Srbska majú, naopak, veľa možností. Môžu si zvoliť, či sa chcú dať zaočkovať prostredníctvom schvaľovacieho mechanizmu, vybrať si, ktorú vakcínu chcú dostať a na akom mieste sa chcú dať zaočkovať.

„Vakcinačná kampaň v Srbsku bola starostlivo naplánovaná a pripravená vopred – ešte predtým, ako sme dostali prvú zásielku v decembri 2020. Pretože rýchlosť imunizácie bola kritická, rozhodli sme sa znovu prerobiť celý proces a vo veľkej miere sa spoliehať na technológie. Softvér, ktorý sme vyvinuli, umožňuje trojnásobné zrýchlenie každej fázy procesu, pričom sa súčasne zohľadnia preferencie našich občanov. Srbsko je v skutočnosti jedinou krajinou na svete, kde si občania môžu zvoliť typ vakcíny,“ uviedol na margo stratégie Belehradu poradca srbského premiéra Vukašin Grozdič.

Na zefektívnenie vakcinačnej kampane implementovala srbská vláda novú modernú platformu na dodávanie a rozvrhovanie vakcín s názvom Systém na imunizáciu Srbskej republiky. Algoritmus umelej inteligencie plánuje dátum očkovania pre každého občana niekoľko dní dopredu, pričom berie do úvahy zvolený typ vakcíny, vek občana, jeho zamestnanie a zdravotný stav. Následne vyberie termín na vopred zvolenom očkovacom mieste.

Okrem uľahčenia a zrýchlenia očkovania toto riešenie poskytuje zodpovedným úradom a analytikom možnosť monitorovať epidemiologickú situáciu v reálnom čase. K dispozícii majú napríklad údaje o miere záujmu verejnosti o očkovanie a úrovni vakcinácie. Na základe týchto informácií následne úrady rozhodujú, v ktorých častiach krajiny majú posilniť informačnú kampaň a kedy začať zabezpečovať ďalšie vakcíny. Tento systém spriechodnila rozsiahla informatizácia verejnej správy, ktorá bola jednou z hlavných priorít Vučičovej vlády.

Srbský úspech a rana pre prestíž EÚ na Balkáne

Vakcinácia proti ochoreniu COVID-19 sa na Balkáne podľa niektorých expertov mení na zahraničnopolitickú tému. Hoci Brusel balkánskym štátom sľúbil, že im pomôže zabezpečiť očkovacie látky cez program COVAX, doteraz žiadne nedodal.

„Som veľmi sklamaný z toho, že očkovanie by sa malo v Bosne a Hercegovine spustiť až na jar. Myslím si, že je to zahanbujúce a mali by sme to čo najskôr napraviť. Vyzývam úrady tohto štátu, aby zvrátili túto historickú hanbu,“ vyhlásil v tejto súvislosti Ismet Gavrankapetanovič, riaditeľ Všeobecnej nemocnice Dr. Abdulaha Nakasa v Sarajeve.

Srbský prezident sa v reakcii na neschopnosť susedných štátov začať očkovanie už nechal počuť, že Srbsko je pripravené darovať veľké množstvo vakcín Severnému Macedónsku a prípadne aj iným balkánskym štátom, keďže si podľa svojich slov želá, aby aj „susedia“ mohli byť zaočkovaní tak, ako sú obyvatelia Srbska.

Hoci sa mnohé štáty Balkánu ešte stále spoliehajú na Úniu a program COVAX, niektoré sa už začínajú ohliadať za pomocou smerom k Rusku a najmä Číne. Pre Brusel to z hľadiska prestíže v tomto dôležitom regióne nie je dobrá správa.