Ak by deti vylepšovali dôchodky svojich rodičov, dalo by sa to spraviť aj tak, aby to neohrozovalo finančnú stabilitu systému. Či sa bude Slovensko uberať týmto smerom závisí od hodnotovej voľby v spoločnosti, pričom vlaňajšia zmena ústavy naznačuje príklon k tomuto modelu. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth hovorí o ďalších aktuálnych otázkach týkajúcich sa verejných financií. Vo Fonde obnovy, z ktorého bude Slovensko čerpať miliardy eur, vidí prostriedok určitého federalizovania Európskej únie, ale nebráni sa mu, lebo čerpanie prostriedkov z neho sa Slovensku oplatí.

Pred pár mesiacmi ste sa stali po hlasovaní v parlamente predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Do funkcie vás navrhla vláda. Cítite sa ako vládny nominant alebo ako nezávislý človek?

Je to tuším jediná verejná funkcia, ktorá si na obsadenie vyžaduje v parlamente schválenie ústavnou väčšinu, preto predchádzajúci predseda vyše roka musel presluhovať. Zároveň to bolo prvý raz, keď sa pri nominácii uskutočnilo aj verejné vypočutie kandidátov, bolo nás jedenásť, vrátane ľudí pracujúcich v zahraničí. Cez verejný proces je prirodzene väčší tlak na odbornejšiu nomináciu, preto sa necítim ako politický nominant koaličnej väčšiny [za Tótha hlasovalo v parlamente vlani v septembri 110 poslancov, pozn. red.]. Určite by som verejné vypočutie kandidátov odporúčal aj ako podmienku nominácie všetkých nových členov Rady do budúcnosti.

Po vašom vymenovaní prišla vláda s návrhom rozsiahlej novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorou sa postavenie Rady dosť posilňuje. Je to náhoda?

Je to dôsledok nedokončenia legislatívneho procesu, obrazne povedané, protiústavného stavu, nakoľko terajší ústavný zákon predpokladal zavedenie výdavkových limitov, ktoré sa však za osem rokov neuskutočnilo. Pri Rade skôr ide o nárast povinností, nie zavádzanie autonómneho rozhodovania. Napríklad, pri vyhlasovaní krízového obdobia, keď sa vypína dlhová brzda, sme boli za to, aby to nerobila Rada, ale aby to bol automatický proces, ktorý závisí od zverejnených údajov Štatistického úradu, prípadne od odhadov nezávislého výboru pre makroekonomické prognózy. Úlohou Rady je len včasné dodávanie informácií a analýz a aby bola nezávislou kalkulačkou. Nechceme len konštatovať veci do minulosti, chceme poskytnúť informácie v reálnom čase, aby sa mohli prijímať lepšie rozhodnutia. Takáto kalkulačka by mala mať výrazne väčšie povinnosti, čo sa týka počítania zmeny výdavkových limitov a počítania plnenia alebo neplnenia sankcií dlhovej brzdy. Napríklad, popri Najvyššom kontrolnom úrade by sme mali povinnosť vystúpiť s analýzou rozpočtu verejnej správy v parlamente aj my.

Keď sa pozriem do minulosti, nevidím, že by vláda brala za necelé desaťročie existencie Rady jej upozornenia vážne. Stanú sa po zmene zákona vaše odporúčania záväznejšie?

Vznikom Rady sa debata o verejných financiách výrazne skvalitnila, napríklad pri rozprave počas prijímania rozpočtu už poslanci nie sú odkázaní len na údaje ministerstva financií. Potrebu na zmenu však cítime, lebo bohužiaľ súčasné nastavanie zlyhalo. Hneď počas prvej veľkej krízy od prijatia zákona o rozpočtovej zodpovednosti [zákon prijali v roku 2011, pozn. red.], ktorú zažívame dnes, dlh preletel všetky sankčné pásma, vrátane toho najvyššieho. Dokonca sa zrejme dostane aj nad bruselské kritérium 60 percent hrubého domáceho produktu [HDP]. Jednoducho sme si v dobrých časoch neodložili na zlé. Po druhé, za pomerne krátke obdobie, od roku 2018 do prepuknutia súčasnej krízy, sa nám podarilo doslova rozvrátiť dlhodobú stabilitu verejných financií, a to uvoľnením rozpočtovej disciplíny najmä na strane výdavkov, ako aj opatreniami v dôchodkovom systéme. Bez toho, aby to malo nejaké reálne konzekvencie pre hospodársku politiku. Po tretie, aj vďaka snahe umelo si vylepšovať štatistiku hrubého dlhu sme nemali dostatočné likvidné rezervy pred krízou a dostali sme sa na chvíľu do stavu, keď sme mali problémy sa financovať. Ambíciou zákona pritom bolo zabrániť všetkým týmto situáciám, aby, nastali.

