Mutácie koronavírusu SARS-CoV-2 by mohli znížiť schopnosť doterajších vakcín vytvoriť ochranu pred infekciou. Podľa vedcov pravdepodobne treba vakcíny inovovať a populáciu preočkovávať na pravidelnej báze.

Koniec pandémie sa zdá byť v nedohľadne. Pre tých, čo sa spoliehajú na jednorázové očkovanie a veria, že život sa vráti po roku do normálu, majú virológovia smutné správy.

Čím sa svetová populácia vírusom SARS-CoV-2 viac premoruje, tým pribúda aj mutácií. Vedci ich od vypuknutia pandémie zaznamenali niekoľko stotisíc. Mutácie dokážu zmeniť niektoré parametre vírusu ako napríklad rýchlosť jeho šírenia.

To je prípad britskej mutácie B.1.1.7, ktorá má vyššie reprodukčné číslo. Tým nepriamo spôsobuje aj vyšší nárast úmrtí, keďže vysokému počtu ľudí nie je možné poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Tento variant je v Európe rozšírený, máme ho aj na Slovensku.

Obávať sa nemusia tí, ktorí už COVID-19 prekonali, pretože ich imunitný systém má krížovú imunitu, čiže protilátky aj proti B.1.1.7. Upokojujúce tiež do istej miery je, že tento variant vírusu nie je odolný voči vyvinutým vakcínam. To sa nedá povedať o juhoafrickej mutácii.

Odolná mutácia

Táto línia koronavírusu známa ako B.1.531 (prípadne 501Y.V2) je podľa vedcov preukázateľne odolná voči vakcíne od AstraZeneca. Účinnosť tejto vakcíny by sa mala pohybovať len na desiatich percentách.

Rovnako dokáže juhoafrický kmeň podľa doterajších výskumov obísť protilátky v podobe plazmy, ktorá sa odoberie človeku po prekonaní ochorenia COVID-19. Juhoafrická republika preto zastavila očkovací program vakcínou AstraZeneca a spolieha sa radšej na vektorovú vakcínu od firmy Johnson&Johnson, ktorá ešte nie je na trhu.

Juhoafrickú mutáciu potvrdili vo viacerých európskych štátoch. Jej epicentrum by aktuálne malo byť v rakúskom Tirolsku. Existujú preto obavy, že je oveľa rozšírenejšia, akurát si jej objavenie vyžaduje ešte čas.

Dobré správy

Nemusíme ale prepadať panike. Vedci už avizovali, že proti juhoafrickej mutácii je účinná mRNA vakcína od Moderny. Tí, čo dostali dve dávky starej vakcíny, dostanú po troch mesiacoch jednu dávku s novou sekvenciou a budú kompletne chránení. Rovnaké výsledky by mala mať vakcína od firmy Pfizer/BioNTech.

Poslednou mutáciou, ktorá sa dostáva do popredia, je tá z Brazílie. Aj tento variant už máme v Európe. Vo štvrtok jeho výskyt potvrdilo Portugalsko napriek tomu, že lety medzi obomi štátmi sú už dva týždne pozastavené.

Vedci sa v jej prípade domnievajú, že je výrazne nákazlivejšia než doposiaľ rozšírený variant SARS-CoV-2. Vplyv na účinnosť jednotlivých typov vakcín proti COVID-19 je aktuálne predmetom vedeckých výskumov.

Očkovanie naše každoročné

Mutácie si vyžiadajú daň. Bude ňou pravidelné preočkovávanie.

„Nebude to tak, že sa dáme v januári zaočkovať a budeme mať na celý život pokoj. Ľudia musia pochopiť, že ak sa dajú v januári zaočkovať, ďalší rok pôjdu opäť na očkovanie, aby si obnovili imunitu a boli na ďalší rok chránení. Môže trvať niekoľko rokov, kým si povieme, vyhrali sme nad vírusom, lebo väčšina sa dala zaočkovať,“ uviedla pre Štandard virologička Tatiana Betáková zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prečo?

Odpoveď poskytuje Sharon Peacocková, výkonná riaditeľka a predsedníčka britského konzorcia Covid-19 Genomics UK, zriadeného na sekvenovanie vírusu. „Len čo začnete očkovať, existuje selektívny tlak na vírus, aby sa pokúsil nájsť spôsob, ako vakcináciu obísť a prežiť, pretože o tom je evolúcia. Je možné, že budú potrebné nové vakcíny,“ hovorí Peacocková.

Ako s chrípkou

Vakcíny sa budú zrejme pre mutácie každý rok inovovať. Nejde pritom o nič nové, na rovnakom princípe fungujú vakcíny proti chrípke.

Práve na túto možnosť upozorňuje generálny riaditeľ vakcinačnej spoločnosti Johnson&Johnson Alex Gorsky. Ľudia sa podľa neho budú pre mutácie očkovať proti koronavírusu každoročne ako pri sezónnej chrípke.

„Bohužiaľ, ako sa vírus šíri, môže tiež mutovať. Zakaždým, keď zmutuje, môžeme vidieť iný variant, ktorý môže mať vplyv na jeho schopnosť odraziť protilátky alebo mať iný druh odpovede nielen na terapeutické, ale aj očkovacie látky,“ uviedol Gorsky.

Optimistický pohľad

Inak vidí situáciu virológ František Golais z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pre Štandard uviedol, že poznatky k tejto problematike sa objavujú takmer denne a je ťažké určiť, aká taktika vakcinácie bude platná natrvalo. Rád by však bol optimistom.

„Nové varianty vírusu môžu len mierne redukovať, nie však eliminovať ochranný účinok vakcín. Čiže nie je dôvod na nejaké obavy, tobôž nie na katastrofické scenáre, ani nebude potrebné nejaké sústavné vylepšovanie vakcín,“ znie jeho predpoveď.

Aktuálne máme k dispozícii vektorové a mRNA vakcíny. Obe vedia vedci prerobiť, čím sa dá pomerne pružne reagovať na súčasné trio mutácií.

Podľa riaditeľa Biologického centra Akademie věd Libora Grubhoffera prichádza v budúcnosti do úvahy možnosť, pri ktorej sa budú ľudia očkovať vakcínami od rôznych spoločností. Prečo?

Účinnosť jednotlivých vakcín je pri každom organizme iná. Existuje preto predpoklad, že by sa ich krížením mohla zabezpečiť vyššia ochrana pred SARS-CoV-2.

Očkovanie dvomi typmi vakcín však neodporúča virologička Betáková. Môžeme skonštatovať, že názory expertov sa líšia a to, kto má pravdu, ukáže až čas.

Ochorenie COVID-19 by sa mohlo stať endemickým, čiže pretrvať v populácii, akurát v nízkej miere. Dôležité bude, aká účinná bude vakcinácia a ochota ľudí podstúpiť ju. A to aj na pravidelnej báze.

Ak vedci dokážu reagovať na mutácie SARS-CoV-2 a očkovaním ochránia populáciu pred ťažkým priebehom choroby, naučíme sa zrejme s COVID-19 žiť.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0