Ste strážcom dobrého zdravia verejných financií, aby sa nestalo niečo také, ako v nedávnej minulosti v Grécku. Na stole je novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Nemali by byť vaše odporúčania pre vládu záväzné?

Sme parlamentná demokracia, Rada je nezávislý, odborný a technokratický orgán, ktorý má vo verejnej debate nastavovať pravdivé zrkadlo stavu našich verejných financií. Podobne sú nastavené aj fiškálne inštitúcie v iných krajinách.

Keby sa išlo podľa súčasného zákona, po prekročení najvyššieho limitu dlhovej brzdy by v roku 2023 musela vláda okrem strpenia hlasovania o dôvere v parlamente zostaviť vyrovnaný rozpočet. Bolo by to reálne?

Myslím si, že vyrovnaný rozpočet zo súčasných vysokých úrovní deficitu tak rýchlo je nereálne dosiahnuť. Nakoľko sme nemali v dobrých časoch rozpočtové prebytky, vplyv krízy je taký výrazný, že podľa pravidiel nastavených doteraz by sa vyžadovalo nereálne drastické zníženie deficitu počas krátkeho obdobia. Práve tie chýbajúce výdavkové limity netlačili vládu v dobrých časoch lepšie hospodáriť. Hodnovernosti a vážnosti zákona určite škodí, aby sa od vlády vyžadovalo niečo, čo je nereálne splniť. Zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby vláda uvalila na nástupkyňu príliš ťažké bremeno vo forme plnenia nereálne tvrdej sankcie. Nový návrh je jednoduchý, aby sa požiadavka na vyrovnaný rozpočet a hlasovanie o dôvere pre fiškálne zodpovednú vládu nezapínala automaticky. Fiškálna zodpovednosť znamená, že vláda plní všetky ostatné sankcie, ktoré si vyžadujú každoročnú opakovanú konsolidáciu na úrovni jedného percenta HDP. Tá zaručí, že v určitom momente dlh začne klesať, pomerne prudko. Ak napríklad vláda zdedí desaťpercentný deficit, nebude ho musieť z roka na rok vyrovnať. To je lepšie aj pre stabilitu ekonomiky.

Čo ak vláda tento zákon predsa poruší?

Najvyššia sankcia je taká ako doteraz, že vláda bude musieť požiadať o dôveru v parlamente.

Ale tú dostane, veď vieme, ako to chodí.

Sme parlamentná demokracia. Bude o tom verejná diskusia. Vy, médiá, sa budete politikov pýtať otázky aj na základe našich čísiel. Dá sa len spoliehať na to, že tieto informácie sa skôr alebo neskôr dostanú k voličom. A tí to zoberú do úvahy.

Foto: Róbert Valent

Poďme k novele, ktorú čaká záverečné schvaľovanie v parlamente. Ústavný zákon je stále predmetom rokovania politikov. SaS avizuje, že novelu podporí iba vtedy, ak sa do nej dostane daňovo-odvodová brzda. Vy ste proti. V čom je riziko?

My sme apolitická inštitúcia, z ústavy riešime len rozpočtovú zodpovednosť. Neposudzujeme, či má byť štát malý alebo veľký. Existujú štáty, ktoré majú veľké prerozdeľovanie verejných zdrojov, ale pritom zdravé financie. Takisto sú tu anglosaské štáty, ktoré majú menšie dane a takisto zdravé financie. Podstatné je, či sú výdavky v dlhodobom horizonte pokryté príjmami. Daňová brzda, najmä ak je nastavená prísne, vstupuje do ideologickej roviny a de facto hovorí o tom, aká je maximálna veľkosť štátu. Už to nie je len o rozpočtovej zodpovednosti a ideologickej neutrálnosti. Ak politici chcú aj daňovú brzdu, nech je súčasťou daňových zákonov, nie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti bez daňovej brzdy zaručí možnosť väčšej celospoločenskej podpory, a teda aj jeho stabilitu. Pretože podľa toho, kto je proti nemu, jasnejšie signalizuje, kto nie je rozpočtovo zodpovedný – nezávisle od toho či je pravicový, alebo ľavicový.

Tento rok podľa schváleného rozpočtu verejnej správy vláda nepočíta s konsolidovaním, teda so sporením, aby spela k vyrovnaniu príjmov a výdavkov. Konsolidovať sa má až v rokoch 2022 a 2023. Vy s odkladom súhlasíte. Je to v súlade s tým, čo je v novele ústavného zákona?

Áno, rok 2021 je krízový rok, kde sa konsolidácia na stabilitu ekonomiky nevyžaduje. V kríze sa pravidlá dočasne vypínajú aj na európskej úrovni. Šok bol taký veľký, že dočasná fiškálna pomoc je jednoducho namieste, menová politika po nej volá takisto, nakoľko úroky už nevie veľmi znižovať. Vláda však neprišla s plánom konsolidovania na roky 2022 a 2023, čo nám prekáža. Ak chce získať dôveru finančných trhov, ratingových agentúr a svojich partnerov, mala by ukázať hodnoverný konsolidačný plán. To v schválenom rozpočte chýba. Samozrejme, pomohlo by aj schválenie tejto novely, výdavkovým limitom už vyslovilo podporu ministerstvo financií a pri zlepšení ratingového výhľadu to brala do úvahy aj ratingová agentúra Standard&Poor’s.

My by sme v roku 2022 odporúčali konsolidáciu aspoň 0,5 percenta a v roku 2023 aspoň 1 percento. Totiž, ak sa v roku 2021 dočasne poskytovaná vládna pomoc skončí, môže nastúpiť jav, ktorý sa nazýva fiškálny útes. Keď stimuly náhle vypršia, ekonomika sa môže vrátiť k recesii. Preto sme hovorili o miernejšej konsolidácii v roku 2022. Podobne aj podľa novely sa očakáva pozvoľný nábeh sankcií v prvom roku po kríze. V roku 2023 by mala konsolidácia, naopak, nastúpiť s plnou parou. Posledné informácie o Fonde obnovy naznačujú, že v prípade jeho väčšieho čerpania už v roku 2022 by sa mohla konsolidácia v tomto roku zvýšiť, nakoľko Fond obnovy postačí ako stimul. Samozrejme, všetko za predpokladu, že očkovanie odstráni vírus v tomto roku.

Vláda minulý týždeň schválila ďalší balík pomoci vo výške 40 miliónov eur mesačne, ktorý má slúžiť na udržanie pracovných miest minimálne do konca júna. Keď hovoríte o budúcej potrebe konsolidovania, nejde vláda opačným smerom?

V našich odhadoch už máme, že vláda naplno využije rezervu zo štátneho rozpočtu vo výške jednej miliardy eur. Navyše sa zdá, že odhady vývoja ekonomiky budú možno trochu lepšie, ako sa počítalo. Otázka, samozrejme, je, ako dlho budeme vypnutí. Ak sa teda opatrenia uvoľnia v druhom štvrťroku, čísla by mohli byť trochu lepšie, ako boli doterajšie očakávania. Dôvodom je hlavne potenciál nášho vývozu, nášho priemyslu. Vlani sa priemysel dokázal zapnúť pri prechode z druhého do tretieho štvrťroku takmer plnohodnotne. Schopnosť nášho priemyslu, ale aj európskeho, skokovo sa naštartovať bola silnejšia, ako sa očakávalo.

Nenaťahujeme len čas opatreniami na podporu zachovania pracovných miest? Neodkladáme rast nezamestnanosti na obdobie, keď sa vládna pomoc skončí?

Mám obavu o sektory, ktoré sú odkázané na priamy styk s klientmi a ktoré sú legislatívne zatvorené. Mohli by trpieť tak dlho, že by to vyústilo do bankrotov. Táto kríza nenastala preto, že by bola nejaká nerovnováha v ekonomike, že by sa ekonomika prehrievala a boli by potrebné korekcie. Padla akoby z neba. Táto kríza je dočasná, preto ekonomiku treba ochrániť. Veľká časť trpiacej ekonomiky, ako sú napríklad reštaurácie, turizmus, šport, umenie, bude rovnako potrebná, ako bola pred krízou. Ak by sme tieto odvetvia nechali skrachovať, ničili by sme si produkčnú kapacitu ekonomiky.

Skôr narážam na to, že ak sme takéto firmy umiestnili do skleníka, či po jeho odstránení nemôžeme očakávať ich pád.

Toho by som sa bál v prípade, ak by kríza vznikla pre problémy vo vnútri ekonomiky. Ak by si vyžadovala iné sektory, iné schopnosti ľudí. Krízu však spôsobil vonkajší šok a budúca ekonomika bude vyzerať podobne ako pred krízou. Možno s niektorými výnimkami, ktoré súvisia s novými trendmi a schopnosťami ľudí viac pracovať z domu, vrátane menších rozpočtov na služobné cesty. Výstavbu kancelárskych priestorov alebo čisto mestských hotelov možno ochraňovať nemusíme. Nesúhlasím, že to je skleník. Reštaurácie, šport, umenie a turizmus budú v normálnych časoch konkurencieschopné, ako boli pred krízou. Bude po nich dopyt.  

Čo sa stane, keď sa služby obnovia, obchody sa otvoria a ľudia začnú míňať peniaze, ktoré celé mesiace nemohli používať? Môžeme očakávať rast cien, vyššiu infláciu?

Zrejme áno. Ale rozprávame sa len o tom, že tohtoročná nízka inflácia okolo jedného percenta sa budúci rok zvýši na úroveň dvoch percent. Inflácia by mala vzrásť, ale nehovoríme o vysokej inflácii.

Foto: Róbert Valent

Ďalšou témou, ktorá súvisí s návratom do predkrízového stravu, je využívanie peňazí z EÚ na ekonomický rozvoj. Vzniká mohutný Fond obnovy, požičiavať si naň bude Európska komisia, ktorá bude distribuovať peniaze do členských štátov. Hrozí nám nejaká ďalšia vlna federalizovania? Pripomínam, že už dnes tretinu dlhu Slovenska vlastní Európska centrálna banka.

Myslím si, že to ide tým smerom, ako hovoríte. Pritom jedna veľká diskusia o tom mala byť už pri prijatí eura, teda pri strate nezávislej menovej politiky. Ukazuje sa, že na jej lepšiemu fungovaniu by pomohla aj spoločná fiškálna noha. V súvislosti s ňou, čo je momentálne Fond obnovy, sa teda prirodzene otvára diskusia, že časť fiškálnej politiky bude spoločná.

Keď hovoríme o Fonde obnovy, je tu predpísaná povinnosť, kam majú smerovať peniaze. Napríklad viac ako tretinu máme použiť na zelené projekty, hoci by sme peniaze potrebovali inde. Kde je efektívnosť? Neuškodí nám to?

To, čo dostaneme z Fondu obnovy bude dvakrát viac, ako naň prispejeme. Preto, prirodzene, táto diskusia nie je taká zaujímavá pre nás, ako je pre krajiny, ktoré to platia. Áno, u nás môžu nastať teoretické obavy, že by nám EÚ v budúcnosti nepriamo bránila byť konkurencieschopnými, napríklad v daňovej politike. Ak by sa Európa rozhodla ísť cestou, že bude menej konkurencieschopná, môže to priniesť nevýhody. Keď sa pozeráme na vývoj po finančnej kríze, ale aj počas tejto krízy, vývoj v EÚ je pomalší ako v USA alebo Číne. Súhlasím s tým, že na národnej úrovni je predpísané rozdelenie pre každú krajinu, z definície, menej efektívne, ako keby rozdeľovanie bolo podľa princípu hodnoty za peniaze. Preto nie som veľkým fanúšikom tohto prístupu. Ale platí, že dostaneme oveľa viac peňazí, ako vrátime. Predpokladám, že predpísaným rozdelením veľké krajiny hovoria, že im musíme pomôcť riešiť problémy, ktoré nie sú z nášho národného a individuálneho hľadiska také pálčivé, napríklad klimatickú krízu. Ide teda o cenu za to, že peňazí dostaneme oveľa viac.

Keďže pomerne veľká časť štátneho rozpočtu je dnes závislá od eurofondov a prijatím peňazí z Fondu obnovy sa táto závislosť ešte viac zvýši, ako sa dá z pohľadu Rady, ako národnej inštitúcie, kvalitne vykonávať dohľad nad verejnými financiami na Slovensku? Podmienky zo strany Európskej komisie sa stále pritvrdzujú, už som spomínal predpisované rozdelenie peňazí z Fondu obnovy.

Kľúčové je mať podrobné informácie o pláne čerpania prostriedkov z Fondu obnovy s dôveryhodne vyčíslenými vplyvmi financovaných reforiem a informácie o ich priebežnom napĺňaní. Takisto bude dôležité mať informácie o tom, ako sa tieto prostriedky budú splácať na úrovni Európskej únie, napríklad zavedením nového zdroja financovania alebo zvýšením existujúceho odvodu členských krajín do rozpočtu EÚ.

Ale nie je dôvod len frflať na Európsku komisiu. Komisia nám dáva odporúčania, v akých oblastiach by sme sa mali zlepšiť. Ide o samé dobré veci. Prichádzajú už desať rokov, často sa z roka na rok opakujú, pretože to neplníme, hoci je to v záujme našich občanov. Niekedy robíme slobodne niečo iné, ako je napríklad ničenie finančnej stability dôchodkového systému. Aj pri súčasných rokovaniach o Fonde obnovy nám odporúčajú, aby sme si opäť spravili v dôchodkoch poriadok prijatím ústavného zákona. Čiže často sa stalo, že Európska komisia presadzovala odbornejšiu a modernejšiu hospodársku politiku, ako sme mali na národnej úrovni.

Spomínate dôchodky. Od konca minulého roka tu máme ústavnú novelu o dôchodkoch. Dostal sa do nej rodičovský bonus. Pri prijímaní zákona ste povedali, že vám z hľadiska udržateľnosti chýbajú prepočty od ministerstva práce. Máte už nejaké?

Veľmi vítame, že sama novela ústavy odstránila fixný vek odchodu do dôchodku. Inak by bol dôchodkový systém v budúcnosti finančne nestabilný. Takisto veľmi vítame všeobecné prihlásenie sa k dlhodobej udržateľnosti. Veď to je hlavný cieľ, prečo Rada existuje. Ako ste spomenuli, zároveň tu vzniká určitý rodičovský pilier. Detaily by mal riešiť zákon o dôchodkoch. K nemu sme mali 69 pripomienok, najviac spomedzi pripomienkujúcich subjektov. Zásadná pripomienka bola, že musíme prinavrátiť finančnú stabilitu do dôchodkov do stavu spred roka 2018, pretože v ďalekej budúcnosti nechceme grécky scenár znižovania dôchodkov. Zatiaľ sa musíme odrážať od odhadu ministerstva financií, nakoľko nemáme dostupné dáta na náš vlastný. Aj preto je pre nás dôležité prijať novelu dlhovej brzdy, aby sme tento prístup k dátam mali garantovaný a včasný.

Je možné dosiahnuť pri uplatnení rodičovského bonusu stabilitu dôchodkového systému?

Konceptuálne sa dá na rodičovský pilier pozerať ako na ďalší faktor zásluhovosti. Už dnes máme čiastočnú zásluhovosť podľa výšky odvodov, aké platíme. Toto by bola rozšírená nepriama zásluhovosť aj na odvody, ktoré zaplatia naše deti do spoločného systému. Dôležité je, aby existoval celospoločenský konsenzus. Ústavnú väčšinu pri schvaľovaní novely ústavy možno vnímať tak, že zárodok konsenzu existuje, ale mala by byť o tom detailná verejná debata. My v Rade nemáme právo zasahovať do hodnotových vecí spoločnosti, presadzovať nejakú konkrétnu normatívnu ekonómiu. My máme len povinnosť dohliadnuť na celkovú udržateľnosť našich verejných financií, aby vyplácanie dôchodkov nebolo ohrozené. Teoreticky si viem predstaviť zakomponovať aj rodičovský pilier, bez toho, aby to dlhodobo ohrozilo finančnú stabilitu, aj keď to nemusí byť ľahké. Dnes máme dieru vo financovaní dôchodkov o 50 rokov aj bez rodičovského piliera. Preto sa mi zdá, že debata, ako zakomponovať rodičovský pilier do dôchodkového systému, nebola dostatočne poctivá.

Je to riešenie na zlyhávajúci Bismarckov model priebežného vyplácania dôchodkov postaveného na vhodnej demografii? Tí, ktorí pracujú, nevládzu platiť tým, ktorí zo systému poberajú dôchodky. Je tento slovenský model odpoveďou na všeobecné problémy? Vzbudí to v ľuďoch záujem plodiť viac potomkov, ktorí budú do systému prispievať?

Tu by som bol opatrnejší. Na jednej strane, z pohľadu základnej zásluhovosti osobne chápem argumenty. Iná vec je, či toto je najlepší spôsob, ako okamžite zlepšiť demografiu. Nie som si istý, či by prešla testom hodnoty za peniaze. Existujúce štúdie o rýchlom vplyve na demografiu naznačujú, že zrejme lacnejšie, teda aj efektívnejšie môže byť, ak spravíte dostupnejšie škôlky, ak rodičom umožníte ľahší prístup k čiastočným pracovným úväzkom, ak ponúknete kvalitné a ľahko prístupné školy. Je pravdou, že časť ekonómov hovorí, že zväčšovanie vplyvu štátu a spoliehanie sa na štátne dôchodky mohli oslabiť rodinu, takže v storočnom horizonte sa to možno prejaví. Ak však chceme len zlepšiť demografiu, čisto ekonomicky v strednodobom desaťročnom horizonte, možno dosiahneme viac zlepšením služieb pre rodičov alebo cielenou imigráciou. Skôr ako prísľubom, že vaše dieťa vám bude o 40 rokov prispievať svojimi odvodmi na dôchodok. Ako Rada v stanovisku zdôrazňujeme, že ak by mal byť rodičovský pilier financovaný daňami, to znamená mimo konceptu zásluhovosti v rámci odvodov, mal by podliehať testu hodnoty za peniaze, tak ako iné veľké výdavky financované z daní.

Pochopil som, že nie ste proti rodičovskému bonusu, ale je to vecou celospoločenskej dohody. Ide o politické rozhodnutie?

Áno, podľa mňa je to pre spoločnosť hlavne hodnotová otázka. My máme len monitorovať finančnú stabilitu budúcich dôchodkov a aby to bolo celé medzigeneračne spravodlivé. Ak by sme však chceli len zlepšiť demografiu, treba zvážiť aj iné alternatívy, o ktorých som už hovoril. Napríklad, na rozdiel od Česka či Poľska, nehovoriac o najvyspelejších krajinách sveta, sme úplne zanedbali tému motivovania kvalitných a kvalifikovaných ľudí z iných krajín, aby prišli späť na Slovensko. Poľský program pre Ukrajincov je veľmi prepracovaný, podobne z tohto ťaží Česko, ktoré, bohužiaľ, už roky láka aj naše slovenské študentské mozgy. Dotiahnutie Slovákov naspäť a prilákanie talentov zo zahraničia je to prvé, čím by som začal.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.